Festival urbánnej hudby Wilsonic sa v posledných rokoch môže pýšiť unikátnou atmosférou na brehu Dunaja a množstvom zaujímavej, nielen elektronickej muziky z Východu aj Západu. Inakšie tomu nebude ani počas prvého júnového víkendu na Tyršovom nábreží v Bratislave.
Tento rok Wilsonic vyrazil do útoku nielen kvalitným a žiadaným line-upom a veľkoplošnými plagátmi, ale aj skvele fungujúcou internetovou stránkou, kde si záujemca o festival môže všetkých interpretov dopredu zhodnotiť nielen prostredníctvom krátkych profilov, ale aj vďaka zvukovým ukážkam a videozáznamom zo stránok Myspace, Last.fm a Youtube. Po pár hodinách interaktívneho pátrania má človek pomerne jasnú predstavu, čo môže od jednotlivých účinkujúcich čakať. Naživo je to však vždy oveľa intenzívnejšie.
Oproti vlaňajšku ubudla jedna zo scén, čo môže kompaktnosti celého programu len pomôcť. V piatok sa začína hrať o piatej večer na otvorenom pódiu, o pol ôsmej sa rozozvučí aj budova Divadla Aréna a po deviatej sa pridá Wilsonic.CLUB. V sobotu má program podobný charakter, navyše po oba dni sú posledné vystúpenia naplánované až na piatu hodinu rannú. Keďže všetky tri scény sú blízko seba a prestávky medzi účinkujúcimi minimálne, návštevníci budú môcť medzi nimi voľne cirkulovať a vybrať si to, na čo majú práve silu, chuť a náladu.
.dubstep, grime, beatbox, hip-hop
Na slabú pestrosť výberu sa môže sťažovať naozaj len ten najväčší frfľoš. Tento rok je na programe viacero dídžejov a kapiel hrajúcich a produkujúcich čoraz žiadanejší dubstep a grime – k nim patria tak český mladík Matoa, ako napríklad holandský dídžej 2562, rumunskí progresivisti TRG či britskí frajeri Neil Landstrumm a dídžej Skream, ktorí dvíhajú dubstepovú zástavu naozaj vysoko. Hiphop takisto nemusí byť iba nudné klišé, hlavne keď má nielen pätu, ale aj hlavu – z tohtoročných intepretov stačí spomenúť českých Indy & Wich, slovenské intelektuálne zamerané Modré hory či amerických špekulantov so zvukom Flying Lotus. Prekračovať hranice hip-hopu na všetky možné strany sa rozhodli aj českí Cold-Boy-Klan (vplyvy folku, country a indie-rocku!), ruskí EU & Galun, anglický Beardyman a bulharskí Skiller. Poslední traja menovaní si zakladajú okrem iného aj na kvalitnom beatboxe, ktorý je väčšinou ozvláštnený aj ďalšími prvkami. Hip-hopovú scénu v sobotu večer uzatvoria ešte stále fungujúci veteráni Questablists a Vec.
.speváci, speváčky a miešačky
Tí, čo si potrpia na zasnené melancholické speváčky, by rozhodne nemali vynechať napríklad poľskú Noviku, rakúske duo Soap & Skin, britskú skladateľku a speváčku Dani Siciliano či skupinu Little Dragon zo Švédska, do ktorej zapadla vokalistka Yukimi Nagano hneď po svojom odchode z Koop. Silnú rakúsku reprezentáciu dopĺňajú aj novodobý elektronický romantik Bernhard Fleischmann, kráľ laptopmi skreslených gitár Christian Fennesz či slávny kompostujúci dídžej Tom Wieland. Z Nemecka pricestujú okrem iných elektro-popová skupina Apparat Band, elekronický indie-pop propaguje Berlínčan Raz Ohara a tancovať sa určite bude dať aj pri projekte s názvom Litwinenko. Takzvaným nu džezom šmrncnutú produkciu robí Christian Prommer´Drum Lession i mladý Talian menom Andrea Sartori. Obľúbený a ešte stále progresívny britský label Ninja Tune budú tentoraz zastupovať takí rôznorodí umelci ako virtuózny japonský dídžej Kentaro a živá osemčlenná kapela Bonobo pod taktovkou Simona Greena, ponúkajúca nezaraditeľnú náladovú muziku skvelú do auta, do slúchadiel, ale určite aj na pódium. Česť starého dobrého techna budú hájiť dvaja kanadskí „drevorubači“ – Jeff Milligan a Mike Shannon. Francúzsky šarm predvedú nielen maskoti festivalu – duo Nôze, ktoré vidno na plagátoch aj na vtipných videopozvánkach tohtoročného Wilsonicu, ale i ďalšia kapela z Paríža, ktorá sa volá dOP. Zlatým klincom sobotňajšieho programu by mal byť absolútne nezaškatuľkovateľný génius vystupujúci pod menom Clark.
.slnko a hudba prichádzajú z východu
Veľkým pozitívom ostatných ročníkov Wilsonicu je to, že okrem zahraničných hviezd dramaturgia nezabúda ani na domácu scénu, ktorú postupne rozširuje o interpretov z krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj z iných štátov bývalého východného bloku. Skvelú zábavu tohto roku sľubujú nielen osvedčení českí Midi Lidi, ale aj mladé talenty zo Slovenska a Čiech: napríklad Batcha de Mental so svojím čiernohumorným prístupom k slovenskému folklóru (pesničku Kopala studničku nevynímajúc), minimalu holdujúci Isobutane či zasnený Petr Drkula. Hudbu viac do tanca ako na počúvanie sľubujú ďalší dvaja poľskí zástupcovia – Piotr Bejnar a Wojtek Urbanski. Zvedavosť vzbudzujú aj ostatní interpreti z „ďalekého Východu“ – či už litovské dubové duo Dublicate, bulharská živá kapela Auditory Ossicles, chorvátsky dídžej Eddy Ramich, ruský performer Mujuice, maďarskí zástupcovia Chris Plastic a Laurine Frost vs. Coldfish, rumunský dídžej s anglickým pseudonymom Tom Wilson, alebo gruzínska rockovo-elektronická skupina Green Room.
Tento rok Wilsonic vyrazil do útoku nielen kvalitným a žiadaným line-upom a veľkoplošnými plagátmi, ale aj skvele fungujúcou internetovou stránkou, kde si záujemca o festival môže všetkých interpretov dopredu zhodnotiť nielen prostredníctvom krátkych profilov, ale aj vďaka zvukovým ukážkam a videozáznamom zo stránok Myspace, Last.fm a Youtube. Po pár hodinách interaktívneho pátrania má človek pomerne jasnú predstavu, čo môže od jednotlivých účinkujúcich čakať. Naživo je to však vždy oveľa intenzívnejšie.
Oproti vlaňajšku ubudla jedna zo scén, čo môže kompaktnosti celého programu len pomôcť. V piatok sa začína hrať o piatej večer na otvorenom pódiu, o pol ôsmej sa rozozvučí aj budova Divadla Aréna a po deviatej sa pridá Wilsonic.CLUB. V sobotu má program podobný charakter, navyše po oba dni sú posledné vystúpenia naplánované až na piatu hodinu rannú. Keďže všetky tri scény sú blízko seba a prestávky medzi účinkujúcimi minimálne, návštevníci budú môcť medzi nimi voľne cirkulovať a vybrať si to, na čo majú práve silu, chuť a náladu.
.dubstep, grime, beatbox, hip-hop
Na slabú pestrosť výberu sa môže sťažovať naozaj len ten najväčší frfľoš. Tento rok je na programe viacero dídžejov a kapiel hrajúcich a produkujúcich čoraz žiadanejší dubstep a grime – k nim patria tak český mladík Matoa, ako napríklad holandský dídžej 2562, rumunskí progresivisti TRG či britskí frajeri Neil Landstrumm a dídžej Skream, ktorí dvíhajú dubstepovú zástavu naozaj vysoko. Hiphop takisto nemusí byť iba nudné klišé, hlavne keď má nielen pätu, ale aj hlavu – z tohtoročných intepretov stačí spomenúť českých Indy & Wich, slovenské intelektuálne zamerané Modré hory či amerických špekulantov so zvukom Flying Lotus. Prekračovať hranice hip-hopu na všetky možné strany sa rozhodli aj českí Cold-Boy-Klan (vplyvy folku, country a indie-rocku!), ruskí EU & Galun, anglický Beardyman a bulharskí Skiller. Poslední traja menovaní si zakladajú okrem iného aj na kvalitnom beatboxe, ktorý je väčšinou ozvláštnený aj ďalšími prvkami. Hip-hopovú scénu v sobotu večer uzatvoria ešte stále fungujúci veteráni Questablists a Vec.
.speváci, speváčky a miešačky
Tí, čo si potrpia na zasnené melancholické speváčky, by rozhodne nemali vynechať napríklad poľskú Noviku, rakúske duo Soap & Skin, britskú skladateľku a speváčku Dani Siciliano či skupinu Little Dragon zo Švédska, do ktorej zapadla vokalistka Yukimi Nagano hneď po svojom odchode z Koop. Silnú rakúsku reprezentáciu dopĺňajú aj novodobý elektronický romantik Bernhard Fleischmann, kráľ laptopmi skreslených gitár Christian Fennesz či slávny kompostujúci dídžej Tom Wieland. Z Nemecka pricestujú okrem iných elektro-popová skupina Apparat Band, elekronický indie-pop propaguje Berlínčan Raz Ohara a tancovať sa určite bude dať aj pri projekte s názvom Litwinenko. Takzvaným nu džezom šmrncnutú produkciu robí Christian Prommer´Drum Lession i mladý Talian menom Andrea Sartori. Obľúbený a ešte stále progresívny britský label Ninja Tune budú tentoraz zastupovať takí rôznorodí umelci ako virtuózny japonský dídžej Kentaro a živá osemčlenná kapela Bonobo pod taktovkou Simona Greena, ponúkajúca nezaraditeľnú náladovú muziku skvelú do auta, do slúchadiel, ale určite aj na pódium. Česť starého dobrého techna budú hájiť dvaja kanadskí „drevorubači“ – Jeff Milligan a Mike Shannon. Francúzsky šarm predvedú nielen maskoti festivalu – duo Nôze, ktoré vidno na plagátoch aj na vtipných videopozvánkach tohtoročného Wilsonicu, ale i ďalšia kapela z Paríža, ktorá sa volá dOP. Zlatým klincom sobotňajšieho programu by mal byť absolútne nezaškatuľkovateľný génius vystupujúci pod menom Clark.
.slnko a hudba prichádzajú z východu
Veľkým pozitívom ostatných ročníkov Wilsonicu je to, že okrem zahraničných hviezd dramaturgia nezabúda ani na domácu scénu, ktorú postupne rozširuje o interpretov z krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj z iných štátov bývalého východného bloku. Skvelú zábavu tohto roku sľubujú nielen osvedčení českí Midi Lidi, ale aj mladé talenty zo Slovenska a Čiech: napríklad Batcha de Mental so svojím čiernohumorným prístupom k slovenskému folklóru (pesničku Kopala studničku nevynímajúc), minimalu holdujúci Isobutane či zasnený Petr Drkula. Hudbu viac do tanca ako na počúvanie sľubujú ďalší dvaja poľskí zástupcovia – Piotr Bejnar a Wojtek Urbanski. Zvedavosť vzbudzujú aj ostatní interpreti z „ďalekého Východu“ – či už litovské dubové duo Dublicate, bulharská živá kapela Auditory Ossicles, chorvátsky dídžej Eddy Ramich, ruský performer Mujuice, maďarskí zástupcovia Chris Plastic a Laurine Frost vs. Coldfish, rumunský dídžej s anglickým pseudonymom Tom Wilson, alebo gruzínska rockovo-elektronická skupina Green Room.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.