Dvoma najpozoruhodnejšími udalosťami uplynulého roka boli strmé zvýšenie cien ropy a prudká devalvácia dolára. Aký je medzi nimi súvis?
Cena ropy sa za posledných 12 mesiacov zvýšila o 85 percent, zo 65 na 120 dolárov za barel. V priebehu toho istého času dolár oslabil o 15 percent oproti euru a o 12 percent oproti japonskému jenu. Pre mnohých pozorovateľov predstavuje kombinácia klesajúceho dolára a stúpajúcich cien ropy viac než len náhodu.
.faktory drahej ropy
Aká je však medzi týmito dvoma javmi súvislosť? Zvýšila by sa cena ropy menej, keby sa nestanovovala v dolároch, ale v eurách? Bol prepad amerického dolára príčinou rastu ceny ropy? A aký malo, naopak, zvýšenie ceny ropy vplyv na pohyb dolára?
Keďže trh s ropou je globálny a jej cena je na rôznych miestach prakticky totožná, odráža táto cena celkový svetový dopyt, ako aj celkovú ponuku všetkých krajín, produkujúcich ropu. Primárny dopyt po rope je dopytom po dopravnom palive; menšie množstvo sa používa na kúrenie, výrobu elektriny a ako vstup petrochemických odvetví, napríklad výroby plastov. Zvyšujúci sa dopyt po rope zo všetkých krajín, ale najmä z rýchlo rastúcich krajín rozvíjajúcich sa trhov ako Čína a India, teda je a bude významnou silou, ktorá tlačí globálne ceny nahor.
Uvažovanie, z ktorého vyplýva otázka, či by dnes bola ropa lacnejšia, keby sa jej cena stanovovala v eurách, vychádza podľa všetkého z toho, že oslabenie dolára voči euru by potláčalo vzostup cien ropy. V skutočnosti by mena, v ktorej sa cena ropy stanovuje, nemala žiadny výrazný ani trvalý účinok na ceny ropy v prepočte na doláre, eurá, jeny či inú menu.
Prečo? Trh je dnes v rovnováhe pri cene ropy vo výške 120 dolárov za barel. To sa pri súčasnom výmennom kurze zhruba 1,60 dolára za euro rovná asi 75 eurám. Keby sa dohodlo, že cena ropy sa nebude určovať v dolároch, ale v eurách, stanovená cena, pri ktorej by bol trh v rovnováhe, by stále bola 75 eur, teda 120 dolárov. Každá nižšia cena v eurách by spôsobila previs globálneho dopytu po rope, zatiaľ čo cena prevyšujúca 75 eur by znamenala nižší dopyt po drahšej rope.
.ropa: eurá či doláre?
Aj keď v eurovom vyjadrení sa cena ropy vlani zvýšila v menšej miere než v dolárovom, neznamená to, že ak by sa ropa obchodovala za eurá, bolo by to tak isto. Súčasný výskyt dvoch javov – poklesu dolára a vzostupu ceny ropy – podľa mnohých naznačuje, že práve pokles dolára spôsobil rast ceny ropy. To je pravda len do tej miery, že o cene ropy uvažujeme v dolároch, a dolár oproti ostatným hlavným menám oslabil. Keby však výmenný kurz medzi dolárom a eurom zostal na rovnakej úrovni ako vlani v máji, dolárová cena ropy by sa zvýšila menej. Kľúčovým faktom teda je, že reálna cena ropy v eurách by bola rovnaká ako je dnes, keď sa stanovuje v dolároch (a preráta sa na iné meny).
Vysoké ceny ropy však prispievajú k prepadu dolára, pretože zvyšujúce sa náklady na dovoz ropy rozširujú obchodný deficit Spojených štátov. USA v roku 2007 za dovozy ropy minuli 331 miliárd dolárov, čo predstavovalo 47 percent amerického obchodného deficitu. Keby cena ropy zostala na 65 dolároch za barel, náklady na rovnaký objem dovozov by tvorili len 179 miliárd dolárov a deficit obchodu by bol o pätinu nižší.
Dolár slabne, pretože americký obchodný deficit dokáže na udržateľnú úroveň znížiť len dolár s vyššou konkurenčnou schopnosťou. Ako teda bude rastúci globálny dopyt v nadchádzajúcich rokoch tlačiť ceny ropy nahor, bude čoraz ťažšie znížiť americký deficit obchodu, a to bude mať za následok rýchlejšie znehodnocovanie dolára.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bývalý predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana. Copyright: Project Syndicate, 2008.
Cena ropy sa za posledných 12 mesiacov zvýšila o 85 percent, zo 65 na 120 dolárov za barel. V priebehu toho istého času dolár oslabil o 15 percent oproti euru a o 12 percent oproti japonskému jenu. Pre mnohých pozorovateľov predstavuje kombinácia klesajúceho dolára a stúpajúcich cien ropy viac než len náhodu.
.faktory drahej ropy
Aká je však medzi týmito dvoma javmi súvislosť? Zvýšila by sa cena ropy menej, keby sa nestanovovala v dolároch, ale v eurách? Bol prepad amerického dolára príčinou rastu ceny ropy? A aký malo, naopak, zvýšenie ceny ropy vplyv na pohyb dolára?
Keďže trh s ropou je globálny a jej cena je na rôznych miestach prakticky totožná, odráža táto cena celkový svetový dopyt, ako aj celkovú ponuku všetkých krajín, produkujúcich ropu. Primárny dopyt po rope je dopytom po dopravnom palive; menšie množstvo sa používa na kúrenie, výrobu elektriny a ako vstup petrochemických odvetví, napríklad výroby plastov. Zvyšujúci sa dopyt po rope zo všetkých krajín, ale najmä z rýchlo rastúcich krajín rozvíjajúcich sa trhov ako Čína a India, teda je a bude významnou silou, ktorá tlačí globálne ceny nahor.
Uvažovanie, z ktorého vyplýva otázka, či by dnes bola ropa lacnejšia, keby sa jej cena stanovovala v eurách, vychádza podľa všetkého z toho, že oslabenie dolára voči euru by potláčalo vzostup cien ropy. V skutočnosti by mena, v ktorej sa cena ropy stanovuje, nemala žiadny výrazný ani trvalý účinok na ceny ropy v prepočte na doláre, eurá, jeny či inú menu.
Prečo? Trh je dnes v rovnováhe pri cene ropy vo výške 120 dolárov za barel. To sa pri súčasnom výmennom kurze zhruba 1,60 dolára za euro rovná asi 75 eurám. Keby sa dohodlo, že cena ropy sa nebude určovať v dolároch, ale v eurách, stanovená cena, pri ktorej by bol trh v rovnováhe, by stále bola 75 eur, teda 120 dolárov. Každá nižšia cena v eurách by spôsobila previs globálneho dopytu po rope, zatiaľ čo cena prevyšujúca 75 eur by znamenala nižší dopyt po drahšej rope.
.ropa: eurá či doláre?
Aj keď v eurovom vyjadrení sa cena ropy vlani zvýšila v menšej miere než v dolárovom, neznamená to, že ak by sa ropa obchodovala za eurá, bolo by to tak isto. Súčasný výskyt dvoch javov – poklesu dolára a vzostupu ceny ropy – podľa mnohých naznačuje, že práve pokles dolára spôsobil rast ceny ropy. To je pravda len do tej miery, že o cene ropy uvažujeme v dolároch, a dolár oproti ostatným hlavným menám oslabil. Keby však výmenný kurz medzi dolárom a eurom zostal na rovnakej úrovni ako vlani v máji, dolárová cena ropy by sa zvýšila menej. Kľúčovým faktom teda je, že reálna cena ropy v eurách by bola rovnaká ako je dnes, keď sa stanovuje v dolároch (a preráta sa na iné meny).
Vysoké ceny ropy však prispievajú k prepadu dolára, pretože zvyšujúce sa náklady na dovoz ropy rozširujú obchodný deficit Spojených štátov. USA v roku 2007 za dovozy ropy minuli 331 miliárd dolárov, čo predstavovalo 47 percent amerického obchodného deficitu. Keby cena ropy zostala na 65 dolároch za barel, náklady na rovnaký objem dovozov by tvorili len 179 miliárd dolárov a deficit obchodu by bol o pätinu nižší.
Dolár slabne, pretože americký obchodný deficit dokáže na udržateľnú úroveň znížiť len dolár s vyššou konkurenčnou schopnosťou. Ako teda bude rastúci globálny dopyt v nadchádzajúcich rokoch tlačiť ceny ropy nahor, bude čoraz ťažšie znížiť americký deficit obchodu, a to bude mať za následok rýchlejšie znehodnocovanie dolára.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bývalý predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana. Copyright: Project Syndicate, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.