Zbierka sa roztratí po svete

.s Ernestom Zmetákom ste žili vyše desať rokov. Už v tom čase mal vo svojom dome veľa obrazov či sôch. Pamätáte si na Berniniho bustu Pavla V.?

Tak to je záhada. Nepamätám sa na ňu. Prvýkrát som ju videla až vtedy, keď sa tá busta dostala do Prezidentského paláca. Na objednávku prezidenta Schustera tam bolo viacero diel zapožičaných z galérií, ktoré slúžili na výzdobu prezidentského sídla. Išla som sa pozrieť do sídla prezidenta počas dňa otvorených dverí a tam som videla prvýkrát tú sochu. Myslela som si, že je to niečo nové, čo Ernest získal už po našom rozvode. Ale keď sa teraz toto rozbúrilo okolo vývozu busty, pýtala som sa Ernestovej dcéry Uľjany, kedy ju otec kúpil. A ona tvrdí, že tá socha bola celý čas zabalená v dome, ale vytiahol ju až po roku 1989. Neviem, nepamätám sa na to a je to záhadné. Zvláštne, veď to nie je ihla. Sú dve možnosti: alebo som ten balík s bustou aj videla, ale nebola som naň príliš zvedavá, a druhá možnosť je, že ju Ernest získal neskôr, keď už sme spolu nežili.

.maliar Ernest Zmeták vyše päťdesiat rokov budoval pozoruhodnú zbierku obrazov, sôch, keramiky či nábytku. Prečo to vlastne robil? Asi nešlo o investíciu.

Skutočný zberateľ nezbiera preto, aby predával. Zbierka vyjadruje jeho radosť z tvorby iných umelcov aj snahu propagovať dobré umenie.

.ernest Zmeták sa rozhodol, že svoju zbierku venuje Novým Zámkom. Prečo?

Ernest chcel, aby v jeho meste vyrástol nejaký stánok umenia, aby sa všetko necentralizovalo len v Bratislave. A chcel sa takto zavďačiť svojmu rodnému mestu, kde urobil prvé kroky na ceste za umením a prvý raz sa stretol aj s pojmom zberateľ.

.ale zberateľom vtedy ešte nebol Ernest Zmeták.

Nie. V roku 1939 už bol zapísaný na vysokú výtvarnú školu, najprv do Prahy a keď tam zavreli vysoké školy, tak išiel do Budapešti. V tom čase ešte ako študent a amatér vystavoval v Nových Zámkoch a miestny lekárnik Imrich Farkaš si od neho kúpil jednu kresbičku, a jednu aj od jeho spolužiaka Lužicu. Bola to vlastne taká podpora pre chudobných študentov. Ale potom pán lekárnik pozval oboch študentov k sebe domov na prehliadku svojej zbierky umenia. Ernest neskôr spomínal, že tá zbierka bola v ôsmich izbách jeho paláca a tie izby boli priam vytapetované obrazmi, ktoré boli vyberané s veľkou láskou a aj s prirodzeným vkusom. To ho veľmi zaujalo.

.svoju zbierku začal budovať skoro, prvý obraz kúpil vraj už v roku 1946. Ako sa to vlastne dá – zbierať obrazy bez peňazí?

Na škole žil Ernest zo štipendia, rodičia ho nemohli podporovať, takže on vtedy nemal veľmi na to, aby zbieral obrazy. Ale už začiatkom päťdesiatych rokov začal systematicky nakupovať.

.už mal predstavu, že ide budovať rozsiahlu zbierku a že v nej bude veľké miesto pre staršie umenie (16. a 17. storočie)?

Nie, ale na škole v Budapešti mal veľmi kvalitné prednášky z dejín umenia, viedli ich tam najmä k talianskemu umeniu a on navyše mal vzťah k staršiemu umeniu. Mal takú danosť oceniť a spoznať dobré obrazy. A už si chcel budovať zbierku podľa vlastného vkusu, lebo naňho veľmi zapôsobilo to, čo videl vo svojom rodnom meste u pána lekárnika Farkaša. Muselo to naňho urobiť naozaj veľmi silný dojem. Ostalo to v ňom, že sa niečo také dá robiť – zbierať umenie a tešiť sa z neho.

.ernest Zmeták však nebol lekárnik, bankár či advokát. On bol umelec. Aké to je, keď umeleckú zbierku buduje aktívny tvorca?

Nie je to výnimočné, umelci majú svoju zbierky, hoci u nás to nie je až také bežné. Ale Ernest vedel oceniť aj umeleckú hodnotu obrazu iného autora. Opakujem, on nezbieral preto, aby takýmto spôsobom investoval. Ani sme nemali tak veľa peňazí, často potom nezvyšovalo na iné veci. (Úsmev.) Teraz je veľa takých zberateľov, ktorí kupujú obrazy ako investíciu, ale to je obrovský rozdiel.