Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .kultúra

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). 

Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). Nemý a čiernobiely, dodnes je potešením dívať sa naň, nielen pre bizarnú zápletku, ale predovšetkým pre fascinujúcu konštruktivistickú výpravu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite