Keď do vesmíru, tak samozrejme na Mars. Z popkultúry o ňom vieme prakticky všetko, čo by sme kedy potrebovali vedieť. Za tých sto rokov, čo je Mars veľmi vďačnou sci-fi témou, už sa stihol stať kadečím, napríklad aj ďalšou zo sovietskych socialistických republík. Stalo sa tak najprv v románe Alexeja Tolstoja Aelita, kráľovná Marsu (1923) a vzápätí v jednom z prvých čistokrvných filmových scifíčok vôbec, rovnomennom sovietskom filme režiséra Jakova Protazanova (1924). Nemý a čiernobiely, dodnes je potešením dívať sa naň, nielen pre bizarnú zápletku, ale predovšetkým pre fascinujúcu konštruktivistickú výpravu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.