Nedávno uplynulo 60 rokov odo dňa, keď na pôde Harvardskej univerzity zaznel známy prejav Georgea Marshalla. Tak sa zrodil Program obnovy Európy.
Kým Západ spomína na tento plán už len ako na zaujímavú historickú udalosť, stredná Európa ho reflektuje oveľa intenzívnejšie. Ešte stále si historici i ekonómovia kladú otázku: „Čo by bolo, keby...“ Keby sa Stalin nespamätal a nepochopil, že s „dolárovou silou“ príde do strednej Európy aj kapitalizmus. Československo už dokonca ani v roku 1947 nemalo možnosť voľby. Najprv dokonca prisľúbilo účasť na konferencii v Paríži, lebo minister zahraničia Jan Masaryk nepočul od Moskvy kategorické nie.
Stalin však napokon rozhodol a československí politici museli Marshallov plán odmietnuť. Odmietnutím Marshallovho plánu definitívne skrachovala Benešova predstava o politike mosta medzi Východom a Západom. Američania investovali do európskych štátov v rokoch 1947 – 1952 trinásť miliárd dolárov, 90 percent v naturáliách, 10 percent v pôžičkách. Najviac – 23 percent – získala Veľká Británia, 20 percent Francúzsko. Významnú sumu dostalo aj Holandsko. Stalin ako náhradu za Marshallov plán ponúkol aspoň 200-tisíc ton pšenice, čo však zďaleka nenahradilo pomoc, ktorá mohla prísť zo Západu. Marshallov plán mal totiž riešiť nielen akútnu situáciu spôsobenú suchom, ale mohol zvýšiť technickú úroveň československého priemyslu a posilniť československý zahraničný obchod. Niektorí ekonómovia sú však skeptickejší. Bývalý český minister hospodárstva Karel Dyba sa napríklad pýta, či sa význam Marshallovho plánu pre povojnovú európsku obnovu nepreceňuje. Možno by bolo stačilo, keby sa aj stredná Európa mohla po vojne vrátiť k „obyčajnému“ kapitalizmu – a zvládla by to aj bez Ameriky.
.eč
Kým Západ spomína na tento plán už len ako na zaujímavú historickú udalosť, stredná Európa ho reflektuje oveľa intenzívnejšie. Ešte stále si historici i ekonómovia kladú otázku: „Čo by bolo, keby...“ Keby sa Stalin nespamätal a nepochopil, že s „dolárovou silou“ príde do strednej Európy aj kapitalizmus. Československo už dokonca ani v roku 1947 nemalo možnosť voľby. Najprv dokonca prisľúbilo účasť na konferencii v Paríži, lebo minister zahraničia Jan Masaryk nepočul od Moskvy kategorické nie.
Stalin však napokon rozhodol a československí politici museli Marshallov plán odmietnuť. Odmietnutím Marshallovho plánu definitívne skrachovala Benešova predstava o politike mosta medzi Východom a Západom. Američania investovali do európskych štátov v rokoch 1947 – 1952 trinásť miliárd dolárov, 90 percent v naturáliách, 10 percent v pôžičkách. Najviac – 23 percent – získala Veľká Británia, 20 percent Francúzsko. Významnú sumu dostalo aj Holandsko. Stalin ako náhradu za Marshallov plán ponúkol aspoň 200-tisíc ton pšenice, čo však zďaleka nenahradilo pomoc, ktorá mohla prísť zo Západu. Marshallov plán mal totiž riešiť nielen akútnu situáciu spôsobenú suchom, ale mohol zvýšiť technickú úroveň československého priemyslu a posilniť československý zahraničný obchod. Niektorí ekonómovia sú však skeptickejší. Bývalý český minister hospodárstva Karel Dyba sa napríklad pýta, či sa význam Marshallovho plánu pre povojnovú európsku obnovu nepreceňuje. Možno by bolo stačilo, keby sa aj stredná Európa mohla po vojne vrátiť k „obyčajnému“ kapitalizmu – a zvládla by to aj bez Ameriky.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.