Prišiel sem pred troma rokmi, aby po Tomasovi Spurnom prevzal jeden z troch najväčších finančných domov. Tvrdí, že banka je veľmi jednoduchý biznis. Do práce však chodí denne o 7.30 a odchádza o 21.00. Šéf VÚB Ignacio Jaquotot.
.ste Španiel. Čo robíte na Slovensku?
Občas sa to pýtam aj sám. Som Španiel, ale nie typický. Viac ako 24 rokov pracujem pre našu bankovú skupinu Intesa. Začal som v Madride, pokračoval som vMiláne, Barcelone, Paríži, a potom som odišiel na šesť rokov do Južnej Ameriky. Taký som ja Španiel. (Smiech.)
.kde cítite svoj domov?
Tam, kde visí môj klobúk. Ale vážne – koncept domova sa zmenil. Pre našich predkov bola obrovská životná zmena, keď sa presťahovali zo Zvolena do Banskej Bystrice. Dnes sa presúvame cez kontinenty. Globálny svet zmenil aj to, čomu hovoríme domov.
.páči sa vám tento spôsob života?
Áno. Vďaka nemu poznám viaceré krajiny a ich kultúry úplne intímne, nielen ako turista. Okrem toho, život je krátky, a je dobré ho prežiť naplno. Je privilégium byť v banke v mojej pozícii.
.ako zvláda večné presúvanie vaša rodina?
Je to ťažké, ale na druhej strane má celá rodina veľa skúseností a priateľov po celom svete. Myslím, že moje deti to obohatilo.
.vy ste z Madridu?
Narodil som sa v Zaragoze.
.vypadli ste práve z ligy, viete o tom?
Viem. Ale ja som fanúšik Realu Madrid, a ten je novým majstrom. (Smiech.)
.ste vyštudovaný ekonóm?
Nie, študoval som právo, a aj do banky v Madride som na začiatku prišiel ako právnik.
.ostali ste 24 rokov verný jednej bankovej skupine. Ste lojálny človek?
Nie je to len v lojalite. V rámci skupiny som prešiel mnohé pozície, mestá a krajiny. Mal som teda možnosť rásť bez toho, aby som zmenil firmu.
.existujú manažéri, ktorí prichádzajú riešiť krízu. To bol prípad vášho predchodcu vo VÚB Spurného. A potom sú manažéri na bežnú prevádzku. Vy ste aký typ?
Ja som celoživotný bankár, nie krízový manažér. Zažil som všeličo, najmä v bankách v Južnej Amerike, ale vyhovuje mi riadenie banky v normálnej situácii.
.kým bola VÚB privatizovaná, išlo o štátnu banku. Navyše, úradníci a politici ju tunelovali. V čom je dnes VÚB iná?
Hlavný rozdiel okrem vlastníctva je v základnom koncepte banky. Vtedy to bola banka, určená na financovanie veľkých firiem. Nebola riadená dobre, ale aj keby bola, ten model nebol udržateľný. Nefunguje nikde na svete, je príliš riskantný. Dnes je VÚB univerzálna, moderná banka, orientovaná na všetky typy klientov. Na rozdiel od minulosti, o ktorej hovoríte, má teraz banka štandardný úsek risk management, ktorý je nezávislý od ostatných útvarov v banke a má hlavné slovo pri rozhodovaní o úveroch. Ani ja im do toho nehovorím. Nikdy. A pokiaľ ide o vlastníctvo, je ťažké nájsť na svete banku, ktorá je vlastnená štátom a je efektívna. Dôvod je prostý – banka musí byť nezávislá od politickej moci, pretože inak sa v nej robia ekonomicky nesprávne rozhodnutia.
.voči komu cítite ako šéf súkromnej VÚB zodpovednosť?
Voči majiteľom, voči ľuďom, ktorí tu pracujú, tých je 4-tisíc, a potom najmä voči našim klientom. Máme ich okolo milión, a to je veľká zodpovednosť. Banka je vo svojej podstate jednoduchý biznis, nie je to let na Mesiac. Ale je to vážny biznis, pretože ide o peniaze ľudí. Preto je kľúčové byť nezávislý. Inak ubližujete vlastným klientom.
.pred 15 rokmi boli naše kľúčové banky korupčné, neefektívne, závislé. Dnes sú všetky súkromné, nezávislé, zmodernizované. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?
To je otázka na klientov. V každom biznise je istá miera štandardizácie, ale vždy je priestor byť iný. Každá banka sa vždy snaží prísť s lepším produktom, a hoci ostatné ho rýchlo napodobnia, ten priestor nikdy nebude zaplnený. Ale najdôležitejší sú ľudia.
.ktorí ľudia?
Konkrétni ľudia v bankových pobočkách. Tí rozhodujú o tom, ako je banka vnímaná a v konečnom dôsledku aj úspešná. Ak má banka dosť ľudí, ktorí berú svoj džob ako poslanie, a ktorí slúžia klientom, vyhrala. To je v skutočnosti celý zázrak dobrej banky.
.kľúčový strategický post banky je jej šéf. Čo znamená byť dobrý šéf veľkej banky?
Nemôže byť solitér, nemôže rozhodovať o všetkom sám. Musí byť hlavou tímu. Balanc medzi mojimi kompetenciami a kompetenciami pre tím je úplne najdôležitejšie rozhodnutie. Dobrý šéf musí rozhodovať, kam sa má banka dostať, ale nesmie to sám robiť.
.čo bolo vaše najdôležitejšie rozhodnutie povedzme za posledný mesiac?
Bolo ich viac, od strategických po bežné. Ale kľúčové je mať pri takýchto rozhodovaniach inštinkt, ktorý plynie zo skúsenosti.
Ak ho máte, stačí byť konzistentný a držať sa svojich hodnôt. Občas sa pomýlite, ale dlhodobo nie.
.viedli ste v Južnej Amerike banku aj v neslobodnej krajine?
Nie, formálne to všetko boli demokracie.
.slovensko je členom EÚ a NATO, bude tu euro, VUB je stabilizovaná, biznis „as usual“. Trochu nuda, nie?
(Smiech.) Slovensko je pre mňa vzrušujúca krajina. Polohou, minulosťou, reformami.
.porovnávate to so Španielskom alebo s Južnou Amerikou?
Pokojne aj so Španielskom. (Smiech.) Podľa mňa máte skvelú budúcnosť. Urobil sa tu veľký progres, dobré reformy, ale za tým sú vždy ľudia. A nemyslím len elitu. Investori neprichádzajú len kvôli nižším mzdám a daniam, oni idú aj za šikovnosťou. Moja skúsenosť je, že ľudia sú tu schopní dobrých výkonov, sú vzdelaní a zodpovední. Dohodli sme sa, že prídete o tretej, a prišli ste. To v mnohých krajinách nie je samozrejmosť. Som Španiel, viem o čom hovorím. (Smiech.)
.my tu nevieme urobiť reformu školstva, a vy vravíte, že sme slušne vzdelaní?
Ok, hovorím o bankovom sektore, ale mám dojem, že celková úroveň vzdelania je tu vyššia, než v Španielsku. Máte napríklad vyššiu úroveň matematiky. A práve krajiny s dobrou výučbou matematiky ľahšie napredujú. Tak je to povedzme aj v Kórei či Indii.
.dotkne sa finančná, najmä hypotekárna kríza v Amerike aj klientov našich bánk?
Bezprostredne nie. Navyše, na Slovensku je stále ešte deficit bytov, takže ich úverovanie je zdravé.
.na Slovensku ste tri roky. Viete už o tejto krajine niečo viac, než turisti?
Je to mladá krajina, ale jej mestá a regióny majú vzácnu históriu. Keď niekde otvárame pobočku, a máme ich 230, vidím to stále znovu. Vždy, keď opustím túto veľkú budovu a prichádzam do vašich malých mestečiek, uvedomím si to bohatstvo.
.akí sme ľudia?
Taliani majú veľkú predstavivosť, ale menej disciplíny. Slováci vedia byť orientovaní na proces, majú na to mentálnu disciplínu. A pritom sú otvorení a priateľskí. Ale cítim tu menší zvyk dať najavo svoje emócie.
.za prvej Československej republiky boli bankári aj ctiteľmi umenia amecenášmi kultúry. Potom sa to prerušilo komunizmom. Je mecenášstvo znovu priestorom pre banky?
Snažíme sa o to. A nielen banky. Nemôžeme pokryť všetko, máme obrovské množstvo žiadostí, takže vyberáme len projekty, ktoré si zvlášť ceníme. Preto sme podporili napríklad Kalváriu v Banskej Štiavnici.
.prečo práve Kalváriu?
Po prvé, ide o pamiatku, ktorá reprezentuje krásnu stránku vašej histórie. Slovensko rastie, ide dopredu, ale potrebuje si zachovať svoju minulosť. Nie nostalgicky, racionálne. Po druhé, v .týždni ste uverejnili krásnu reportáž o potrebe pomoci Kalvárii v Štiavnici. A po tretie, v Štiavnici sa dali dokopy ľudia, ktorým dôverujeme.
.akú formu má vaša pomoc Kalvárii?
Vieme, že tí ľudia potrebujú na obnovu Kalvárie dlhodobú podporu, nie jednorázovú PR akciu. Zaviazali sme sa im preto pomáhať 10 rokov. Len tak môže vzniknúť plánovanie a postup prác. Okrem toho robíme projekt Poklad môjho srdca. Všetkých 4-tisíc zamestnancov môže dávať návrhy projektov na záchranu malých pamiatok, starých domov, historických striech. Ide o rozpočty v státisícoch korún.
.podporujete aj slovenských maliarov. Je to váš nápad?
Áno. Maľbu mám veľmi rád, a hoci môj život je úplne iný, než aký vedú bohémski umelci, rešpektujem ich pre tvorivosť a iný pohľad na svet. Chcel som teda urobiť niečo práve pre mladých slovenských maliarov. Tak sme vytvorili každoročnú súťaž s nezávislou porotou a celkom slušnou sumou pre víťazov. Toto je ďalšia výsada šéfa veľkej banky. (Smiech.)
.nechcete podporiť aj slovenský film alebo hokej?
Európsky film je veľmi drahá o komplikovaná vec, je tu príliš veľa jazykov a príliš malý trh pre ne. Niečo sme podporili v dokumentárnom filme, ale inak túto oblasť nepreferujeme. A hokej je síce váš národný šport, ale našimi prioritami sú umenie, zdravie a vzdelanie. Nakoniec je to vždy otázka zdrojov a ich efektívneho využitia.
.všeobecná úverová banka je starý, trochu smiešny názov banky. V týchto dňoch meníte farby vášho loga, ale názov nie. Páči sa vám?
(Smiech.) Nejde o to, či sa mi to páči. Ide o prijatie názvu našimi klientmi. A pre tých je už VUB zavedený, dobre prijímaný pojem. Nechceli sme preto meniť niečo, čo funguje. Intesa je s tým v poriadku.
.sedíme vo výškovej budove, ktorá tu vyrástla už dávnejšie. V Bratislave teraz rastú mnohé ďalšie. Sú to kvalitné stavby, ale podľa kritikov občas tomu stavebnému boomu chýba duch. Nestratí toto mesto postupne svoju atmosféru?
Nemyslím si to. Som ctiteľ histórie a umenia, ale považujem rozvoj Bratislavy sa veľmi dobrú vec. Ľudia vždy, aj v renesancii, stavali stavby na troskách tých predošlých, a občas pritom zničili aj krásne veci. Dokonca aj rímske chrámy. Tak ako u vás neskôr zaujímavý most zničil pôvodnú časť Starého mesta. Tomu treba brániť. Ale rozvoj, ktorý dnes zažívate, je dôkazom života, energie a zdravého pohľadu dopredu.
.prichádza euro. Zmení to fungovanie banky?
Nie. Technicky sme pripravení, zvyšok bude rutina.
.je zavedenie eura ekonomicky rozumné?
Je priskoro to hodnotiť, ale myslím, že áno. Sú aj negatíva, ale pozitíva prevážia.
.ste typ šéfa, ktorý je v práci celý deň?
Nie. Len 12 až 14 hodín. Od 7.30 do deviatej, pol desiatej večer. (Smiech.)
.to tak máte celých tých 24 rokov?
Viac-menej áno.
.poznáte svoju rodinu?
Trochu hej. (Smiech.)
.baví vás stále chodiť tak skoro do práce?
Robím to, čo ma baví, so zaujímavými ľuďmi, v zaujímavej krajine. Keď ráno prichádzam do tejto budovy, ešte stále sa teším.
.ste šéfom obrovskej banky, sedíme v obrovskej budove, máte obrovský rozpočet, tisíce zamestnancov. Dá sa v takomto prostredí ostať normálny?
Snažím sa mať vlastný súkromný život, sledujem umenie, s rodinou cestujeme. Ak by som to nemal, asi by sa to prejavilo.
.bežní ľudia majú bežné sny. Rodina, priatelia, bývanie, zamestnanie, dovolenka. Aké sny má bankár?
Dokázať to, čo odo mňa očakávajú ľudia, ktorých milujem.
IGNACIOJAQUOTOT/Narodil sa v roku 1958 v španielskej Zaragoze. V roku 1984 vyštudoval právo na univerzite vMadride a začal pracovať v skupine Banca Intesa postupne vMadride, Barcelone, Paríži a v Južnej Amerike (Uruguaj, Chile, Paraguaj). Vmarci 2005 sa stal zástupcom generálneho riaditeľa a podpredsedom predstavenstva VUB. Od 1. augusta 2007 bol vymenovaný do pozície generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva VÚB.
.ste Španiel. Čo robíte na Slovensku?
Občas sa to pýtam aj sám. Som Španiel, ale nie typický. Viac ako 24 rokov pracujem pre našu bankovú skupinu Intesa. Začal som v Madride, pokračoval som vMiláne, Barcelone, Paríži, a potom som odišiel na šesť rokov do Južnej Ameriky. Taký som ja Španiel. (Smiech.)
.kde cítite svoj domov?
Tam, kde visí môj klobúk. Ale vážne – koncept domova sa zmenil. Pre našich predkov bola obrovská životná zmena, keď sa presťahovali zo Zvolena do Banskej Bystrice. Dnes sa presúvame cez kontinenty. Globálny svet zmenil aj to, čomu hovoríme domov.
.páči sa vám tento spôsob života?
Áno. Vďaka nemu poznám viaceré krajiny a ich kultúry úplne intímne, nielen ako turista. Okrem toho, život je krátky, a je dobré ho prežiť naplno. Je privilégium byť v banke v mojej pozícii.
.ako zvláda večné presúvanie vaša rodina?
Je to ťažké, ale na druhej strane má celá rodina veľa skúseností a priateľov po celom svete. Myslím, že moje deti to obohatilo.
.vy ste z Madridu?
Narodil som sa v Zaragoze.
.vypadli ste práve z ligy, viete o tom?
Viem. Ale ja som fanúšik Realu Madrid, a ten je novým majstrom. (Smiech.)
.ste vyštudovaný ekonóm?
Nie, študoval som právo, a aj do banky v Madride som na začiatku prišiel ako právnik.
.ostali ste 24 rokov verný jednej bankovej skupine. Ste lojálny človek?
Nie je to len v lojalite. V rámci skupiny som prešiel mnohé pozície, mestá a krajiny. Mal som teda možnosť rásť bez toho, aby som zmenil firmu.
.existujú manažéri, ktorí prichádzajú riešiť krízu. To bol prípad vášho predchodcu vo VÚB Spurného. A potom sú manažéri na bežnú prevádzku. Vy ste aký typ?
Ja som celoživotný bankár, nie krízový manažér. Zažil som všeličo, najmä v bankách v Južnej Amerike, ale vyhovuje mi riadenie banky v normálnej situácii.
.kým bola VÚB privatizovaná, išlo o štátnu banku. Navyše, úradníci a politici ju tunelovali. V čom je dnes VÚB iná?
Hlavný rozdiel okrem vlastníctva je v základnom koncepte banky. Vtedy to bola banka, určená na financovanie veľkých firiem. Nebola riadená dobre, ale aj keby bola, ten model nebol udržateľný. Nefunguje nikde na svete, je príliš riskantný. Dnes je VÚB univerzálna, moderná banka, orientovaná na všetky typy klientov. Na rozdiel od minulosti, o ktorej hovoríte, má teraz banka štandardný úsek risk management, ktorý je nezávislý od ostatných útvarov v banke a má hlavné slovo pri rozhodovaní o úveroch. Ani ja im do toho nehovorím. Nikdy. A pokiaľ ide o vlastníctvo, je ťažké nájsť na svete banku, ktorá je vlastnená štátom a je efektívna. Dôvod je prostý – banka musí byť nezávislá od politickej moci, pretože inak sa v nej robia ekonomicky nesprávne rozhodnutia.
.voči komu cítite ako šéf súkromnej VÚB zodpovednosť?
Voči majiteľom, voči ľuďom, ktorí tu pracujú, tých je 4-tisíc, a potom najmä voči našim klientom. Máme ich okolo milión, a to je veľká zodpovednosť. Banka je vo svojej podstate jednoduchý biznis, nie je to let na Mesiac. Ale je to vážny biznis, pretože ide o peniaze ľudí. Preto je kľúčové byť nezávislý. Inak ubližujete vlastným klientom.
.pred 15 rokmi boli naše kľúčové banky korupčné, neefektívne, závislé. Dnes sú všetky súkromné, nezávislé, zmodernizované. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?
To je otázka na klientov. V každom biznise je istá miera štandardizácie, ale vždy je priestor byť iný. Každá banka sa vždy snaží prísť s lepším produktom, a hoci ostatné ho rýchlo napodobnia, ten priestor nikdy nebude zaplnený. Ale najdôležitejší sú ľudia.
.ktorí ľudia?
Konkrétni ľudia v bankových pobočkách. Tí rozhodujú o tom, ako je banka vnímaná a v konečnom dôsledku aj úspešná. Ak má banka dosť ľudí, ktorí berú svoj džob ako poslanie, a ktorí slúžia klientom, vyhrala. To je v skutočnosti celý zázrak dobrej banky.
.kľúčový strategický post banky je jej šéf. Čo znamená byť dobrý šéf veľkej banky?
Nemôže byť solitér, nemôže rozhodovať o všetkom sám. Musí byť hlavou tímu. Balanc medzi mojimi kompetenciami a kompetenciami pre tím je úplne najdôležitejšie rozhodnutie. Dobrý šéf musí rozhodovať, kam sa má banka dostať, ale nesmie to sám robiť.
.čo bolo vaše najdôležitejšie rozhodnutie povedzme za posledný mesiac?
Bolo ich viac, od strategických po bežné. Ale kľúčové je mať pri takýchto rozhodovaniach inštinkt, ktorý plynie zo skúsenosti.
Ak ho máte, stačí byť konzistentný a držať sa svojich hodnôt. Občas sa pomýlite, ale dlhodobo nie.
.viedli ste v Južnej Amerike banku aj v neslobodnej krajine?
Nie, formálne to všetko boli demokracie.
.slovensko je členom EÚ a NATO, bude tu euro, VUB je stabilizovaná, biznis „as usual“. Trochu nuda, nie?
(Smiech.) Slovensko je pre mňa vzrušujúca krajina. Polohou, minulosťou, reformami.
.porovnávate to so Španielskom alebo s Južnou Amerikou?
Pokojne aj so Španielskom. (Smiech.) Podľa mňa máte skvelú budúcnosť. Urobil sa tu veľký progres, dobré reformy, ale za tým sú vždy ľudia. A nemyslím len elitu. Investori neprichádzajú len kvôli nižším mzdám a daniam, oni idú aj za šikovnosťou. Moja skúsenosť je, že ľudia sú tu schopní dobrých výkonov, sú vzdelaní a zodpovední. Dohodli sme sa, že prídete o tretej, a prišli ste. To v mnohých krajinách nie je samozrejmosť. Som Španiel, viem o čom hovorím. (Smiech.)
.my tu nevieme urobiť reformu školstva, a vy vravíte, že sme slušne vzdelaní?
Ok, hovorím o bankovom sektore, ale mám dojem, že celková úroveň vzdelania je tu vyššia, než v Španielsku. Máte napríklad vyššiu úroveň matematiky. A práve krajiny s dobrou výučbou matematiky ľahšie napredujú. Tak je to povedzme aj v Kórei či Indii.
.dotkne sa finančná, najmä hypotekárna kríza v Amerike aj klientov našich bánk?
Bezprostredne nie. Navyše, na Slovensku je stále ešte deficit bytov, takže ich úverovanie je zdravé.
.na Slovensku ste tri roky. Viete už o tejto krajine niečo viac, než turisti?
Je to mladá krajina, ale jej mestá a regióny majú vzácnu históriu. Keď niekde otvárame pobočku, a máme ich 230, vidím to stále znovu. Vždy, keď opustím túto veľkú budovu a prichádzam do vašich malých mestečiek, uvedomím si to bohatstvo.
.akí sme ľudia?
Taliani majú veľkú predstavivosť, ale menej disciplíny. Slováci vedia byť orientovaní na proces, majú na to mentálnu disciplínu. A pritom sú otvorení a priateľskí. Ale cítim tu menší zvyk dať najavo svoje emócie.
.za prvej Československej republiky boli bankári aj ctiteľmi umenia amecenášmi kultúry. Potom sa to prerušilo komunizmom. Je mecenášstvo znovu priestorom pre banky?
Snažíme sa o to. A nielen banky. Nemôžeme pokryť všetko, máme obrovské množstvo žiadostí, takže vyberáme len projekty, ktoré si zvlášť ceníme. Preto sme podporili napríklad Kalváriu v Banskej Štiavnici.
.prečo práve Kalváriu?
Po prvé, ide o pamiatku, ktorá reprezentuje krásnu stránku vašej histórie. Slovensko rastie, ide dopredu, ale potrebuje si zachovať svoju minulosť. Nie nostalgicky, racionálne. Po druhé, v .týždni ste uverejnili krásnu reportáž o potrebe pomoci Kalvárii v Štiavnici. A po tretie, v Štiavnici sa dali dokopy ľudia, ktorým dôverujeme.
.akú formu má vaša pomoc Kalvárii?
Vieme, že tí ľudia potrebujú na obnovu Kalvárie dlhodobú podporu, nie jednorázovú PR akciu. Zaviazali sme sa im preto pomáhať 10 rokov. Len tak môže vzniknúť plánovanie a postup prác. Okrem toho robíme projekt Poklad môjho srdca. Všetkých 4-tisíc zamestnancov môže dávať návrhy projektov na záchranu malých pamiatok, starých domov, historických striech. Ide o rozpočty v státisícoch korún.
.podporujete aj slovenských maliarov. Je to váš nápad?
Áno. Maľbu mám veľmi rád, a hoci môj život je úplne iný, než aký vedú bohémski umelci, rešpektujem ich pre tvorivosť a iný pohľad na svet. Chcel som teda urobiť niečo práve pre mladých slovenských maliarov. Tak sme vytvorili každoročnú súťaž s nezávislou porotou a celkom slušnou sumou pre víťazov. Toto je ďalšia výsada šéfa veľkej banky. (Smiech.)
.nechcete podporiť aj slovenský film alebo hokej?
Európsky film je veľmi drahá o komplikovaná vec, je tu príliš veľa jazykov a príliš malý trh pre ne. Niečo sme podporili v dokumentárnom filme, ale inak túto oblasť nepreferujeme. A hokej je síce váš národný šport, ale našimi prioritami sú umenie, zdravie a vzdelanie. Nakoniec je to vždy otázka zdrojov a ich efektívneho využitia.
.všeobecná úverová banka je starý, trochu smiešny názov banky. V týchto dňoch meníte farby vášho loga, ale názov nie. Páči sa vám?
(Smiech.) Nejde o to, či sa mi to páči. Ide o prijatie názvu našimi klientmi. A pre tých je už VUB zavedený, dobre prijímaný pojem. Nechceli sme preto meniť niečo, čo funguje. Intesa je s tým v poriadku.
.sedíme vo výškovej budove, ktorá tu vyrástla už dávnejšie. V Bratislave teraz rastú mnohé ďalšie. Sú to kvalitné stavby, ale podľa kritikov občas tomu stavebnému boomu chýba duch. Nestratí toto mesto postupne svoju atmosféru?
Nemyslím si to. Som ctiteľ histórie a umenia, ale považujem rozvoj Bratislavy sa veľmi dobrú vec. Ľudia vždy, aj v renesancii, stavali stavby na troskách tých predošlých, a občas pritom zničili aj krásne veci. Dokonca aj rímske chrámy. Tak ako u vás neskôr zaujímavý most zničil pôvodnú časť Starého mesta. Tomu treba brániť. Ale rozvoj, ktorý dnes zažívate, je dôkazom života, energie a zdravého pohľadu dopredu.
.prichádza euro. Zmení to fungovanie banky?
Nie. Technicky sme pripravení, zvyšok bude rutina.
.je zavedenie eura ekonomicky rozumné?
Je priskoro to hodnotiť, ale myslím, že áno. Sú aj negatíva, ale pozitíva prevážia.
.ste typ šéfa, ktorý je v práci celý deň?
Nie. Len 12 až 14 hodín. Od 7.30 do deviatej, pol desiatej večer. (Smiech.)
.to tak máte celých tých 24 rokov?
Viac-menej áno.
.poznáte svoju rodinu?
Trochu hej. (Smiech.)
.baví vás stále chodiť tak skoro do práce?
Robím to, čo ma baví, so zaujímavými ľuďmi, v zaujímavej krajine. Keď ráno prichádzam do tejto budovy, ešte stále sa teším.
.ste šéfom obrovskej banky, sedíme v obrovskej budove, máte obrovský rozpočet, tisíce zamestnancov. Dá sa v takomto prostredí ostať normálny?
Snažím sa mať vlastný súkromný život, sledujem umenie, s rodinou cestujeme. Ak by som to nemal, asi by sa to prejavilo.
.bežní ľudia majú bežné sny. Rodina, priatelia, bývanie, zamestnanie, dovolenka. Aké sny má bankár?
Dokázať to, čo odo mňa očakávajú ľudia, ktorých milujem.
IGNACIOJAQUOTOT/Narodil sa v roku 1958 v španielskej Zaragoze. V roku 1984 vyštudoval právo na univerzite vMadride a začal pracovať v skupine Banca Intesa postupne vMadride, Barcelone, Paríži a v Južnej Amerike (Uruguaj, Chile, Paraguaj). Vmarci 2005 sa stal zástupcom generálneho riaditeľa a podpredsedom predstavenstva VUB. Od 1. augusta 2007 bol vymenovaný do pozície generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva VÚB.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.