oboch umelcov prepája pápež Pavol V. zo začiatku 17. storočia. Presnejšie, jeho sto rokov stratená a na Slovensku znovuobjavená mramorová busta v životnej veľkosti. Tá pochádza z pozostalosti Ernesta Zmetáka a má zázračné účinky nielen svojím precíznym vypracovaním, obdivovaným dnes v Getty Museu v Los Angeles.
Keď .týždeň ako prvé médium na Slovensku pred dvoma týždňami otvoril túto výnimočnú kauzu, tušili sme, čo je to čosi, čo si naše provinčné pomery nepamätajú. Teraz sa po rozsiahlom pátraní prikláňame k názoru, že nejde iba o omyl s chybným určením autorstva, ale o dobre zorganizovaný medzinárodný podvod. Oslovili sme troch znesvárených potomkov Zmetáka, dvoch zaskočených slovenských prezidentov, tri riaditeľky galérií, právnika a tiež touto kauzou pohoršenú medzinárodne uznávanú kunsthistoričku a nespochybniteľnú odborníčku na barok, profesorku Máriu Pötzl-Malíkovú, ktorá prednášala na univerzite v Bratislave. Dnes žije v Nemecku a nikto zo Slovenska sa na ňu v tejto veci pred nami neobrátil. Ani aukčná sieň Soga, ktorá bustu predávala.
.tak za koľko?
Pozoruhodný je už rozptyl cien sochy. Keď majster Zmeták zomrel, jeho dcéra, výtvarníčka Uljana, ju pre účely inventarizácie pozostalosti ohodnotila sumou 20-tisíc korún, teda asi 664 eur, pričom treba dodať, že iba za mramorový podstavec otec zaplatil 10-tisíc korún. No nič, pani Uljana nie je súdny znalec. Horšie je, že keď sa potom v roku 2013 toto dielo z pozostalosti Zmetáka ocitlo na dražbe bratislavskej aukčnej spoločnosti SOGA, uznávaný kunsthistorik Július Barczi ju atribuoval, teda ohodnotil ako repliku („podľa Berniho“). Na základe tohto odhadu spočiatku navrhoval trom dedičom Zmetáka – synovi Petrovi, dcéram Uljane a Zuzane – cenu iba 8-tisíc eur. Syn Peter nesúhlasil, tak išla busta pápeža do aukcie za 47-tisíc eur. A nepredala sa. Nepredala sa ani v roku 2014 pri druhej aukcii Sogy. Kupec sa našiel až vzápätí po druhej aukcii, a to za vyvolávaciu cenu 24-tisíc eur, keďže syn Peter opäť nesúhlasil so znížením ceny.
Bol to boj nervov. No tie si účastníci musia očividne šetriť najmä dnes, keďže vyšlo najavo, že bustu ako originál Berniniho kúpil záhadný čistič kožušín. U nás pritom zastupuje najrenomovanejšiu aukčnú spoločnosť na svete Sotheby´s v Londýne Clément Guenebeuad, podľa všetkého povestný biely kôň v celej transakcii. Ten v žiadosti o vývoz busty na ministerstve kultúry otvorene uviedol, že socha má zrejme cenu 5 miliónov libier. A úradníci mu vývoz povolili, čo sa teraz na podnet ministra Mareka Maďariča vyšetruje. Zodpovedná úradníčka, ktorú minister kultúry už prepustil, vývoz Guenebeaudovi bez problémov „odklepla“. Čo ju k takej trestuhodnej benevolencii motivovalo, to zatiaľ nevieme, no vieme, že denník Pravda sa odvolal na rakúsky denník Der Standard, podľa ktorého bustu na neverejnej akvizícii cez Sotheby´s kúpilo losangeleské Getty Museum dokonca za 30 miliónov eur, teda takmer za miliardu bývalých korún. Bude zaujímavé prípadné vyvodenie hmotnej zodpovednosti voči príslušnej úradníčke ministerstva.
.iný level ako provincia
No nejde iba o ňu, hoci práve na túto úradníčku ministerstva sa zatiaľ sústreďuje pozornosť domácich médií. Prvoradé je, že boli poškodení spoluvlastníci sochy, traja dediči Zmetáka, a ten, kto im spôsobil ujmu a zaviedol ich do omylu, že majú iba repliku Berniniho, je zrejme aukčný dom. Áno, je to nedôsledná práca ľudí zo Sogy, kunsthistorikov Barcziho a jej výkonného riaditeľa Jána Abelovského, ktorí namiesto priznania si omylu robia teraz všetko pre to, aby vina nepadla na nich. Abelovský hovorí pre Denník N o Berninim ako o „inom leveli“, ktorého výskyt na Slovensku je nepravdepodobný a ktorý sa má obchodovať v Paríži a v Londýne, nie v Bratislave.
Soga v stanovisku na svojej webstránke píše, že viaceré referujúce médiá okrem overiteľných faktov uvádzajú aj množstvo dohadov, nedoložiteľných konfabulácií či obvinení voči účastníkom predaja, ktorí vraj mali zlovoľne „škodiť Slovensku“, jeho kultúre. Nuž ale, nikto viac neškodí Soge ako Soga samotná svojou úprimnosťou, keď vzápätí o sebe píše, že nie je vedecká ustanovizeň, ale veľmi malá firma s dvoma kunsthistorikmi. To síce stačí pri domácej (stredoeurópskej) výtvarnej produkcii, no „horšie je, keď sa vyskytne – sporadicky, respektíve celkom výnimočne vec typu Berniniho. Teda dielo presahujúce ‚level´ provinčnej aukčnej siene“. V závere vyhlásenia Soga píše celkom otvorene aj o spornej transakcii: „A tak jediný, ‚kto vedel´, bol náš bežný klient, v podstate obyčajný priekupník, ktorý konečne (nepochybne inšpirovaný budúcim predajom zo zahraničia) našiel na aukcii Sogy ‚perličku na dne´.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.