.v pohnutom 17. storočí udávalo tón umeleckému dianiu vtedajšieho sveta najmä dnešné Taliansko. Práve tam sa zrodil posledný univerzálny umelecký sloh pomenovaný neskôr ako barok. V sochárstve mu otvárala cestu tzv. prechodná generácia umelcov svojím záujmom o monumentalitu formy, dramatické momenty či iluzívne prvky, no zlom nastal až s nástupom mimoriadne talentovaného Giana Lorenza Berniniho.
.príbeh génia
Narodil sa 7. decembra 1598 v Neapoli ako syn florentského sochára. Do Ríma prišiel s rodinou okolo roku 1605 a do smrti v roku 1680 ho opustil len jedenkrát, keď v roku 1665 odišiel na pozvanie Ľudovíta XIV. do Paríža. Tak ako Michelangelo, aj Gian Lorenzo Bernini sa považoval za sochára, aj keď bol zároveň architektom, maliarom i poetom. Okrem toho bol tiež uznávaným scénografom a známym tvorcom karikatúr. Michelangelo aj Bernini boli podľa životopiscov schopní nadľudskej koncentrácie. No na rozdiel od osamelého giganta renesancie bol Bernini mužom s nesmiernym šarmom a aristokratickými spôsobmi. Mal povesť veľmi pohostinného a zároveň aj brilantného a vtipného rozprávača či nadaného organizátora.
Počiatky Berniniho umeleckého pôsobenia boli prirodzene zviazané s ateliérom jeho otca, od ktorého prevzal záujem o antiku, osobitne z obdobia helenizmu, ako aj dôraz na precízne spracovanie materiálu. Poznatky získané od otca rozširoval štúdiom antických originálov, diel veľkých renesančných majstrov (Michelangelo, Tizian, Corregio) či kľúčových tvorcov nového barokového štýlu (Annibale Carraci, Guido Réni).
Umelecky činným sa stal Gian Lorenzo Bernini aj na pomery 17. storočia veľmi skoro. Prvýkrát dostal zaplatené za objednávku už ako trinásťročný. Ako takmer devätnásťročný sa dostal do pozornosti pápeža a kardinála Scipiona Borgheseho, najštedrejších umeleckých patrónov svojej doby.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.