Milí priatelia, vracanie je zvláštny jav. Na svoje prvé skutočné vracanie si dobre pamätám. Boli sme na výlete v Piešťanoch. Vyžobral som si neviem koľko kopčekov zelenej pistáciovej zmrzliny. Pahltne a sebecky som ich zlízal. Prišli kruté kŕče, škvŕkanie, sťahy, žalúdočné šťavy a bác. Hádžuc zelené šable desil som vymydlených kúpeľných hostí. Jeden prúd som namieril do fontány, ďalší do kríčkov. Na večierku na strednej škole spolužiačka Eva bezhlavo cicala červené víno. Prišla domov a už sa skláňala nad misou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.