pijeme tradičný malý a silný čaj, pri vodnej fajke sa rozprávame viac ako tri hodiny. Okolo nás sedia miestni, celé to pôsobí v príjemnom horskom prostredí s výhľadom na rozsvietené mesto až bizarne. Iračania práve oslavujú koniec ramadánu. Tvária sa bezstarostne, vojnová línia s IS je od nás pritom iba desať minút jazdy autom.
"Prečo nemôžeš povedať svoje meno?“ dobiedzam na Tomáša, keď mám pocit, že som si získal jeho dôveru. „Existuje zopár Slovákov a Čechov, ktorí bojujú na strane IS či už z ideologického, alebo z finančného dôvodu. A preto nikto nikdy nevie, čo sa môže stať. Nemôžeme uviesť ani prílišné podrobnosti, aby sa neodhalili spôsoby záchrany ďalších žien,“ odpovedá a musím to akceptovať.
Z médií poznám príbehy jezídov, ktorých islamisti prenasledujú. Ale aj hrozné príbehy žien, ktoré v IS skončili ako sexuálne otrokyne. Videl som videá, kde sa bojovníci IS zabávajú na tom, že ak dostanú peniaze, kúpia si jezídku.
V mojich očiach je Tomáš hrdina. On sám však to slovo neprijíma a ani netúži po sláve. Niekto si ho predstaví ako Ramba v maskáčoch s orlím zrakom. V skutočnosti sa neustále usmieva a robí vtipy. Nedá mi a položím mu ďalšiu otrepanú otázku: „Prečo to robíš?“ Na chvíľu sa odmlčí, ako keby som ho zaskočil. Pozrie sa do zeme a s vážnou tvárou, bez štipky pátosu, odpovie: „Celý život mi rodičia hovorili, aby som bol dobrým človekom.“
.dražba žien na trhu
Mnoho moslimov, nielen tí z IS, považuje jezídov za satanistov. A byť satanista, to znamená silnú urážku Islamu. Hlavný prorok jezídov je podľa tejto pokrivenej interpretácie Satan a oni údajne veria, že keď dosiahnu tridsiaty deviaty rok života, tak si ich Satan zoberie. Preto sa aj Slováci, ktorí pracujú v utečeneckých táboroch okolo mesta Duhok, stretávajú s prípadmi samovrážd, ku ktorým príde po tom, ako si ich po dosiahnutí tohto veku prorok nezobral k sebe. „Naši pracovníci v tábore sa už stretli s niekoľkými prípadmi samovrážd,“ uvádza Peter, ktorý pracuje pre Vysokú školu sv. Alžbety a je hlavným koordinátorom tábora Kabertu 1. Dodáva, že sú tu v oveľa ťažších podmienkach ako v hlavnom meste v Erbíle.
Jezídovia to celkovo nemajú ľahké, negatívne ich vnímajú aj umiernení moslimovia. Dokonca sú voči nim explicitne povolené typy agresívneho správania, ktoré normy nepovoľujú (alebo aspoň neodporúčajú) voči ostatným. „Najbesnejšou formou správania je trh. Predaj žien prebieha ako dražba, pričom vyvolávacia cena sa obvykle pohybuje okolo dvadsať dolárov. Ale môže to byť aj menej, pri ‚poškodených‘ či menej zaujímavých kusoch,“ vysvetľuje mi mechanizmus obchodovania so ženami Tomáš. Existuje niekoľko štátnych trhov, ten najväčší je v sýrskom meste Rakka. Okrem toho sú príležitostné trhy aj v iných mestách.
Ženy môžu dopadnúť rôzne, no vždy zle. Niektoré majú šťastie a skončia „iba“ ako slúžky, čo je najčastejšie prípad starších dám. No väčšina tých mladších má smolu a obvykle neprežije ani prvých pár dní sériového znásilňovania. Zväčša skončia ako slúžky a príležitostne aj ako sexuálne otrokyne pre jedného konkrétneho bojovníka IS.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.