Nové hračky Budapešti

Hlavné sídlo firmy Prezi, pravdepodobne najznámejšieho maďarského startupu, je presne také, aké sme si ho vopred predstavovali. Hneď pri vchode leží pohodená elektrická gitara a na stenách svietia namiesto obrazov futuristické ihlany či popísané magnetické tabule. Do moderného priestoru, v ktorom sa väčšina stretnutí odohráva na drevených schodoch, nezapadá iba vrátnik v pokročilejšom veku. Aj ten však s bezchybnou angličtinou ukáže prstom na iPad na pulte pred sebou. Každý návštevník sa na ňom musí zaregistrovať. A nakoniec vybrať z digitálneho zoznamu meno človeka, za ktorým prišiel.

Keď sa náš hostiteľ objaví vo dverách niekoľko sekúnd po tom, ako klikneme na jeho meno, ani nás to veľmi neprekvapí. Obraz jedného z najatraktívnejších zamestnávateľov strednej Európy je namaľovaný ešte predtým, než stihne jeden z trojice jeho spoluzakladateľov Adam Somlai-Fischer povedať jediné slovo. „Nemyslím si, že Budapešť je v niečom iná než zvyšné európske metropoly. Aj tu jednoducho existuje akési všeobecné povedomie, že by sme sa mali snažiť udržať krok s americkými firmami a podporovať inovatívny priemysel," relativizuje Adam na úvod svoju pozíciu v oživení hlavného mesta Maďarska. Práve jeho nápad, vytvoriť software na výrobu graficky príťažlivých a ľahko šíriteľných prezentácií, stál za vznikom firmy, ktorej služby využíva vyše 55 miliónov ľudí.

Prezi dnes zamestnáva približne tristo ľudí v dvoch centrálach na opačných koncoch sveta. Okrem budapeštianskej pobočky pôsobí aj v mekke internetových startupov, v americkom San Franciscu. Práve tam sa podľa Adamových slov naučili s kolegami všetko o kultúre internetového podnikania, ktorú potom ako prví importovali do Maďarska. Ako často spomína vo svojich prezentáciách o začiatkoch podnikania v postkomunistickom prostredí, Prezi mohlo byť dnes oveľa väčšou a známejšou firmou. Stačilo by jediné – presunúť celú firmu za oceán a nestrácať tak čas nekonečnými konferenčnými hovormi cez polovicu zemegule. Napriek tomu však na taký krok údajne nikdy nikto reálne nepomyslel. Dôvodov, prečo zostať v Budapešti, bolo podľa Adama vždy viac.

„San Francisco je úžasné. V našom podnikaní sa určite nikde nedá naučiť viac. No na druhej strane je tam obrovský problém niekoho zamestnať, keďže ľudia majú na výber z toľkých skvelých firiem. V Európe sa dá vybudovať oveľa lojálnejší tím," vysvetľuje Adam, „no primárne je to o tom, že sa nám tu páči a baví nás to. Baví nás dokazovať ľuďom, ktorí tvrdia, že sa také niečo v týchto podmienkach nedá, že sa jednoducho mýlia." Prístup, podľa ktorého sa oplatí tvrdohlavo si raziť cestu a neprispôsobovať sa zaužívaným spôsobom, je podľa neho výrazným znakom celej generácie. Generácie, ktorá sa konečne naučila využívať možnosti slobodného režimu, ktoré boli upreté ich prechodcom.

„Mám pocit, že deti chceli vždy robiť zaujímavé veci. No pustili sa do nich až v momente, keď našli pochopenie u svojich rodičov. Nedávno vyšla veľmi zaujímavá kniha o maďarských startupoch. Moja kamarátka, ktorá tiež pôsobí v tejto sfére, ju na Vianoce kúpila svojim rodičom. Aby jej konečne uverili, že to, čo robí, je skutočná a prestížna práca. Keď si rozbalila svoje darčeky, našla medzi nimi tú istú knihu. Dostala ju od svojich rodičov. S venovaním, v ktorom jej rodičia odkazujú, že veria, že na to má. Práve vďaka takýmto príkladom je dnes podnikanie v Maďarsku jednoduchšie než pred niekoľkými rokmi."

Prečo sa však na príchod vlny moderne premýšľajúcich ľudí čakalo v postkomunistickej Európe tak dlho? Môže za to, ako sa vo väčšine prípadov tvrdí, iba nedostatočná informatizácia spoločnosti, ktorá technicky nedovoľovala vznik firiem ako Prezi? Podľa Adama sú dôvody o čosi hlbšie. „Nové režimy po roku 1989 jednoducho neboli na začiatku také silné, aby dokázali vyprodukovať úspešnú generáciu.