Bodaj ich čert vzal! Takto od srdca si človek zalamentuje nad automobilmi. Pravdaže, iba vtedy, ak je momentálne chodcom. Je zaujímavé, že keď sa automobilista stane na chvíľu chodcom, mení dopravný prostriedok, auto vymieňa za vlastné nohy, ale nestráca agresivitu.
Súc chodcom, je rovnako agresívny, ako keď bol ešte pred chvíľou automobilistom. Nadáva na šoférov, že idú prirýchlo, že nedávajú prednosť na priechodoch, že sú piráti, zbohatlíci v drahých autách, že ich špičkové auto má väčšie IQ ako jeho majiteľ. (Mimochodom, v predošlej vete som použil prechodník „súc“, zdalo sa mi to slovo v danej situácii vhodné a najmä dávno nepoužité, čo dokazuje aj môj notebook, ktorý ho podčiarkol červenou ako chybu. Ale teraz vidím, že notebook podčiarkol červenou aj slovo „notebook“, takže neviem.) Vy holohlaví zbohatlíci v drahých limuzínach, myslíte si, že si môžete dovoliť všetko, že nemusíte rešpektovať nijaké pravidlá, že ste nad zákonmi? Takto lamentuje holohlavý chodec na priechode.
Potom dôjde na parkovisko, sadne do svojho mercedesu, šinie si to po uliciach, v poslednej chvíli šliapne na plyn, aby na križovatke stihol zelenú, ale už ju nestihne, ba ani oranžovú, preletí cez križovatku na červenú a letí ďalej, na ďalšej križovatke sa mu pripletie do cesty mladá mamička s kočíkom, nevieš dávať pozor, krava vyfintená, nevidíš, že ide auto? Mladá mamička zachráni kočík aj s dieťaťom v poslednej chvíli a kričí na holohlavého automobilistu, ty idiot, nevidíš, že je tu priechod, mohol si ma zabiť, hovädo v mercedese...Takto si vzájomne nažívame a ide nám to ako po masle. Automobilisti sú nazlostení /eufemizmus!/ na chodcov, chodci na automobilistov, automobilisti aj chodci na bicyklistov, automobilisti, chodci a bicyklisti na diablov na kolieskových korčuliach a všetci dohromady sú – a teraz bez eufemizmu – nasratí na politikov. Lebo tí, podľa mienky chodcov, automobilistov, bicyklistov aj kolieskových korčuliarov môžu jazdiť rýchlo, porušovať predpisy, šoférovať nadratí a nič sa im nestane, lebo majú imunitu. Politici zase predstierajú, že im záleží na vodičoch a zahlasujú, aby autá nemuseli mať zimné pneumatiky, lebo je to veľký výdavok, teda, že sa môže jazdiť aj v zime na letných aj obdratých, ale aby to zase nebolo také jednoduché, ak by náhodou zasnežilo, treba mať zimné. Takže si prídu na svoje aj policajti, lebo keď zasneží, môžu pokutovať, koho sa im zachce, nikto nebude mať zimné, lebo si ich nestihne prehodiť, a keby aj stihol, nebude mať čo prehadzovať, pretože si zimné nekúpil, aby ušetril. Takže v konečnom dôsledku, ušetrené peniaze minie na pokutu. A takto si nažívame, takto to chápeme, u nás v Kocúrkove.
Súc chodcom, je rovnako agresívny, ako keď bol ešte pred chvíľou automobilistom. Nadáva na šoférov, že idú prirýchlo, že nedávajú prednosť na priechodoch, že sú piráti, zbohatlíci v drahých autách, že ich špičkové auto má väčšie IQ ako jeho majiteľ. (Mimochodom, v predošlej vete som použil prechodník „súc“, zdalo sa mi to slovo v danej situácii vhodné a najmä dávno nepoužité, čo dokazuje aj môj notebook, ktorý ho podčiarkol červenou ako chybu. Ale teraz vidím, že notebook podčiarkol červenou aj slovo „notebook“, takže neviem.) Vy holohlaví zbohatlíci v drahých limuzínach, myslíte si, že si môžete dovoliť všetko, že nemusíte rešpektovať nijaké pravidlá, že ste nad zákonmi? Takto lamentuje holohlavý chodec na priechode.
Potom dôjde na parkovisko, sadne do svojho mercedesu, šinie si to po uliciach, v poslednej chvíli šliapne na plyn, aby na križovatke stihol zelenú, ale už ju nestihne, ba ani oranžovú, preletí cez križovatku na červenú a letí ďalej, na ďalšej križovatke sa mu pripletie do cesty mladá mamička s kočíkom, nevieš dávať pozor, krava vyfintená, nevidíš, že ide auto? Mladá mamička zachráni kočík aj s dieťaťom v poslednej chvíli a kričí na holohlavého automobilistu, ty idiot, nevidíš, že je tu priechod, mohol si ma zabiť, hovädo v mercedese...Takto si vzájomne nažívame a ide nám to ako po masle. Automobilisti sú nazlostení /eufemizmus!/ na chodcov, chodci na automobilistov, automobilisti aj chodci na bicyklistov, automobilisti, chodci a bicyklisti na diablov na kolieskových korčuliach a všetci dohromady sú – a teraz bez eufemizmu – nasratí na politikov. Lebo tí, podľa mienky chodcov, automobilistov, bicyklistov aj kolieskových korčuliarov môžu jazdiť rýchlo, porušovať predpisy, šoférovať nadratí a nič sa im nestane, lebo majú imunitu. Politici zase predstierajú, že im záleží na vodičoch a zahlasujú, aby autá nemuseli mať zimné pneumatiky, lebo je to veľký výdavok, teda, že sa môže jazdiť aj v zime na letných aj obdratých, ale aby to zase nebolo také jednoduché, ak by náhodou zasnežilo, treba mať zimné. Takže si prídu na svoje aj policajti, lebo keď zasneží, môžu pokutovať, koho sa im zachce, nikto nebude mať zimné, lebo si ich nestihne prehodiť, a keby aj stihol, nebude mať čo prehadzovať, pretože si zimné nekúpil, aby ušetril. Takže v konečnom dôsledku, ušetrené peniaze minie na pokutu. A takto si nažívame, takto to chápeme, u nás v Kocúrkove.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.