Slovenská architektúra aj v tom období vykazovala pôvodnú kvalitu.
Avšak Hotel Danube len čiastočne dokumentuje vtedajšie kvality doznievajúcej lokálnej postmodernej architektúry a postrevolučné pohyby lokálnej architektonickej scény. Hotel je reprezentantom ekonomiky transformačnej doby, keď mal lacný štandard hotelovej prevádzky a priemernej architektonicko-stavebnej kvality uspokojiť ekonomické manipulácie nového špekulatívneho kapitálu prichádzajúceho do postkomunistickej Bratislavy.
Hotel Danube vo svojej štvrťstoročnej histórii nezaznamenal žiadnu významnú spoločenskú udalosť, na ktorú by sme spomínali – škandály, bály, samity, nestal sa na rozdiel od bývalých hotelov v priestore námestia Carlton, Savoy alebo Devín miestom stretávania pre žiadnu spoločenskú societu. Bol to umelý uzavretý ostrov v susedstve živého transformujúceho sa Starého Mesta.
Po rýchlej deštrukcii podhradia a Synagógy a po výstavbe Mosta SNP bola táto časť mesta po dlhé roky len vyprázdneným stavebným miestom s propagandistickým pavilónom priateľstva so ZSSR.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.