Reč bude vlastne o dvoch knihách, ktoré sa na seba v niečom veľmi podobajú a v niečom sa od seba veľmi líšia. Vyšli takmer naraz (jedna v roku 1978, druhá v roku 1979), venujú sa do značnej miery rovnakej téme (Gödelovej vete o neúplnosti) a obidve sú skutočnými majstrovskými dielami. Pritom jedna z nich – Hofstadterov Gödel, Escher, Bach – je hrubý traktát so značne sofistikovanou štruktúrou a druhá – Smullyanova Ako sa volá táto knižka? – je útly paperback obsahujúci kratučké textíky jednoducho číslované od 1 do 271. Douglas Hofstadter získal za svoju knihu Pulitzerovu cenu, Raymond Smullyan nie. Za zbierku logických hádaniek (hoci aj s riešeniami) a vtipov sa Pulitzerova cena zrejme nedáva. Na Pulitzerovu škodu.
Pred tromi rokmi, keď vyšlo prvé české vydanie Hofstadterovej knihy, by sme na tomto mieste pokračovali tým, že Douglas Hofstadter bol synom nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Roberta Hofstadtera, a že mal pomerne široké záujmy – vyštudoval matematiku, doktorát si spravil z fyziky a neskôr sa venoval kognitívnym vedám. Keďže však práve teraz vyšlo druhé české vydanie Smullyanovej knižky, budeme sa radšej venovať tomuto autorovi, ktorý má tiež pomerne široké spektrum záujmov – už takmer sto rokov je vynikajúcim klaviristom, profesionálnym kúzelníkom, skvelým matematikom a pozoruhodným taoistickým filozofom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.