Meno Murakami je nám dobre známe. Toto však nie je Haruki, ale Rjú. Murakami je však Murakami, a preto sme aj v tejto knihe vo zvláštnych, sexuálnemu priemyslu určených častiach Tokia a celý bizarný príbeh má silnú vyšinutú atmosféru.A hrdinom je, podobne ako v Harukiho poslednej knihe Afterdark, mladý muž, tak trochu stratený vo svete. Tam sa však podobnosť končí. V polévce miso je totiž horor. Presnejšie, horor s myšlienkou a prazvláštnym finále. Mladík Kendži si privyrába tým, že sprevádza turistov po tokijských vykričaných štvrtiach. Podľa ich prianí im ukazuje peep show, rôzne masážne a iné salóny. Jeho aktuálnym klientom je Američan, predstavujúci sa menom Frank. Frankove požiadavky sú celkom „normálne“ (ak sa v týchto súvislostiach o normálnosti dá ešte hovoriť), ale niečo tu nesedí. Kendžimu sa opodstatnene zdá, že si vymýšľa a že takmer nikdy nehovorí pravdu. Frank niečo skrýva. Od prvej strany cítiť istú nervozitu, ako keby človek v hlave počul nervóznu hudbu, ktorá v hororoch predchádza najhroznejším scénam. Napätie sa stupňuje, až to všetko skutočne praskne... Horor so všetkým, čo k nemu patrí. Ale potom príde záverečná, pomalšia časť knihy a až tam zisťujeme, že Rjú Murakami nie je len schopný pisateľ, ale aj veľmi dobrý spisovateľ. Roly sa obracajú, zo sprevádzaného sa stáva sprievodca. Kto je tu vlastne vyšinutý?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.