ALANIS MORISSETTE
FLAVORS OF ENTANGLEMENT
WARNER
Nedá sa povedať, že bez filmovej predstaviteľky boha v sukni by bolo na svete výrazne smutnejšie, keď však počúvame siedmy album veľkoústej rodáčky z Ontaria, sme radi, že „tá“ Alanis sa vrátila. Flavors of Entanglement je určite to najlepšie, čím nás počastovala v treťom tisícročí. Zachovala si svoju spevácku originalitu, jej hlas reže ako žiletka, s ľahkosťou a presvedčivým výrazom človeka, ktorý vie, o čom spieva, zvláda dynamické skoky aj lyrické polohy svojich pesničiek. Viaceré z nich už po pár počutiach pôsobia povedome. Svieži rukopis vystihujú aj nové aranžmány, na ktorých zaúradoval producent a spoluautor Guy Sigsworth, bývalý člen Frou Frou a spolupracovník Björk. Namiesto grungeových gitár tu máme vzdušný sound, kde si svoje miesto obhája elektro beaty, basy analógových synťákov, ale aj akustické nástroje a orchestrálne party.
.martin Chrobák
DELAYS
EVERYTHING’S THE RUSH
FICTION
Southamptonskí Delays toho spolu preskákali veľa, poznajú sa od školy, hrali pod rôznymi menami, s tým súčasným debutovali v roku 2004. Kapela zmenila vydavateľstvo, charakteristické známky – falzet lídra Grega Gilberta a melodické popové songy – ostali. Predošlý album You See Colours zabŕdol i do synthpopu, aby ho zmiešal s pop-pesničkárstvom, aktuálny má bližšie k debutu. Friends Are False znie rázne a nabrúsene, Jet Lag (s textom „goodbye my friend / this is the end“) a Pieces sú nádherné pomalé skladby. Veselosť ? la Delays počuť v singli Hooray, Love Made Visible je zasa pre kapelu typická hitovka. Delays nie sú superskupina, médiá ich nikdy nepretláčali, napriek tomu znejú originálne a do vrecka strčia viaceré britské rýchlokvasky. Ponášky na Cocteau Twins taktiež nevyprchali. Delays zasa o čosi vyrástli a znejú oveľa sebavedomejšie.
.matej Lauko
CREDO
PIŠKVORKY
LUX MEDIA
Pôvodom zvolenská formácia Credo nie je na domácej scéne nováčikom, aj keď ju za takmer dve desaťročia fungovania vnímali predovšetkým fanúšikovia gospelu. Slovenské rozdelenie „sakrálneho a profánneho“ teritória je v mnohých prípadoch na škodu, pretože vymedzením daného žánru nie sú „donebavolajúce“ chválospevy, ale spôsob zmýšľania. Hudba Creda je predovšetkým „normálnym“ rockom s vynikajúcimi hĺbavými, ale aj recesistickými textami lídra Mikiho Michelčíka a domácej extratriedy Joža Urbana. Iné nie sú ani Piškvorky, v poradí tretí, konečne po mnohých stránkach vydarený album priamočiaro nadupaných rockových (Tu sa asi lieta), baladicko krehkých (Usmievavá), ale aj bezstarostných (Kadiaľ ideš život) popevkov. Ležérny Mikiho vokál sa v nich môže naplno spoľahnúť na kapelu, ktorej väčšina kryje chrbát aj Zuzane Smatanovej.
.peter Motyčka
MARSYAS
JUBILEJNÍ EDICE 1978–2008
SUPRAPHON
Zuzana Michnová, Oskar Petr, Petr Kalandra – to bol pôvodný folkový Marsyas s dvoma gitarami, ústnou harmonikou a charakteristickými trojhlasmi. Ich skvelý pamätný debut však vyšiel v zostave rozšírenej o členov prvého Pražského výběru, a tak sa skupina zapísala do trvalého povedomia predovšetkým ako folkrocková legenda. Ako znel Marsyas v triu, je možné si pripomenúť vďaka rozšírenej reedícii ich debutu, doplnenej o bonusové CD s demonahrávkou z roku 1977, ktorá obsahuje kompletný repertoár albumu v pôvodných akustických aranžmánoch. Ide preto o chuťovku nielen pre pamätníkov vypredaných koncertov niekdajšieho Marsyasu v Malostranskej besede, ale aj neobyčajne cenný prvok do mozaiky histórie českého folku. Na to, že ide „iba“ o demonahrávku, dokonca aj nezvyčajne zachovaný. Takto obohatenej (!) reedícii sa ťažko odoláva.
.augustín Rebro
MSG
IN THE MIDST OF BEAUTY
IN-AKUSTIK/DIVYD
Michael Schenker patrí k legendám rockovej gitary. Legendárna však nie je len jeho hra, ktorú predstavil už ako šestnásťročný na prvom albume nemeckých Scorpions a potom ju rozvíjal ako člen britských UFO aj ako líder vlastnej formácie Michael Schenker Group (MSG). Nemenej legendárne sú aj jeho alkoholické excesy, keď často nebolo isté, či vôbec odohrá vystúpenie. Schenker má vraj momentálne dobré obdobie a nový album nahral so silnou zostavou, v ktorej je pôvodný spevák MSG Gary Barden, klávesista Don Airey (Deep Purple), basgitarista Neil Murray (Whitesnake) a bubeník Simon Phillips (Toto). Poznávacím znamením sú Schenkerove adrenalínové sóla so sýtym zvukom jeho čierno-bieleho „véčka“. Nikto sa tu však príliš nepredvádza – skladby pôsobia až nečakane úsporne, asi ako keby The Ramones hrali hardrock. Ale trochu viac vzruchu by nezaškodilo.
.vladislav Gális
NEWTON FAULKNER
HAND BUILT BY ROBOTS
UGLY TRUTH/SONY BMG
Newton Faulkner študoval hru na akustickú gitaru a začínal v kapele, ktorá hrala repertoár neopunkových Green Day. Na jeho debute nájdeme coververziu skladby Teardrop od triphopových Massive Attack aj indicky znejúcu inštrumentálku. Na prvý pohľad to pôsobí ako mišmaš, v skutočnosti ide o veľmi (ba až príliš) súdržne znejúcu nahrávku ďalšieho nádejného pesničkára, ktorého orientačne prirovnávajú k Jackovi Johnsonovi alebo Damienovi Riceovi. Faulknerovi v štúdiu pomáhali ďalší muzikanti, všetko však stojí na jeho hlase a akustickej gitare. Album Hand Built By Robots sa do sveta dostáva teraz, v Británii vyšiel už pred rokom a v jednej recenzii dostal titul „kandidát na soundtrack k tomuto letu“. Je to naozaj letná hudba – zľahka plynúca, s pozitívnymi vibráciami (jedna skladba sa volá „Ľudia by sa mali viacej usmievať“) aj s kvapkou melanchólie.
.vladislav Gális
FLAVORS OF ENTANGLEMENT
WARNER
Nedá sa povedať, že bez filmovej predstaviteľky boha v sukni by bolo na svete výrazne smutnejšie, keď však počúvame siedmy album veľkoústej rodáčky z Ontaria, sme radi, že „tá“ Alanis sa vrátila. Flavors of Entanglement je určite to najlepšie, čím nás počastovala v treťom tisícročí. Zachovala si svoju spevácku originalitu, jej hlas reže ako žiletka, s ľahkosťou a presvedčivým výrazom človeka, ktorý vie, o čom spieva, zvláda dynamické skoky aj lyrické polohy svojich pesničiek. Viaceré z nich už po pár počutiach pôsobia povedome. Svieži rukopis vystihujú aj nové aranžmány, na ktorých zaúradoval producent a spoluautor Guy Sigsworth, bývalý člen Frou Frou a spolupracovník Björk. Namiesto grungeových gitár tu máme vzdušný sound, kde si svoje miesto obhája elektro beaty, basy analógových synťákov, ale aj akustické nástroje a orchestrálne party.
.martin Chrobák
DELAYS
EVERYTHING’S THE RUSH
FICTION
Southamptonskí Delays toho spolu preskákali veľa, poznajú sa od školy, hrali pod rôznymi menami, s tým súčasným debutovali v roku 2004. Kapela zmenila vydavateľstvo, charakteristické známky – falzet lídra Grega Gilberta a melodické popové songy – ostali. Predošlý album You See Colours zabŕdol i do synthpopu, aby ho zmiešal s pop-pesničkárstvom, aktuálny má bližšie k debutu. Friends Are False znie rázne a nabrúsene, Jet Lag (s textom „goodbye my friend / this is the end“) a Pieces sú nádherné pomalé skladby. Veselosť ? la Delays počuť v singli Hooray, Love Made Visible je zasa pre kapelu typická hitovka. Delays nie sú superskupina, médiá ich nikdy nepretláčali, napriek tomu znejú originálne a do vrecka strčia viaceré britské rýchlokvasky. Ponášky na Cocteau Twins taktiež nevyprchali. Delays zasa o čosi vyrástli a znejú oveľa sebavedomejšie.
.matej Lauko
CREDO
PIŠKVORKY
LUX MEDIA
Pôvodom zvolenská formácia Credo nie je na domácej scéne nováčikom, aj keď ju za takmer dve desaťročia fungovania vnímali predovšetkým fanúšikovia gospelu. Slovenské rozdelenie „sakrálneho a profánneho“ teritória je v mnohých prípadoch na škodu, pretože vymedzením daného žánru nie sú „donebavolajúce“ chválospevy, ale spôsob zmýšľania. Hudba Creda je predovšetkým „normálnym“ rockom s vynikajúcimi hĺbavými, ale aj recesistickými textami lídra Mikiho Michelčíka a domácej extratriedy Joža Urbana. Iné nie sú ani Piškvorky, v poradí tretí, konečne po mnohých stránkach vydarený album priamočiaro nadupaných rockových (Tu sa asi lieta), baladicko krehkých (Usmievavá), ale aj bezstarostných (Kadiaľ ideš život) popevkov. Ležérny Mikiho vokál sa v nich môže naplno spoľahnúť na kapelu, ktorej väčšina kryje chrbát aj Zuzane Smatanovej.
.peter Motyčka
MARSYAS
JUBILEJNÍ EDICE 1978–2008
SUPRAPHON
Zuzana Michnová, Oskar Petr, Petr Kalandra – to bol pôvodný folkový Marsyas s dvoma gitarami, ústnou harmonikou a charakteristickými trojhlasmi. Ich skvelý pamätný debut však vyšiel v zostave rozšírenej o členov prvého Pražského výběru, a tak sa skupina zapísala do trvalého povedomia predovšetkým ako folkrocková legenda. Ako znel Marsyas v triu, je možné si pripomenúť vďaka rozšírenej reedícii ich debutu, doplnenej o bonusové CD s demonahrávkou z roku 1977, ktorá obsahuje kompletný repertoár albumu v pôvodných akustických aranžmánoch. Ide preto o chuťovku nielen pre pamätníkov vypredaných koncertov niekdajšieho Marsyasu v Malostranskej besede, ale aj neobyčajne cenný prvok do mozaiky histórie českého folku. Na to, že ide „iba“ o demonahrávku, dokonca aj nezvyčajne zachovaný. Takto obohatenej (!) reedícii sa ťažko odoláva.
.augustín Rebro
MSG
IN THE MIDST OF BEAUTY
IN-AKUSTIK/DIVYD
Michael Schenker patrí k legendám rockovej gitary. Legendárna však nie je len jeho hra, ktorú predstavil už ako šestnásťročný na prvom albume nemeckých Scorpions a potom ju rozvíjal ako člen britských UFO aj ako líder vlastnej formácie Michael Schenker Group (MSG). Nemenej legendárne sú aj jeho alkoholické excesy, keď často nebolo isté, či vôbec odohrá vystúpenie. Schenker má vraj momentálne dobré obdobie a nový album nahral so silnou zostavou, v ktorej je pôvodný spevák MSG Gary Barden, klávesista Don Airey (Deep Purple), basgitarista Neil Murray (Whitesnake) a bubeník Simon Phillips (Toto). Poznávacím znamením sú Schenkerove adrenalínové sóla so sýtym zvukom jeho čierno-bieleho „véčka“. Nikto sa tu však príliš nepredvádza – skladby pôsobia až nečakane úsporne, asi ako keby The Ramones hrali hardrock. Ale trochu viac vzruchu by nezaškodilo.
.vladislav Gális
NEWTON FAULKNER
HAND BUILT BY ROBOTS
UGLY TRUTH/SONY BMG
Newton Faulkner študoval hru na akustickú gitaru a začínal v kapele, ktorá hrala repertoár neopunkových Green Day. Na jeho debute nájdeme coververziu skladby Teardrop od triphopových Massive Attack aj indicky znejúcu inštrumentálku. Na prvý pohľad to pôsobí ako mišmaš, v skutočnosti ide o veľmi (ba až príliš) súdržne znejúcu nahrávku ďalšieho nádejného pesničkára, ktorého orientačne prirovnávajú k Jackovi Johnsonovi alebo Damienovi Riceovi. Faulknerovi v štúdiu pomáhali ďalší muzikanti, všetko však stojí na jeho hlase a akustickej gitare. Album Hand Built By Robots sa do sveta dostáva teraz, v Británii vyšiel už pred rokom a v jednej recenzii dostal titul „kandidát na soundtrack k tomuto letu“. Je to naozaj letná hudba – zľahka plynúca, s pozitívnymi vibráciami (jedna skladba sa volá „Ľudia by sa mali viacej usmievať“) aj s kvapkou melanchólie.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.