Táto záležitosť vzrušuje aj filmársku obec. V uplynulom roku sa do kín dostali filmy Chappie a Ex Machina a rok pred tým Transcendence. Každý z nich má síce odlišný príbeh, ale to, čo ich spája, je spoločná otázka: Čo vlastne pre nás znamená umelá inteligencia (AI)?
Tieto otázky však neriešia iba filmári. V prvom rade sa nimi vážne zaoberajú poprední technológovia, prognostici a vedci. Úporne sa snažia nielen čo najpresnejšie odhadnúť rok, keď AI dosiahne priemernú ľudskú inteligenciu, ale aj spraviť všetko pre to, aby to bolo čo najskôr. No zatiaľ sa nedokážu zhodnúť vo svojich odhadoch, ani vo výbere najvýhodnejšej metódy ako dosiahnuť cieľ. Ak však niekedy bude AI inteligentnejšia ako my, môže to pre náš svet znamenať nepredstaviteľnú zmenu. A nikto ani len netuší, či to bude znamenať našu skazu alebo spásu.
.pekne poporiadku
Dôležité je uvedomiť si, že už dnes v každodennom živote využívame umelú inteligenciu, ktorá nás v mnohom prevyšuje. Tento typ umelej inteligencie sa nazýva obmedzená umelá inteligencia (ANI). V praxi to znamená, že vie fungovať skoro bezchybne, ale len na veľmi úzkom poli pôsobnosti. Predstavte si napríklad program, ktorý vie hrať šach lepšie ako akýkoľvek svetový majster, no ak by ste od neho chceli, aby vám zistil, koľko libier je jedno kilo, nepochopil by zadanie. Medzi ďalšie príklady umelej inteligencie patrí filter spamu na vašej mailovej pošte alebo samoriadiace autá, ktoré práve vyvíja Google.
Obmedzená umelá inteligencia je len prvým evolučným stupňom. Ďalším je takzvaná univerzálna umelá inteligencia (AGI), alebo aj umelá inteligencia na ľudskej úrovni, ktorá je zatiaľ realitou len vo filmoch. Napríklad Jarvis z filmu Iron Man. Vyvinutie AGI je nesmierne náročné, lebo táto verzia by už mala byť schopná vykonávať rovnaké úkony ako človek, čo je pre počítače zatiaľ problém. Aj keď vedia rátať alebo „čítať“ rýchlejšie ako človek, stále nedokážu pochopiť komplexnosť sveta okolo seba. Podľa profesorky Lindy Gottfredsonovej, ktorá sa venuje štúdiu inteligencie, by AGI musela mať „schopnosť rozmýšľať, plánovať, riešiť problémy, myslieť abstraktne, rozumieť komplexným myšlienkam a učiť sa na základe skúseností.“ Od tejto vízie je však umelá inteligencia zatiaľ ďaleko.
Tretím a najvyšším stupňom umelej inteligencie je umelá superinteligencia (ASI). Práve ona je tou inteligenciou, ktorá by mohla radikálne zmeniť náš svet na nepoznanie. Ako už aj samotný názov naznačuje, mohla by byť tisícnásobne inteligentnejšia ako poprední vedci súčasnosti. Nick Bostrom, filozof venujúci sa rizikám spojeným so superinteligenciou, ju opisuje ako „intelekt, ktorý je oveľa múdrejší ako tie najväčšie ľudské kapacity vo fakticky každom ohľade, vrátane vedeckej kreativity, všeobecnej múdrosti a sociálnych zručností.“
.ako vôbec získať AGI?
Ale to všetko je ešte len ďaleká budúcnosť. A vyzerá to tak, že ešte chvíľu potrvá, kým sa od ANI niekam posunieme. Hlavným problémom pre nás predstavuje pochopenie ľudského mozgu – je jednoduchšie dostať človeka do vesmíru alebo vyskúmať detaily Veľkého tresku ako prísť na to, ako funguje mozog.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.