Umriem už na Slovensku

dnes sa veľa hovorí o ilegálnych migrantoch. Ale kedysi si aj ty bol na Slovensku nelegálnym imigrantom. Ako to vlastne s tebou bolo?

Po prvom roku strávenom na Slovensku, som sa rozhodol, že zostanem na Slovensku dlhšie. Chcel som si založiť vlastnú jazykovú školu, čo bolo to dosť komplikované. Musel som čakať na živnostenský list, ale bola polovica septembra a ja som nechcel nechať v štichu svojich študentov. Prenajal som si miestnosť v hoteli Metropol a na recepcii museli študenti pošepkať recepčnému heslo, aby ich pustil do mojej tajnej školy. To heslo znelo: The Eagle has landed. Orol pristál.

.podľa toho amerického vojnového filmu!

Samozrejme. Na pôvodnej škole rýchlo zistili, že 90 percent študentov sa vytratilo, pričom ma vídali v meste s úsmevom na tvári. Pochopili, že asi operujem v ich teritóriu. A tak raz polícia vletela na moju anglickú hodinu. Vedel som, že niečo podobné sa môže prihodiť, tak som študentom pripravil, aby povedali, že chodia len do anglického klubu. Polícia ich vypočúvala a každý z nich potvrdil, že je to anglický klub. Držali líniu.

.budú aj na Slovensku imigranti veľkým problémom?

Slovensko nie je konečnou, ale tranzitnou krajinou pre imigrantov. Tak prečo im na ich ceste nepomôcť? Fico povedal, že akceptujeme len kresťanov. Čo je to za nezmysel? Ako by som dopadol ja, ateista? Je to čistý populizmus, dnes už je Fico úplne odtrhnutý od reality. Vždy bol populistom, ale teraz už podľa mňa využíva populizmus na rozšírenie neopodstatneného strachu medzi ľuďmi. Ľudia hovoria, že imigranti sem prichádzajú z ekonomických dôvodov, no tie sú niekedy silnejšie ako politické. Môžete byť doma prenasledovaný za politické alebo náboženské názory, no to nie je nič oproti hladovaniu. Môj kamarát je Rusín, pochádza z veľmi chudobného prostredia. Keď tu vládli ťažké časy, polovica dediny odišla do Ameriky za lepším životom. Doma neboli prenasledovaní, dokonca ani nehladovali, len chceli lepší život. Sám som zažil v Británii, keď vlny imigrantov prichádzali do východného Londýna, kde sa usadili a začali odznova. Neverím, že títo ľudia sú pijavice, ktoré vyciciavajú sociálny systém. Demografia a civilizácie sa vždy menili. Dnes je tu paranoja, že Afričania alebo Arabi ovplyvnia demografický vývoj na Slovensku. V najbližších 100 rokoch sa to nestane, ani náhodou. A keď predsa, tak čo? Takto funguje svet a príroda.

.musíme sa ešte vrátiť v čase. Ako si sa dostal z Londýna na Slovensko?

Po skončení univerzity som sa zamestnal ako právnický koncipient v jednej exekútorskej spoločnosti, ale po štyroch-piatich týždňoch som zistil, že táto práca je extrémne nudná. Môj kamarát ma presvedčil, že môžeme ísť do Tokia, do Turecka, prosto hocikam učiť anglický jazyk. Tak som si urobil trojmesačný kurz a vypýtal si v práci neplatené voľno. Môj otec bol z toho nešťastný, ale dohodli sme sa, že po roku sa vrátim. Počuli sme s kamarátom o Prahe, tak sme povedali, že chceme ísť tam.

.čo si vtedy vedel o Československu?

Československo bolo v mojej mysli spojené s atletikou a začiatkom osemdesiatych rokov aj s dizajnom áut.

.s dizajnom áut?

Vtedy sa v Británii zmenil dizajn áut z kockatých karosérií na modernejšie, ako Ford Sierra. Vtedy nám to prišlo až futuristické. Ale potom si náš učiteľ zemepisu zaobstaral Škodu. Auto vyzeralo ako tank a bolo celé oranžové. Pamätám sa, že otvoril motor a tam nebolo nič! (Smiech.) Motor bol vzadu. Potom som zachytil pád Berlínskeho múru, nežnú revolúciu, bolo to vzrušujúce. Ale agentúra nám napokon povedala, že v Prahe už majú veľa učiteľov, že nám ponúkajú Bratislavu. Vedel som, že je to hlavné mesto Slovenska. Vtedy nebol internet, tak sme šli do knižnice, otvorili encyklopédiu, zistili sme, že je to blízko Viedne a Budapešti. Povedali sme si, prečo nie. Prišli sme do Bratislavy, kde nám povedali, že tiež majú dostatok učiteľov, že musíme ísť inam. Do Komárna alebo Spišskej Novej Vsi. Hádajte, čo som si vybral?

.komárno.

Správne. Bolo to blízko Budapešti a pri Bratislave. Ale nakoniec už bolo voľné miesto jedine v Spišskej. Na stanici nás privítal náš zamestnávateľ, nasadli sme do auta a šli po ceste, ktorú lemovali rómske rodiny. Pripadal som si ako v Rio de Janeiro. Ubytovali nás na socialistickom sídlisku Mier. Prvýkrát v živote som bol na panelákovom sídlisku. Musíme odtiaľto hneď vypadnúť! Ale priateľstvá, ktoré som si za ten prvý rok učenia na Spiši vytvoril, ma presvedčili, aby som zostal.

.tvoja identita je odvtedy ešte komplikovanejšia.