Súkromné školy v slumoch

Čo by ale povedali, keby niečo takéto fungovalo v tých najchudobnejších krajinách na svete, medzi tými najchudobnejšími ľuďmi tejto planéty? Navyše, čo keby si túto možnosť zvolili sami rodičia, uprednostniac ju pred využitím bezplatnej verejnej školy? To by s vami nielenže nesúhlasili, ale rovno by niečo také označili za nemožné. Obdobné reakcie dostával aj autor knihy Beautiful Tree, James Tooley.

Tooley zasvätil svoj výskum štúdiu vzdelávania v rozvojových krajinách. Tam objavil niečo, čomu nikto pred ním nevenoval pozornosť – rozsiahle siete nízkonákladových súkromných škôl. Svoj prvý objav uskutočnil v Indii, a bol o to prekvapivejší, pretože tamojší obyvatelia mali a stále ešte majú prístup k bezplatným verejným školám. Tieto školy nielenže sú bezplatné, ale žiaci v nich majú dokonca právo na obed a uniformu zdarma. Okrem toho indická vláda mnohými reguláciami aktívne bráni súkromným iniciatívam vo vzdelávaní. Činí tak napríklad cez zákaz poskytovania vzdelávania na ziskovej báze, požiadavka na minimálne rozmery ihriska, na minimálny podiel učiteľov s pedagogickým titulom, na minimálny peňažný fond a podobne. Aj napriek tomu všetkému vzniklo v Indií množstvo súkromných škôl, kde posielajú svoje deti extrémne chudobní rodičia.

Dôvod, prečo to títo rodičia robia, je pomerne jednoduchý: Nízka kvalita verejných škôl a dôležitosť vzdelania. Vzdelanie je jediná cesta, ako sa môžu mladí Indovia dostať z biednych podmienok, v ktorých žijú ich rodičia. Verejné školy ho však nedokážu poskytnúť žiakom na dostatočnej úrovni. Deti sú v nich, slovami Tooleyho, doslova opustené. Podľa štúdie Public Report on Basic Education in India (1999) sa v celej polovici indických verejných škôl počas vyučovacej hodiny vôbec nevyučovalo a až v tretine prípadov učiteľ úplne absentoval (pričom štúdia brala do úvahy len školy, ktoré boli v deň revízie otvorené). Úplným štandardom na týchto školách je, že učiteľ si na hodine rieši svoje súkromné veci (číta noviny, spí alebo lúpe búrske oriešky) a deťom sa nikto nevenuje.

Na druhej strane v súkromných školách sa deje presný opak. Inak povedané, učitelia si robia svoju prácu. Tooley s jeho tímom však neostali len pri pozorovaní aktivít na školách, ale rozhodli sa aj otestovať a porovnať vzdelanie žiakov z verejných a súkromných škôl. Keď výsledky štatisticky očistili o možné vplyvy socioekonomických faktorov ako vzdelanie rodičov, blahobyt domácnosti alebo rodinné pozadie, zistili, že študenti súkromných škôl dosahujú značne lepšie výsledky. V tom čase už výsledok neprekvapil.

Príčinu tohto rozdielu však nie je správne hľadať v ľuďoch, ktorí tam, či tam vyučujú.