Päť zmyslov letného Provence

Moja prvá provensálska láska sa volá Saint-Laurent-des-Arbres. Maličké opevnené mestečko s prekrásnym kostolíkom a zachovanými hradbami, akých – ako som čoskoro zistila – sú v okolí desiatky. Pod ním Maison du Vin, v ktorom nám úslužný majiteľ spravil ochutnávku vín z apelácie Lirac. Viac než na biele odporúčam sústrediť sa na ružové a červené. Tie prvé sú svieže a prudko pitné – ideálne k jedlu či ako osviežujúci drink zriedený ľadom –, druhé ovocné a voňavé. Dostanete sa k nim veľmi ľahko: početní miestni vinári fungujú v duchu ústretovej filozofie „degustation – vente“, umožňujúcej nezáväzne ochutnať pestré vzorky. Príjemným prekvapením bolo poznanie, že ani slávne Châteauneuf-du-Pape nie je nedobytnou vinárskou pevnosťou.

Kým pôžitky chuťových pohárikov sú v Provensálsku späté najmä s vínom, nos máte plný levandule. Obrovské lány voňavo kvitnúcich byliek, ktorými je posiate údolie pod Grand canyon du Verdon, boli v júli už za zenitom – väčšina pokosená, niektoré staršie v štádiu dosušovania a mladé, zatiaľ riedke a neprerastené, predpovedajúce budúce pachové orgie. Domáci z levandule vyrábajú olej, med, pridávajú ju do mydiel, pleťových aj telových krémov.

Rok 1948. Útrapy druhej svetovej vojny sa vytrácajú z vedomia, opäť sa prebúdza chuť a radosť zo života. V Cannes sa už druhý rok koná filmový festival, od vlaňajška je Avignon mekkou divadla. Malebnému, umením skrz-naskrz prešpikovanému južnému Provensálsku chýba už len operná čerešnička. Jadierko, z ktorého je dnes krásny košatý strom, zasadila komtesa Lily Pastré. Keď známa marseillská mecénka umenia nenašla vhodný priestor pre ušľachtilú ideu vo svojom bydlisku, obrátila pohľad ku komornejšiemu Aix-en-Provence – malebnému mestu s terakotovými palácmi a nespočetnými fontánami. Pôvodne skromne koncipované podujatie sa vyprofilovalo na jeden z najprestížnejších festivalov klasickej hudby – vlani získal cenu International Opera Awards 2014 v kategórii najlepší operný festival.

Otváracím predstavením boli Mozartove Cosi fan tutte: počnúc prvým ročníkom sa v Aix každoročne vzdáva pocta geniálnemu salzburskému rodákovi. Popri ňom sa tu prezentuje dramaturgicky pestrá paleta od najstarších opusov po najnovšie prírastky operného repertoára, vyšperkovaná prominentnými režisérmi a špičkovými interpretmi. Podobne ako pri viacerých veľkých scénach a festivaloch, aj v Aix pôsobí vzdelávacia inštitúcia. Európska hudobná akadémia (1998) predstavuje pre festival liaheň čerstvých talentov, pre umelcov zase výnimočný odrazový mostík. Ponúka im vzdelávanie v rámci interpretačných kurzov, účinkovanie v nových produkciách i na koncertoch aj možnosť spolupracovať so svetovými opernými umelcami.

Kým hviezdou vlaňajšieho ročníka bola práve absolventka tejto akadémie (medzičasom popredná operná celebrita) Olga Peretyatko, tohtoročnou vokálnou kráľovnou sa stala Patricia Petibon, odchovankyňa a dvorná speváčka Williama Christieho. Mimochodom, práve tento fenomenálny dirigent v Aix-en-Provence takmer pred polstoročím po prvý raz oprášil predklasicistický repertoár.