Stále musím niečo robiť, lebo by som skapal.
Sú síce divadelné prázdniny, ale hlava stále pracuje, nejde to zastaviť, ale mne to ani neprekáža. Niečo si už nájdem, aby sa hlava upokojila alebo viacej rozvinula. Väčšinou to má písomnú formu. Teraz čítam hru Arkádia od Toma Stopparda, čo ma čaká v novej sezóne. Považujem to za normálnu prípravu, aby som prišiel na skúšku disponovaný, nie že tam vôbec prídem.
V kampani Povedz mi to do očí je všetko pravda.
Teda že taký hejt naozaj na mňa niekto napísal. Každý hejt zabolí, nechcem povedať, že naserie, ale najviac mi vadí tykanie. Keby mi hejter vykal a napísal „to, v čom hráte, nemá žiadnu úroveň“, už to má istú formu, atribút názoru, ale keď napíše ty kokotko, neviem prečo ti dáva televízia a rozhlas priestor, tak to je také... slovenské. Keď nerobíte nič, ste príživník, tak je to zlé, a keď sa snažíte a aj sa darí, aj vtedy je to zlé. Mám byť šedá priemerná amorfná hmota, čo sa pregúľa životom? To ma nebaví.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.