Vrcholí leto a je to cítiť naozaj všade. Vo vzduchu sa premávajú osy, bzučia nad hlavami lesklého davu vyvaleného na pláži alebo na brehu jazera. Všetko navôkol tečie a roztápa sa. Otcovia rodín zatláčajú brucho pri bare na mestskej pláži a s hlbšie posadeným hlasom si pýtajú džúsy pre svoje rozbehané deti, pričom sa pozvoľne ale pomerne zreteľne roztápajú pri pohľade na barmanku v tých najkratších kraťasoch, aké na svete existujú. Ľad sa v džúsikoch topí, na pokožke sa lesknú kropaje, rieka tečie, mesto sa mihoce v rozpálenom vzduchu.
V tichých, od horúčavy odfukujúcich a napospol vyprázdnených dedinách sa lenivo roztápa asfalt. Vytláča na povrch čudné, modročierne bubliny. Ako deti sme v tom asfalte nechávali vždy odtlačok tenisky, ktorá tam vydržala až do budúceho roka. Išli sme do obchodu. V najväčšej horúčave, ale vždy sme to riskli. Kvôli tomu opojnému pocitu z roztápania. V obchode sme si totiž vždy nakúpili nanuky.
Čudné čokoládové čudo na paličke, ktoré sa v tej letnej horúčave okamžite začalo topiť, uvoľňovať švy na čokoládových stenách a tie sa ako čudná, zle nahodená omietka šmýkali po hranatej zmrzline smerom dolu k prstom. Kto ich včas nezachytil, tomu pleskli na zem a mal po jednej z rozkoší. No nikto to dlho neľutoval, pretože na paličke ostalo to najlepšie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.