Pôsobí to až neuveriteľne: Slovensko bolo ešte pred pár rokmi krajinou, ktorá sa borila s obrovskou a bezútešnou nezamestnanosťou.
Dnes nezamestnanosť významne klesá, ekonomika prudko rastie a viaceré firmy hlásia, že už nevedia na Slovensku zohnať ďalších ľudí. Ekonomika sa preto môže zastaviť a prehriať. Vyzerá to tak, že vzhľadom na zlú demografiu neostane nič iné, než otvoriť dvere imigrantom. Naozaj je to jediné riešenie?
Zástupca najväčšej personálnej agentúry Luboš Sirota v decembri na HN klube uviedol, že s nedostatkom pracovníkov majú problémy dve tretiny našich firiem. „Na západnom Slovensku je už pracovná sila vyčerpaná,“ tvrdí Jozef Marušík z agentúry SARIO, ktorá má podporovať rozvoj investícií a obchodu. „Iná situácia je však na strednom a východnom Slovensku.“
Do Bratislavy prišli už aj investori s ponukou dobre platenej a sofistikovanej práce, dokonca aj s ponukou vyšších manažérskych postov. Ale pracovnú silu nehľadajú ľahko, pripustil v rozhovore pre Trend Veit Dengler, šéf bratislavského Európskeho obchodného centra Dell. V Delle mali aj vysoké pozície, ktoré sa dali otvoriť v Bratislave, ale nenašli na ne vhodných ľudí. „To, že ľudské zdroje narážajú na Slovensku na svoj strop, nie je len náš pocit. Rozprávame sa s ľuďmi z brandže, ale aj iných sektorov a tí hovoria to isté,“ povedal Dengler.
Vhodná pracovná sila už nie je výlučne problémom Bratislavy či Trnavy. Problémy s nedostatkom ľudí ohlásila vlani po svojom nábehu na výrobu aj žilinská automobilka KIA. Mala vážny problém pri spúšťaní druhej zmeny. „V súčasnosti máme v administratíve a na technických inžinierskych pozíciách zhruba 20 voľných miest, inak je už personál takmer stabilizovaný,“ povedal .týždňu hovorca KIA Motors Slovakia Dušan Dvořák. „Nedostatok vhodných kandidátov pociťujeme hlavne zo strany vysokoškolsky vzdelaných strojárov s aktívnou znalosťou anglického jazyka. Nedostatok na trhu pociťujeme najmä pri obsadzovaní pozícií, kde je potrebné špecifické vzdelanie či prax v odbore ako napríklad nástrojár, lakovač, CNC obrábač, elektrotechnik.“ Podľa Dvořáka môže byť situácia kritická, keby sa firma rozhodla zaviesť tretiu zmenu a prijať naraz väčšie množstvo pracovníkov do výroby.
„Momentálne zamestnávame 3 088 ľudí a hľadáme ďalších. V blízkej budúcnosti by sme vedeli zamestnať asi 20-30 nových zamestnancov a do konca roka približne 120 ľudí,“ povedala pre .týždeň Marta Jozefíková zo spoločnosti INA Kysuce.
V okrese Rožňava je takmer dvadsaťpercentná nezamestnanosť a firma Gemtext, ktorá šije luxusnú bielizeň, permanentne rieši neustále akútny nedostatok pracovníkov. Aj teraz by tu mali prácu pre 50 šičiek. „Ponúkame serióznu prácu, dobré pracovné podmienky, ale záujemcov je málo,“ povedala .týždňu vedúca odboru ľudských zdrojov Gemtextu Katarína Bradovková. Aj tu sa už prepláca cestovné, poskytuje teplá strava, dovolenkový plat, darčeky na narodeniny, motivačné odmeny. Zarobiť si možno od 12- do 18-tisíc. „Ale mnohé ženy sú radšej nezamestnané, šitie sa už nenosí, na Slovensku je to všeobecne zaznávané remeslo,“ myslí si Bradovková.
Pre nedostatok ľudí obmedzuje svoju výrobu na Slovensku aj najväčší výrobca topánok na Slovensku Ecco. „Získať ľudí na Slovensku je veľmi ťažké,“ priznal riaditeľ firmy P. H. Petersen pre Trend. Vraj siahli na dno personálnych možností trhu.
Nedostatok ľudí však, paradoxne, vytvára podmienky na celkom nový druh biznisu – nábor pracovnej sily a personálny leasing. Tržby dominantných personálnych agentúr na Slovensku sú už v stovkách miliónov. Na ich služby – hľadanie pracovníkov doma i v zahraničí – sú už odkázané mnohé slovenské podniky.
Katarína Sliviaková z personálnej agentúry Lugera & Makler hovorí, že v regiónoch Bratislavy, Nitry či Trnavy chýbajú operátori – výrobní pracovníci, akútny nedostatok je pracovníkov na strojárske profesie. „Jednoznačne najväčší záujem je o pracovníkov pre automobilový priemysel a strojársku aj elektrotechnickú výrobu, nedostatkoví začínajú byť výrobní pracovníci na linke,“ dodáva Sliviaková. „Pre bratislavský región je príznačný nedostatok čašníkov, kuchárov a pomocných pracovníkov a prakticky všetky stavebné profesie.“
.ako to riešili
Teoretici i praktici zaoberajúci sa pracovnými silami hovoria v podstate o troch možnostiach, ako riešiť nedostatok vhodných ľudí pre trh práce. Tá spoločensky najužitočnejšia možnosť je znížiť stále pomerne vysoké číslo nezamestnanosti (10,5 percenta v prvom štvrťroku 2008) a teda hľadať rezervy v domácom pracovnom trhu. Tento pozitívny trend zatiaľ dominuje nad dovozom pracovnej sily, hoci o nej firmy už uvažujú.
„Uvažovali sme o dovoze ľudí zo zahraničia, ale zároveň sa bojíme tzv. pracovnej turistiky, teda, že sa tu tí ľudia len zohrejú a odídu,“ priznáva Bradovková z rožňavského Gemtexu. Odradil ich najmä prípad českých kolegov z havlíčkobrodského Pleasu, ktorí si doviezli Mongolcov, tí si však časom našli inú prácu. Preto Gemtex radšej skúša nájsť ešte pracovnú silu v okolitých regiónoch – v Tornali či Revúcej, kde spolu s úradom práce organizujú kurzy šitia. Aj Jozefíková z firmy INA v Kysuckom Novom Meste preferuje domácu pracovnú silu pred jej dovozom. „Robíme prezentácie žiakom na stredných školách, robíme exkurzie už pre základné školy, budujeme školiace stredisko, robíme nábory absolventov na všetkých stupňoch škôl.“
Trnavská PSA Peugeot riešila nedostatok pracovných síl masívnym investovaním do školstva, lebo systém vzdelávania na Slovensku sa jej zdal veľmi teoretický. Investovala do učební, vybavenie, renovácie škôl, ale aj do vyškolenia 36 slovenských učiteľov.
Slovenské firmy sa už naučili celkom efektívne robiť aktívne opatrenia na trhu práce v spolupráci s úradom práce. Ten im prepláca cestovné či rekvalifikačné kurzy. Nie vždy sú však takéto opatrenia účinné. Dobrým príkladom je martinská obuvnícka firma Ecco, ktorá vlani ohlásila obmedzenie svojej výroby, lebo už siahla na dno personálnych možností trhu. V tejto súvislosti povedal predstaviteľ firmy P. H. Petersen pre Trend zaujímavé číslo: „Na to, aby sme získali 120 ľudí, sme ich museli zaučiť 390. Fluktuácia dosiahla 24 percent.“
Keďže aktívne získavanie pracovníkov je oveľa náročnejšie, než bolo v časoch vysokej nezamestnanosti, nie všetky firmy to vedia, alebo sú ochotné robiť. Aj preto sa čoraz viac z firemného prostredia ozýva volanie po dovoze pracovnej sily zo zahraničia. Tento tlak cítia výrazne aj personálne agentúry. „Pre niektoré spoločnosti z oblasti automobilového priemyslu a strojárskej výroby je už nevyhnutné rozmýšľať na dovozom pracovnej sily, pretože už nemajú inú možnosť,“ tvrdí Sliviaková z agentúry Lugera & Makler. Dodáva, že v Rumunsku sa už platové ohodnotenie vyrovnáva nášmu, preto získať rumunského pracovníka je ťažké (ak nejde o etnického Slováka). „Zvažujeme ľudí z Vietnamu,“ hovorí Sliviaková.
.pomôže Ukrajina?
Natíska sa teda logická otázka: čo ak nedostatok pracovníkov a ich silnejúce nároky na platy a iné benefity začne oslabovať zahraničné firmy natoľko, že o pár rokov presunú výrobu radšej na východ od nás? Z dôvodov, pre aké kedysi prichádzali na lacné Slovensko? Nebude preto lepšie prilákať sem pracovnú silu z Ukrajiny či zo Srbska – ktorá by tak okrem ziskov firiem chránila aj existujúce „slovenské“ pracovné miesta? Alebo je aj iné riešenie?
Politici sa k téme úbytku obyvateľstva, a teda aj pracovnej sily, ktorý nás v najbližších desaťročiach neminie, takmer vôbec nevyjadrujú. Modernizačný program Slovensko 21, ktorý Ficova vláda napokon schválila minulý týždeň, však aspoň v náznakoch hovorí o zmiernení dopadov starnutia okrem iného aj „imigráciou vysokokvalifikovanej pracovnej sily“. Z kontextu dokumentu vyplýva, že by malo ísť o pracovníkov z kultúrne blízkych nečlenských krajín EÚ, ako Ukrajina, Moldavsko či Bielorusko. Je fakt, že ľudí napríklad zo susednej a oveľa chudobnejšej Ukrajiny je na Slovensku ako šafranu. Kým v Česku je počet legálne zamestnaných Ukrajincov vyše 60-tisíc, u nás je ich podľa posledných známych údajov iba okolo 600. Dokonca ich tu je o dve stovky menej než Francúzov a len o čosi viac než Kórejčanov a Nemcov. Až prehnane prísnu imigračnú politiku spôsobila medzištátna dohoda s Ukrajinou z roku 1998, podľa ktorej sa mohlo na Slovensku ročne zamestnať iba dvesto Ukrajincov (a naopak, na Ukrajine dvesto Slovákov).
Minulý mesiac sa po desiatich rokoch platnosť tejto dohody skončila, a tak na Ukrajincov už nebudú platiť nijaké množstvové kvóty. Masového návalu z východu sa však zatiaľ obávať nemusíme: aby sa Ukrajinec mohol zamestnať na Slovensku, musí získať pracovné povolenie. Prácu dostane iba vtedy, ak náš úrad práce nemá v danom regióne v evidencii slovenského uchádzača o dané miesto.
Ukázalo sa, že Rumuni a Bulhari sa ani po vstupe do EÚ a otvorení hraníc na Slovensko veľmi nehrnú, práve Ukrajinci by naše demografické parametre a situáciu na trhu práce mohli vylepšiť. Katarína Sliviaková z personálnej agentúry Lugera & Maklér hovorí, že po zrušení kvót s Ukrajinou „sa teraz celkovo mení situácia a pripravujeme dovoz pre viacerých našich klientov.“
Do akej miery by naše úrady mali silnejúcemu tlaku zo strany firiem a personálnych agentúr vyhovieť? Sú aj iné možnosti ako importovať lacnejšiu pracovnú silu?
.návraty
Čoraz viac sa hovorí aj o možnosti, že sa zo zahraničia začnú vracať Slováci, ktorí tam pracujú. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje len v európskych krajinách okolo 250-tisíc Slovákov. Poľsko sa usiluje dostať týchto ľudí späť, aby posilnili domáci trh práce (pozri stĺpček Vlasť volá).
Skúmaniu návratov ľudí pracujúcich vonku sa venuje aj sociológ Miloslav Bahna. Ten si myslí, že „čas návratov“ je stále viac prianím ako realitou. „Všetky údaje, ktoré sú o migrácii zo Slovenska k dispozícii, ešte stále hovoria o relatívne dynamicky narastajúcom počte Slovákov pracujúcich za hranicami. Za posledný rok môžeme hovoriť len o mierne klesajúcej dynamike rastu tohto počtu. Zdá sa, že záujem Slovákov o prácu v zahraničí klesá pomalšie ako v okolitých krajinách,“ myslí si Bahna. Pripomína, že pracovníci z nových členských krajín EÚ sa napríklad v Írsku zdržiavajú dlhšie ako pracovníci členských krajín. „Celkovo je veľmi ťažké odhadnúť percento ľudí, ktorí sa vrátia. Predpokladám, že na relatívne veľkú časť z ľudí aktuálne pracujúcich za hranicami, najmä mladších, bez záväzkov na Slovensku, môže náš trh práce zatiaľ zabudnúť.“
Jedna vec je však istá: stúpajúca sila koruny môže odradiť od odchodu za prácou tých, čo sa o odchode ešte len rozhodujú. „Myslím si, že je ťažšie vplývať na rozhodnutie ľudí pracujúcich za hranicami, ako ovplyvniť rozhodnutie ľudí zvažujúcich odchod,“ pripomína Bahna.
Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti je pomerne skeptický k tomu, že by návrat Slovákov zo zahraničia riešil situáciu s nedostatkom pracovnej sily. „Uvažuje sa o možnosti návratu asi pätiny ľudí zo zahraničia v najbližších piatich rokov. Išlo by najmä o vzdelaných, tí však situáciu nezachránia,“ dodáva Páleník. Nie je presvedčený ani o tom, že by malo Slovensko doviezť viac pracovníkov z cudziny. „Keby tu bola miera nezamestnanosti nižšia, nebol by dovoz ľudí zo zahraničia takou háklivou témou. Ale keďže nezamestnanosť je u nás stále vysoká, asi ťažko sa bude dať obhájiť väčší prísun pracovných síl zo zahraničia.“ V najbližších piatich rokoch bude treba umiestniť na trh práce 240-tisíc ľudí. Páleník je skôr za znižovanie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných ľudí. „Mohlo by sa to znížiť o polovicu, čo je veľmi ťažké a drahé, ale dosiahnuteľné. A takisto by sme museli zamestnať asi pätinu dnes ekonomicky neaktívnych ľudí, čo sú ženy v domácnosti či invalidní dôchodcovia.“
.prekvapenie na trhu
Ako hovorí Miroslav Beblavý, bývalý štátny tajomník ministerstva práce a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, o našej veľkej skupine dlhodobo nezamestnaných sa ešte pred časom predpokladalo, že sú vzhľadom na stratu pracovných návykov takmer nezamestnateľní. Beblavý však hovorí, že posledné dva roky prekonali očakávania aj tých najväčších optimistov vrátane neho: „Mysleli sme si, že trh už nebude schopný týchto ľudí absorbovať. V rokoch 2006-2007 sa však ukázalo, že pracovný trh veľmi dobre nasáva aj ľudí, ktorí boli nezamestnaní rok až dva roky a stále sa to deje v nespomaľujúcom tempe. Z pôvodne 200-tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí, čo bol počet, s ktorým sme predtým dlho nevedeli pohnúť, je dnes v tejto skupine 150-tisíc ľudí.“ Ako dopĺňa Beblavý, keďže o profile týchto ľudí vieme len veľmi málo, ťažko sa odhaduje, ako sa situácia v tejto skupine bude vyvíjať ďalej a dokedy sa pozitívny posun zastaví. „Ak by tento trend pokračoval a za predpokladu, že ekonomika bude mohutne rásť aj ďalšie tri-štyri roky, tak sa každý rok môže podariť ukrojiť z nezamestnanosti dve percentá. Je to však iba špekulácia, v tejto chvíli nevie nikto predvídať, ako sa to vyvinie.“ Beblavý súhlasí s Miloslavom Bahnom, že návrat Slovákov zo zahraničia môže štát ovplyvniť veľmi obmedzene. Preto by sa podľa Beblavého mala verejná politika zamerať na cielenú podporu dlhodobo nezamestnaných ľudí a najmä na to, aby sa zlepšili možnosti vnútroslovenskej migrácie. „Bytová politika je najväčším zlyhaním vlád po roku 1989. Vláda do nej dáva síce miliardy korún ročne, ale úplne zle a tak, že mobilite viac škodí než pomáha. Podporuje celoplošne obce, aby stavali nájomné byty a ľudí cez stavebné sporenie, aby si stavali vlastné domy, teda peniazmi dotuje trvalé bývanie. Málo peňazí však šlo na podporu krátkodobého dočasného bývania v miestach, kde je veľa roboty. Teda stavbu akýchsi štartovacích bytov. To však vlády celkom zanedbali.“
Pre zamestnávateľov, ktorí trpia nedostatkom pracovnej sily, sú tu hneď dve zlé správy – spoliehať sa na masívny návrat Slovákov zo zahraničia sa nedá, nakupovať ľudí z Bulharska či Rumunska je viac-menej chiméra, tí už ostávajú doma alebo idú do lepších pracovných destinácií. Skúsenosti so zamestnávaním Vietnamcov či Mongolov nie sú vždy pozitívne. Otázna je Ukrajina, pre ktorú od mája nemáme kvóty na zamestnancov.
Reportér Trendu František Múčka, ktorý sa tejto téme venuje, nabáda k tomu, aby sa tvrdenia personálnych agentúr a manažérov o ohrozenom raste hospodárstva pre nedostatok pracovnej sily brali s rezervou. „Ešte pred pár rokmi platilo, že po relatívne kvalifikovanú pracovnú silu stačilo zájsť na úrad práce. V priebehu krátkeho času sa však situácia zmenila a z 20-percentnej nezamestnanosti je 10-percentná. Situácia na trhu práce nie je pre zamestnávateľov zásadne horšia ako v iných častiach EÚ. Na európske pomery je súčasný stav skôr štandardom.“ Podľa Múčku si zamestnávatelia musia zvyknúť, že získavanie pracovnej sily si bude vyžadovať viac zdrojov i nápadov. „Musia sa preorientovať z pozície zadávateľov pracovných ponúk a hodnotiteľov formulárov na skutočných hľadačov ľudského potenciálu.“
Názoru, že stačí dovážať pracovné sily zo zahraničia, oponuje Miroslav Beblavý. „Je to síce jednoduchšie, ale povedie to k tomu, že na Slovensku zostane rozsiahle tvrdé jadro nezamestnaných, ktoré bude sociálnym aj ekonomickým balvanom. Problém takzvaného nedostatku pracovných síl musíme riešiť nielen dovozom, ale aj z vlastných vnútorných zdrojov.“
Iste, na slovenskom trhu práce by dnes našli uplatnenie desiatky tisícov Ukrajincov. Dnes ich je tu možno až smiešne málo, vzhľadom na jazykovú či kultúrnu blízkosť. Nezabúdajme však, že masívnejší dovoz lacných pracovných síl zo zahraničia je síce veľmi výhodný pre aktuálnu ekonomickú situáciu, ale môže byť v budúcnosti vážnym spoločenským problémom. Najmä ak sa z dočasnej pracovnej sily stane občan krajiny so všetkými povinnosťami i právami.
Dnes nezamestnanosť významne klesá, ekonomika prudko rastie a viaceré firmy hlásia, že už nevedia na Slovensku zohnať ďalších ľudí. Ekonomika sa preto môže zastaviť a prehriať. Vyzerá to tak, že vzhľadom na zlú demografiu neostane nič iné, než otvoriť dvere imigrantom. Naozaj je to jediné riešenie?
Zástupca najväčšej personálnej agentúry Luboš Sirota v decembri na HN klube uviedol, že s nedostatkom pracovníkov majú problémy dve tretiny našich firiem. „Na západnom Slovensku je už pracovná sila vyčerpaná,“ tvrdí Jozef Marušík z agentúry SARIO, ktorá má podporovať rozvoj investícií a obchodu. „Iná situácia je však na strednom a východnom Slovensku.“
Do Bratislavy prišli už aj investori s ponukou dobre platenej a sofistikovanej práce, dokonca aj s ponukou vyšších manažérskych postov. Ale pracovnú silu nehľadajú ľahko, pripustil v rozhovore pre Trend Veit Dengler, šéf bratislavského Európskeho obchodného centra Dell. V Delle mali aj vysoké pozície, ktoré sa dali otvoriť v Bratislave, ale nenašli na ne vhodných ľudí. „To, že ľudské zdroje narážajú na Slovensku na svoj strop, nie je len náš pocit. Rozprávame sa s ľuďmi z brandže, ale aj iných sektorov a tí hovoria to isté,“ povedal Dengler.
Vhodná pracovná sila už nie je výlučne problémom Bratislavy či Trnavy. Problémy s nedostatkom ľudí ohlásila vlani po svojom nábehu na výrobu aj žilinská automobilka KIA. Mala vážny problém pri spúšťaní druhej zmeny. „V súčasnosti máme v administratíve a na technických inžinierskych pozíciách zhruba 20 voľných miest, inak je už personál takmer stabilizovaný,“ povedal .týždňu hovorca KIA Motors Slovakia Dušan Dvořák. „Nedostatok vhodných kandidátov pociťujeme hlavne zo strany vysokoškolsky vzdelaných strojárov s aktívnou znalosťou anglického jazyka. Nedostatok na trhu pociťujeme najmä pri obsadzovaní pozícií, kde je potrebné špecifické vzdelanie či prax v odbore ako napríklad nástrojár, lakovač, CNC obrábač, elektrotechnik.“ Podľa Dvořáka môže byť situácia kritická, keby sa firma rozhodla zaviesť tretiu zmenu a prijať naraz väčšie množstvo pracovníkov do výroby.
„Momentálne zamestnávame 3 088 ľudí a hľadáme ďalších. V blízkej budúcnosti by sme vedeli zamestnať asi 20-30 nových zamestnancov a do konca roka približne 120 ľudí,“ povedala pre .týždeň Marta Jozefíková zo spoločnosti INA Kysuce.
V okrese Rožňava je takmer dvadsaťpercentná nezamestnanosť a firma Gemtext, ktorá šije luxusnú bielizeň, permanentne rieši neustále akútny nedostatok pracovníkov. Aj teraz by tu mali prácu pre 50 šičiek. „Ponúkame serióznu prácu, dobré pracovné podmienky, ale záujemcov je málo,“ povedala .týždňu vedúca odboru ľudských zdrojov Gemtextu Katarína Bradovková. Aj tu sa už prepláca cestovné, poskytuje teplá strava, dovolenkový plat, darčeky na narodeniny, motivačné odmeny. Zarobiť si možno od 12- do 18-tisíc. „Ale mnohé ženy sú radšej nezamestnané, šitie sa už nenosí, na Slovensku je to všeobecne zaznávané remeslo,“ myslí si Bradovková.
Pre nedostatok ľudí obmedzuje svoju výrobu na Slovensku aj najväčší výrobca topánok na Slovensku Ecco. „Získať ľudí na Slovensku je veľmi ťažké,“ priznal riaditeľ firmy P. H. Petersen pre Trend. Vraj siahli na dno personálnych možností trhu.
Nedostatok ľudí však, paradoxne, vytvára podmienky na celkom nový druh biznisu – nábor pracovnej sily a personálny leasing. Tržby dominantných personálnych agentúr na Slovensku sú už v stovkách miliónov. Na ich služby – hľadanie pracovníkov doma i v zahraničí – sú už odkázané mnohé slovenské podniky.
Katarína Sliviaková z personálnej agentúry Lugera & Makler hovorí, že v regiónoch Bratislavy, Nitry či Trnavy chýbajú operátori – výrobní pracovníci, akútny nedostatok je pracovníkov na strojárske profesie. „Jednoznačne najväčší záujem je o pracovníkov pre automobilový priemysel a strojársku aj elektrotechnickú výrobu, nedostatkoví začínajú byť výrobní pracovníci na linke,“ dodáva Sliviaková. „Pre bratislavský región je príznačný nedostatok čašníkov, kuchárov a pomocných pracovníkov a prakticky všetky stavebné profesie.“
.ako to riešili
Teoretici i praktici zaoberajúci sa pracovnými silami hovoria v podstate o troch možnostiach, ako riešiť nedostatok vhodných ľudí pre trh práce. Tá spoločensky najužitočnejšia možnosť je znížiť stále pomerne vysoké číslo nezamestnanosti (10,5 percenta v prvom štvrťroku 2008) a teda hľadať rezervy v domácom pracovnom trhu. Tento pozitívny trend zatiaľ dominuje nad dovozom pracovnej sily, hoci o nej firmy už uvažujú.
„Uvažovali sme o dovoze ľudí zo zahraničia, ale zároveň sa bojíme tzv. pracovnej turistiky, teda, že sa tu tí ľudia len zohrejú a odídu,“ priznáva Bradovková z rožňavského Gemtexu. Odradil ich najmä prípad českých kolegov z havlíčkobrodského Pleasu, ktorí si doviezli Mongolcov, tí si však časom našli inú prácu. Preto Gemtex radšej skúša nájsť ešte pracovnú silu v okolitých regiónoch – v Tornali či Revúcej, kde spolu s úradom práce organizujú kurzy šitia. Aj Jozefíková z firmy INA v Kysuckom Novom Meste preferuje domácu pracovnú silu pred jej dovozom. „Robíme prezentácie žiakom na stredných školách, robíme exkurzie už pre základné školy, budujeme školiace stredisko, robíme nábory absolventov na všetkých stupňoch škôl.“
Trnavská PSA Peugeot riešila nedostatok pracovných síl masívnym investovaním do školstva, lebo systém vzdelávania na Slovensku sa jej zdal veľmi teoretický. Investovala do učební, vybavenie, renovácie škôl, ale aj do vyškolenia 36 slovenských učiteľov.
Slovenské firmy sa už naučili celkom efektívne robiť aktívne opatrenia na trhu práce v spolupráci s úradom práce. Ten im prepláca cestovné či rekvalifikačné kurzy. Nie vždy sú však takéto opatrenia účinné. Dobrým príkladom je martinská obuvnícka firma Ecco, ktorá vlani ohlásila obmedzenie svojej výroby, lebo už siahla na dno personálnych možností trhu. V tejto súvislosti povedal predstaviteľ firmy P. H. Petersen pre Trend zaujímavé číslo: „Na to, aby sme získali 120 ľudí, sme ich museli zaučiť 390. Fluktuácia dosiahla 24 percent.“
Keďže aktívne získavanie pracovníkov je oveľa náročnejšie, než bolo v časoch vysokej nezamestnanosti, nie všetky firmy to vedia, alebo sú ochotné robiť. Aj preto sa čoraz viac z firemného prostredia ozýva volanie po dovoze pracovnej sily zo zahraničia. Tento tlak cítia výrazne aj personálne agentúry. „Pre niektoré spoločnosti z oblasti automobilového priemyslu a strojárskej výroby je už nevyhnutné rozmýšľať na dovozom pracovnej sily, pretože už nemajú inú možnosť,“ tvrdí Sliviaková z agentúry Lugera & Makler. Dodáva, že v Rumunsku sa už platové ohodnotenie vyrovnáva nášmu, preto získať rumunského pracovníka je ťažké (ak nejde o etnického Slováka). „Zvažujeme ľudí z Vietnamu,“ hovorí Sliviaková.
.pomôže Ukrajina?
Natíska sa teda logická otázka: čo ak nedostatok pracovníkov a ich silnejúce nároky na platy a iné benefity začne oslabovať zahraničné firmy natoľko, že o pár rokov presunú výrobu radšej na východ od nás? Z dôvodov, pre aké kedysi prichádzali na lacné Slovensko? Nebude preto lepšie prilákať sem pracovnú silu z Ukrajiny či zo Srbska – ktorá by tak okrem ziskov firiem chránila aj existujúce „slovenské“ pracovné miesta? Alebo je aj iné riešenie?
Politici sa k téme úbytku obyvateľstva, a teda aj pracovnej sily, ktorý nás v najbližších desaťročiach neminie, takmer vôbec nevyjadrujú. Modernizačný program Slovensko 21, ktorý Ficova vláda napokon schválila minulý týždeň, však aspoň v náznakoch hovorí o zmiernení dopadov starnutia okrem iného aj „imigráciou vysokokvalifikovanej pracovnej sily“. Z kontextu dokumentu vyplýva, že by malo ísť o pracovníkov z kultúrne blízkych nečlenských krajín EÚ, ako Ukrajina, Moldavsko či Bielorusko. Je fakt, že ľudí napríklad zo susednej a oveľa chudobnejšej Ukrajiny je na Slovensku ako šafranu. Kým v Česku je počet legálne zamestnaných Ukrajincov vyše 60-tisíc, u nás je ich podľa posledných známych údajov iba okolo 600. Dokonca ich tu je o dve stovky menej než Francúzov a len o čosi viac než Kórejčanov a Nemcov. Až prehnane prísnu imigračnú politiku spôsobila medzištátna dohoda s Ukrajinou z roku 1998, podľa ktorej sa mohlo na Slovensku ročne zamestnať iba dvesto Ukrajincov (a naopak, na Ukrajine dvesto Slovákov).
Minulý mesiac sa po desiatich rokoch platnosť tejto dohody skončila, a tak na Ukrajincov už nebudú platiť nijaké množstvové kvóty. Masového návalu z východu sa však zatiaľ obávať nemusíme: aby sa Ukrajinec mohol zamestnať na Slovensku, musí získať pracovné povolenie. Prácu dostane iba vtedy, ak náš úrad práce nemá v danom regióne v evidencii slovenského uchádzača o dané miesto.
Ukázalo sa, že Rumuni a Bulhari sa ani po vstupe do EÚ a otvorení hraníc na Slovensko veľmi nehrnú, práve Ukrajinci by naše demografické parametre a situáciu na trhu práce mohli vylepšiť. Katarína Sliviaková z personálnej agentúry Lugera & Maklér hovorí, že po zrušení kvót s Ukrajinou „sa teraz celkovo mení situácia a pripravujeme dovoz pre viacerých našich klientov.“
Do akej miery by naše úrady mali silnejúcemu tlaku zo strany firiem a personálnych agentúr vyhovieť? Sú aj iné možnosti ako importovať lacnejšiu pracovnú silu?
.návraty
Čoraz viac sa hovorí aj o možnosti, že sa zo zahraničia začnú vracať Slováci, ktorí tam pracujú. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje len v európskych krajinách okolo 250-tisíc Slovákov. Poľsko sa usiluje dostať týchto ľudí späť, aby posilnili domáci trh práce (pozri stĺpček Vlasť volá).
Skúmaniu návratov ľudí pracujúcich vonku sa venuje aj sociológ Miloslav Bahna. Ten si myslí, že „čas návratov“ je stále viac prianím ako realitou. „Všetky údaje, ktoré sú o migrácii zo Slovenska k dispozícii, ešte stále hovoria o relatívne dynamicky narastajúcom počte Slovákov pracujúcich za hranicami. Za posledný rok môžeme hovoriť len o mierne klesajúcej dynamike rastu tohto počtu. Zdá sa, že záujem Slovákov o prácu v zahraničí klesá pomalšie ako v okolitých krajinách,“ myslí si Bahna. Pripomína, že pracovníci z nových členských krajín EÚ sa napríklad v Írsku zdržiavajú dlhšie ako pracovníci členských krajín. „Celkovo je veľmi ťažké odhadnúť percento ľudí, ktorí sa vrátia. Predpokladám, že na relatívne veľkú časť z ľudí aktuálne pracujúcich za hranicami, najmä mladších, bez záväzkov na Slovensku, môže náš trh práce zatiaľ zabudnúť.“
Jedna vec je však istá: stúpajúca sila koruny môže odradiť od odchodu za prácou tých, čo sa o odchode ešte len rozhodujú. „Myslím si, že je ťažšie vplývať na rozhodnutie ľudí pracujúcich za hranicami, ako ovplyvniť rozhodnutie ľudí zvažujúcich odchod,“ pripomína Bahna.
Aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti je pomerne skeptický k tomu, že by návrat Slovákov zo zahraničia riešil situáciu s nedostatkom pracovnej sily. „Uvažuje sa o možnosti návratu asi pätiny ľudí zo zahraničia v najbližších piatich rokov. Išlo by najmä o vzdelaných, tí však situáciu nezachránia,“ dodáva Páleník. Nie je presvedčený ani o tom, že by malo Slovensko doviezť viac pracovníkov z cudziny. „Keby tu bola miera nezamestnanosti nižšia, nebol by dovoz ľudí zo zahraničia takou háklivou témou. Ale keďže nezamestnanosť je u nás stále vysoká, asi ťažko sa bude dať obhájiť väčší prísun pracovných síl zo zahraničia.“ V najbližších piatich rokoch bude treba umiestniť na trh práce 240-tisíc ľudí. Páleník je skôr za znižovanie nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných ľudí. „Mohlo by sa to znížiť o polovicu, čo je veľmi ťažké a drahé, ale dosiahnuteľné. A takisto by sme museli zamestnať asi pätinu dnes ekonomicky neaktívnych ľudí, čo sú ženy v domácnosti či invalidní dôchodcovia.“
.prekvapenie na trhu
Ako hovorí Miroslav Beblavý, bývalý štátny tajomník ministerstva práce a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, o našej veľkej skupine dlhodobo nezamestnaných sa ešte pred časom predpokladalo, že sú vzhľadom na stratu pracovných návykov takmer nezamestnateľní. Beblavý však hovorí, že posledné dva roky prekonali očakávania aj tých najväčších optimistov vrátane neho: „Mysleli sme si, že trh už nebude schopný týchto ľudí absorbovať. V rokoch 2006-2007 sa však ukázalo, že pracovný trh veľmi dobre nasáva aj ľudí, ktorí boli nezamestnaní rok až dva roky a stále sa to deje v nespomaľujúcom tempe. Z pôvodne 200-tisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí, čo bol počet, s ktorým sme predtým dlho nevedeli pohnúť, je dnes v tejto skupine 150-tisíc ľudí.“ Ako dopĺňa Beblavý, keďže o profile týchto ľudí vieme len veľmi málo, ťažko sa odhaduje, ako sa situácia v tejto skupine bude vyvíjať ďalej a dokedy sa pozitívny posun zastaví. „Ak by tento trend pokračoval a za predpokladu, že ekonomika bude mohutne rásť aj ďalšie tri-štyri roky, tak sa každý rok môže podariť ukrojiť z nezamestnanosti dve percentá. Je to však iba špekulácia, v tejto chvíli nevie nikto predvídať, ako sa to vyvinie.“ Beblavý súhlasí s Miloslavom Bahnom, že návrat Slovákov zo zahraničia môže štát ovplyvniť veľmi obmedzene. Preto by sa podľa Beblavého mala verejná politika zamerať na cielenú podporu dlhodobo nezamestnaných ľudí a najmä na to, aby sa zlepšili možnosti vnútroslovenskej migrácie. „Bytová politika je najväčším zlyhaním vlád po roku 1989. Vláda do nej dáva síce miliardy korún ročne, ale úplne zle a tak, že mobilite viac škodí než pomáha. Podporuje celoplošne obce, aby stavali nájomné byty a ľudí cez stavebné sporenie, aby si stavali vlastné domy, teda peniazmi dotuje trvalé bývanie. Málo peňazí však šlo na podporu krátkodobého dočasného bývania v miestach, kde je veľa roboty. Teda stavbu akýchsi štartovacích bytov. To však vlády celkom zanedbali.“
Pre zamestnávateľov, ktorí trpia nedostatkom pracovnej sily, sú tu hneď dve zlé správy – spoliehať sa na masívny návrat Slovákov zo zahraničia sa nedá, nakupovať ľudí z Bulharska či Rumunska je viac-menej chiméra, tí už ostávajú doma alebo idú do lepších pracovných destinácií. Skúsenosti so zamestnávaním Vietnamcov či Mongolov nie sú vždy pozitívne. Otázna je Ukrajina, pre ktorú od mája nemáme kvóty na zamestnancov.
Reportér Trendu František Múčka, ktorý sa tejto téme venuje, nabáda k tomu, aby sa tvrdenia personálnych agentúr a manažérov o ohrozenom raste hospodárstva pre nedostatok pracovnej sily brali s rezervou. „Ešte pred pár rokmi platilo, že po relatívne kvalifikovanú pracovnú silu stačilo zájsť na úrad práce. V priebehu krátkeho času sa však situácia zmenila a z 20-percentnej nezamestnanosti je 10-percentná. Situácia na trhu práce nie je pre zamestnávateľov zásadne horšia ako v iných častiach EÚ. Na európske pomery je súčasný stav skôr štandardom.“ Podľa Múčku si zamestnávatelia musia zvyknúť, že získavanie pracovnej sily si bude vyžadovať viac zdrojov i nápadov. „Musia sa preorientovať z pozície zadávateľov pracovných ponúk a hodnotiteľov formulárov na skutočných hľadačov ľudského potenciálu.“
Názoru, že stačí dovážať pracovné sily zo zahraničia, oponuje Miroslav Beblavý. „Je to síce jednoduchšie, ale povedie to k tomu, že na Slovensku zostane rozsiahle tvrdé jadro nezamestnaných, ktoré bude sociálnym aj ekonomickým balvanom. Problém takzvaného nedostatku pracovných síl musíme riešiť nielen dovozom, ale aj z vlastných vnútorných zdrojov.“
Iste, na slovenskom trhu práce by dnes našli uplatnenie desiatky tisícov Ukrajincov. Dnes ich je tu možno až smiešne málo, vzhľadom na jazykovú či kultúrnu blízkosť. Nezabúdajme však, že masívnejší dovoz lacných pracovných síl zo zahraničia je síce veľmi výhodný pre aktuálnu ekonomickú situáciu, ale môže byť v budúcnosti vážnym spoločenským problémom. Najmä ak sa z dočasnej pracovnej sily stane občan krajiny so všetkými povinnosťami i právami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.