Predaj lístkov zažíva ďalšiu novú éru. Po tom, ako sa dajú vstupenky vytlačiť doma, môžete ich dostať na mobil, či si môžete kúpiť všelijaké možné karty, je najnovším trendom predávať ich priamo na meno.
Začalo sa to v Anglicku ako ochrana pred priekupníkmi, anglickí fanúšikovia sú totiž stelesnením sna každého organizátora – kupujú všetko a podľa možnosti hneď. Preto ak tam skúpite celý náklad lístkov, tak si môžete byť na deväťdesiat percent istí, že ich predáte, samozrejme drahšie. Promotéri sú nahnevaní, že sa niekto nabaľuje na ich akcii, zavádzali preto všemožné opatrenia – cez obmedzovanie počtu predávaných lístkov na hlavu až po súčasný nápad s predajom na meno. Je len otázkou času, kedy to príde aj k nám, veď táto móda už dorazila aj k susedom – na koncert alternatívneho kráľa Toma Waitsa sa bez pasu či občianskeho nedostanete.
Predstavujem si punkový festival v Dobrohošti a na bráne punkerov ukazujúcich svoje legitimácie. Vzniknú tak krásne databázy, okrem promotérov sa už tešia hlavne reklamné agentúry. Jožko bol minulý mesiac na troch country koncertoch, treba mu poslať ponuku na pekné strapcové mokasíny. Na Moravanke bolo 64 % žien, najviac ich pochádzalo z okolia Šenkvíc, boli prevažne stredného veku. Preto treba kampaň v okolí tejto obce nabudúce posilniť a na akcii treba predávať aj domáce spotrebiče – bude dobrá návštevnosť a je predpoklad, že sa aj čo-to predá. Na koncerte popovej skupiny bolo najviac nositeliek mena Matilda, treba na to myslieť pri vymýšľaní nového singla, najlepšie by bolo, keby sa volal Matilda a v refréne by sa spievalo Matilda, óóó Matilda. Výhodou predaja na meno je aj to, že ak je kupcovi v deň koncertu príliš zle (alebo príliš dobre) na to, aby sa niekam vybral, lístok nemôže dať susedovi, ten ak chce, musí si kúpiť svoj. Lezie mi to celé na nervy, asi podobne ako hipisákom chodiacim na Glastonbury – prvýkrát za posledné roky sa predáva tento festival pomaly. Minulý týždeň som bol v jeden deň na metale i dôchodcovskej párty. Škoda, že bez občianskeho – mohla ma čakať ponuka na tesilky so smrtkovým vzorom a kolekciu CD Grúň goes Heavy Metal.
Začalo sa to v Anglicku ako ochrana pred priekupníkmi, anglickí fanúšikovia sú totiž stelesnením sna každého organizátora – kupujú všetko a podľa možnosti hneď. Preto ak tam skúpite celý náklad lístkov, tak si môžete byť na deväťdesiat percent istí, že ich predáte, samozrejme drahšie. Promotéri sú nahnevaní, že sa niekto nabaľuje na ich akcii, zavádzali preto všemožné opatrenia – cez obmedzovanie počtu predávaných lístkov na hlavu až po súčasný nápad s predajom na meno. Je len otázkou času, kedy to príde aj k nám, veď táto móda už dorazila aj k susedom – na koncert alternatívneho kráľa Toma Waitsa sa bez pasu či občianskeho nedostanete.
Predstavujem si punkový festival v Dobrohošti a na bráne punkerov ukazujúcich svoje legitimácie. Vzniknú tak krásne databázy, okrem promotérov sa už tešia hlavne reklamné agentúry. Jožko bol minulý mesiac na troch country koncertoch, treba mu poslať ponuku na pekné strapcové mokasíny. Na Moravanke bolo 64 % žien, najviac ich pochádzalo z okolia Šenkvíc, boli prevažne stredného veku. Preto treba kampaň v okolí tejto obce nabudúce posilniť a na akcii treba predávať aj domáce spotrebiče – bude dobrá návštevnosť a je predpoklad, že sa aj čo-to predá. Na koncerte popovej skupiny bolo najviac nositeliek mena Matilda, treba na to myslieť pri vymýšľaní nového singla, najlepšie by bolo, keby sa volal Matilda a v refréne by sa spievalo Matilda, óóó Matilda. Výhodou predaja na meno je aj to, že ak je kupcovi v deň koncertu príliš zle (alebo príliš dobre) na to, aby sa niekam vybral, lístok nemôže dať susedovi, ten ak chce, musí si kúpiť svoj. Lezie mi to celé na nervy, asi podobne ako hipisákom chodiacim na Glastonbury – prvýkrát za posledné roky sa predáva tento festival pomaly. Minulý týždeň som bol v jeden deň na metale i dôchodcovskej párty. Škoda, že bez občianskeho – mohla ma čakať ponuka na tesilky so smrtkovým vzorom a kolekciu CD Grúň goes Heavy Metal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.