Republika automobiliek

Hoci väčšina médií ihneď venovala rozsiahly priestor novej megainvestícii za miliardu libier (teda 1,4 miliardy eur), je jasné, že pritiahnutie štvrtej automobilky už nevyvolá také ovácie verejnosti ako príchod koncernov Kia Motors a PSA Peugeot-Citroën pred vyše desaťročím. Na Slovensku je už dostatočne prítomné povedomie, že si veľkých zahraničných investorov tak trochu „kupujeme za vlastné“ prostredníctvom investičných stimulov (viac v sprievodnom texte Martina Vlachynského). Navyše, nový závod má byť postavený opäť na západe Slovenska, nie na kapitálovo podvyživenom východe. A prínos z neho bude naplno citeľný až v roku 2018, keď sa rozbehne výroba v ňom – teda uprostred budúceho volebného obdobia. Z hľadiska politického marketingu a predvolebného boja by pre vládu premiéra Roberta Fica zrejme bolo väčším nákladom, keby britsko-indická automobilka Slovensko obišla, než je ziskom, že tu napokon zakotví. No zaujímavejšie ako politické súvislosti tejto investície sú tie ekonomické.

.monokultúra?

Napriek rozpakom, ktoré vyvolávajú investičné stimuly, príchod štvrtej automobilky nie je ani zďaleka len o nich. Hlasy z Poľska, vyjadrujúce sa v tomto duchu, treba brať s rezervou. Investor prichádza na Slovensko za lepším pomerom kvality a ceny práce, než bol schopný ponúknuť severný sused. Navyše, automobilová výroba tu už má rozvinuté zázemie v podobe dodávateľov i zručností. Príkladom prednosti Slovenska oproti Poľsku je trebárs skúsenosť s výrobou hliníkových karosérií.

V ekonómii existuje niečo ako sieťové efekty či úspory zo zhlukovania, ktoré vysvetľujú, prečo silná prítomnosť jedného výrobného odvetvia na určitom území často vedie k pritiahnutiu ďalších producentov z toho istého odvetvia. Jednoducho, nájdete tam už tradíciu, príslušné zručnosti, vhodnú pracovnú silu i sieť dodávateľov. Preto sa napríklad Silicon Valley v Kalifornii stalo magnetom IT-startupov, londýnska City zase centrom finančných služieb, kým Slovensko automobilovou veľmocou. No nie je také naviazanie celej krajiny na jedno priemyselné odvetvie príliš nebezpečné?

Podľa štúdie Ekonomickej univerzity, ktorú v roku 2013 vypracoval kolektív autorov pod vedením profesora Mikuláša Luptáčika, automobilový priemysel generuje priamo viac ako desatinu a nepriamo takmer pätinu hrubej produkcie slovenskej ekonomiky. Podobne je na ňom priamo i nepriamo naviazaná asi desatina pracovnej sily. Pokiaľ ide o počty vyrobených áut, posledných desať rokov je obdobím rastu a len finančná kríza sa javí ako isté zakopnutie.