Novozvolený izraelský prezident Šimon Peres má takmer 84 rokov, a keď sa skončí jeho volebné obdobie, bude mať takmer 91. Vidíme veľkolepé finále šesťdesiatročnej politickej kariéry poslednej z veľkých postáv izraelskej zakladateľskej generácie.
Je posledný z tých bývalých predsedov vlád, ktorí sa narodili ešte v diaspóre – narodil sa v Poľsku v roku 1923. Možno si niekto povie, že je už pristarý, ale izraelský Knesset si to nemyslí. Mal som tú česť rozprávať sa s ním presne pred rokom a nemyslím si to ani ja – videl som vitálneho štíhleho muža so stále bystrou mysľou, vtipného a stále schopného snívať svoje nesplniteľné sny. Lebo najmä tých mal Peres, po väčšinu svojho politického života nepoučiteľný socialista, vždy na rozdávanie. Jeden z nich bol o mieri. Pokus o jeho uskutočnenie v podobe dohody z Osla vyniesol Peresovi v roku 1994 Nobelovu cenu za mier. Dostal ju vtedy spolu s Jicchakom Rabinom a Jásirom Arafatom. Dohoda z Osla však k mieru neviedla – skôr k jeho opaku v podobe intifády a teroru, a za priamy následok jej chybných východísk možno považovať aj súčasnú dramaticky zhoršenú situáciu Palestínčanov v Gaze i na území Západného brehu.
Šimon Peres bol najdlhšie slúžiacim členom Knessetu (od roku 1959). Keď predsedníčka Knessetu Dalia Itzik vyhlásila, že Šimon Peres už nie je poslancom, lebo ho Knesset v tajnej voľbe zvolil za prezidenta, celé plénum začalo tlieskať, lebo tú česť na záver turbulentnej kariéry mu žičili všetci vrátane prezidentských kandidátov ľavice i pravice, ktorí sa pred druhým kolom volieb vzdali kandidatúry v jeho prospech.
Šimon Peres urobil v politike veľa chýb a prehral mnoho volieb – toto je jeho prvé volebné víťazstvo od roku 1984. Bol nespočetnekrát ministrom v rôznych vládach a dvakrát bol i predsedom vlády, ale nikdy ho do tej funkcie nezvolili, hoci sa o to mnohokrát uchádzal. Peres nastupuje do úradu, ktorého povesť je poškvrnená – siedmy prezident Ezer Weizman odstúpil po obvinení z úplatkárstva a Peresov predchodca Moše Kacav bol obvinený zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania. Jicchak Navon, Peresov rovesník a bývalý izraelský prezident, o tom povedal: „Na antisemitizmus sme zvyknutí, máme naň už imunitu, ale byť terčom posmechu je bolestivé.“ Možno aj preto chcel mať Knesset na tom poste niekoho s Peresovou medzinárodnou povesťou.
Peres začal ako chránenec Davida Ben-Guriona a jastrab. Neskôr mu učarovala mierová diplomacia. Keď prestal na ňu veriť, ocitol sa bok po boku s Arielom Šaronom v strane Kadima. Víťazstvo Hamasu v Gaze znamená, že Izrael dnes nemá pre mier partnera. Šimon Peres to teda bude mať aj ako prezident so svojimi snami ťažké. Ale to ho už isto neprekvapí.
.františek Šebej
Je posledný z tých bývalých predsedov vlád, ktorí sa narodili ešte v diaspóre – narodil sa v Poľsku v roku 1923. Možno si niekto povie, že je už pristarý, ale izraelský Knesset si to nemyslí. Mal som tú česť rozprávať sa s ním presne pred rokom a nemyslím si to ani ja – videl som vitálneho štíhleho muža so stále bystrou mysľou, vtipného a stále schopného snívať svoje nesplniteľné sny. Lebo najmä tých mal Peres, po väčšinu svojho politického života nepoučiteľný socialista, vždy na rozdávanie. Jeden z nich bol o mieri. Pokus o jeho uskutočnenie v podobe dohody z Osla vyniesol Peresovi v roku 1994 Nobelovu cenu za mier. Dostal ju vtedy spolu s Jicchakom Rabinom a Jásirom Arafatom. Dohoda z Osla však k mieru neviedla – skôr k jeho opaku v podobe intifády a teroru, a za priamy následok jej chybných východísk možno považovať aj súčasnú dramaticky zhoršenú situáciu Palestínčanov v Gaze i na území Západného brehu.
Šimon Peres bol najdlhšie slúžiacim členom Knessetu (od roku 1959). Keď predsedníčka Knessetu Dalia Itzik vyhlásila, že Šimon Peres už nie je poslancom, lebo ho Knesset v tajnej voľbe zvolil za prezidenta, celé plénum začalo tlieskať, lebo tú česť na záver turbulentnej kariéry mu žičili všetci vrátane prezidentských kandidátov ľavice i pravice, ktorí sa pred druhým kolom volieb vzdali kandidatúry v jeho prospech.
Šimon Peres urobil v politike veľa chýb a prehral mnoho volieb – toto je jeho prvé volebné víťazstvo od roku 1984. Bol nespočetnekrát ministrom v rôznych vládach a dvakrát bol i predsedom vlády, ale nikdy ho do tej funkcie nezvolili, hoci sa o to mnohokrát uchádzal. Peres nastupuje do úradu, ktorého povesť je poškvrnená – siedmy prezident Ezer Weizman odstúpil po obvinení z úplatkárstva a Peresov predchodca Moše Kacav bol obvinený zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania. Jicchak Navon, Peresov rovesník a bývalý izraelský prezident, o tom povedal: „Na antisemitizmus sme zvyknutí, máme naň už imunitu, ale byť terčom posmechu je bolestivé.“ Možno aj preto chcel mať Knesset na tom poste niekoho s Peresovou medzinárodnou povesťou.
Peres začal ako chránenec Davida Ben-Guriona a jastrab. Neskôr mu učarovala mierová diplomacia. Keď prestal na ňu veriť, ocitol sa bok po boku s Arielom Šaronom v strane Kadima. Víťazstvo Hamasu v Gaze znamená, že Izrael dnes nemá pre mier partnera. Šimon Peres to teda bude mať aj ako prezident so svojimi snami ťažké. Ale to ho už isto neprekvapí.
.františek Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.