Štyri výkričníky prerušené jedným otáznikom (v zátvorke) si za menom kapitána Yossariana zapísal plukovník Cathcart v Hellerovom románe Hlava XXII (a ešte to celé dvakrát podčiarkol). Túto významovo hutnú erupciu interpunkcie sme použili v názve tohto článku jednak preto, aby sme vzdali hold celosvetovému mediálnemu nadšeniu z objavu Zeme 2.0 (výkričníky), a jednak preto, aby sme vyjadrili určitú potrebu sa nad celou vecou trošku hlbšie zamyslieť (otáznik). Takéto zamyslenie pomerne rýchlo ukáže – a pre čitateľov .týždňa by to nemalo byť nijaké prekvapenie – že nadšenie síce nebolo celkom adekvátne skutočnému významu spomínaného objavu, ale napriek tomu je to celé veľmi zaujímavé.
.nájdenie
Ak sa bežný človek dopočuje, že v nejaký konkrétny deň NASA oznámila objav zaujímavej exoplanéty pri vzdialenej hviezde, ľahko si môže urobiť celkom mylnú predstavu o tom, čo sa vlastne stalo. Môže sa napríklad domnievať, že práve v ten deň astronómovia uvideli vo svojich ďalekohľadoch novú planétu pri vzdialenej hviezde. A že v nej navyše rozoznali niečo, čo sa dosť podobá na našu Zem. A že išlo o naozaj mimoriadny objav. Bolo to nejako takto? Nie, trikrát nie.
Po prvé, pozorovanie neprebehlo v jeden deň, a už vôbec nie 23. 7. 2015. Prebiehalo štyri roky od mája 2009 do mája 2013. Potom sa údaje z tohto pozorovania postupne spracúvali a na základe (čiastočného) spracovania týchto údajov bol napísaný vedecký článok. Tento článok nedávno prijali do časopisu The Astronomical Journal a na základe tejto skutočnosti sa v NASA rozhodli urobiť k objavu tlačovú konferenciu. Prijatie článku do odborného časopisu totiž znamená jeho základné akceptovanie vedeckou komunitou a dobré mravy kážu počkať s oznámením objavu až do tejto chvíle. Nie vždy sa to dodržiava, ale v NASA to tentoraz dodržali.
Po druhé, pozorovaná nebola planéta, ale hviezda, okolo ktorej táto planéta obieha. Samotnú planétu nijaký človek nevidel – ani ďalekohľadom, ani nijako inak. Všetky jej zverejnené obrázky sú len „umeleckými predstavami“, ktoré nemajú so skutočným vzhľadom planéty nič spoločné.
Po tretie, objav exoplanéty (t. j. planéty obiehajúcej nie okolo Slnka, ale okolo inej hviezdy) nie je v poslednom čase ničím mimoriadnym. Za uplynulých dvadsať rokov sme objavili pri rôznych hviezdach takmer dvetisíc exoplanét. Máloktorá však vyvolala taký rozruch, ako práve Kepler-452b. Pretože až ona sa (možno) podobá na Zem.
A vlastne ešte aj po štvrté. Z toho, že exoplanét sme už objavili tak veľa a až táto sa snáď podobá na Zem, môže vzniknúť pocit, že planéty podobné tej našej sú vo vesmíre vzácne?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.