Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Dňa 22. augusta by sa dožil 95 rokov jeden z najvýznamnejších sci-fi spisovateľov vôbec, Ray Bradbury, samozrejme, ak by pred troma rokmi v júni neumrel. Bradburymu, kovanému scifistovi, sa podarilo presadiť aj v širšom literárnom mainstreame, k žánru neprívetivom, čo v praxi znamená, že ho čítali a čítajú aj ľudia, ktorí inak o sci-fi ani nezavadia.

Bradbury sa podobne ako Čapek, Orwell, Huxley či Vonnegut stal až akousi scifistickou výkladnou skriňou, argumentom, ktorý scifisti používali vždy vtedy, keď sa ich obľúbený žáner ocitol na pranieri pre svoje nevysoké literárne kvality. Akože Heinlein, Asimov či Clarke sú super – nápady, imaginácia a tak – ale písať veľmi nevedia.
Odhliadnuc od toho, že celé je to vlastne hlúposť, pravda je, že na Vonneguta, Orwella či práve Bradburyho si mainstreamová literárna kritika sotva kedy poriadne trúfla, pričom ani Marťanské kroniky, ani 451 stupňov Fahrenheita nie sú z hľadiska kompozície a štylistiky žiadne literárne skvosty a na úrovni vládnutia jazyku nijako zásadne nevytŕčajú zo žánrového priemeru.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite