Juhovýchodný Londýn, zastávka metra Elephant And Castle, 16. máj 2008, 22:00. Po niekoľkonásobnom použití telefónu, ktoré si vyžiadala spletitá kreácia východov metra, sa konečne objavuje náš kolumbijský fotograf Junior.
Do Corsica Studios, ako sa volá miesto, kam mierime, je to iba kúsok. Vchod je nenápadný, ale skrýva príjemný a útulný priestor, ktorý slúži ako klub, ateliér a ktoviečoešte. Ako som sa neskôr dozvedel, preslávené tzv. broken-beatovo-jazzové sessions sa sem vlastne vracajú po malej pauze.
Najdôležitejším prvkom týchto večierkov je, ako inak – hudba. A cítiť to na každom centimetri. Vnútri ešte takmer nikto nie je, no všetko je priam nasiaknuté hudbou. Kay Suzuki dosť „drsne“ a presne mixuje... džez! Priestor sa postupne zapĺňa ľuďmi, ktorí sa sem určite neprišli bezducho opíjať, ako je to v Londýne často zvykom. Za gramofónmi sa objavuje Marc Mac, polovica legendárnej „nu-džezovej“ kapely 4hero, so svojím ohlasovaným „techno soul“ setom.
Atmosferické, pomalé a plné energie. Džez a soul s techno zvukmi...asi tak nejako by sa dal opísať jeho dôkladne premyslený set.
Po hodine sa za pultom na malú chvíľku objavuje dôležitá osoba tohto večera. Dominic Stanton aka Domu. Dominic je majiteľom vydavateľstva Treble O, ktoré dnes krstí svoju prvú kompiláciu Here Comes The Treble. Počas jeho setu sa už na pódiu pripravuje hlavné hudobné zoskupenie vydavateľstva Treble O. Kapela mladého britského producenta Bena Fogertyho – Ben Mi Duck. Ben je talentovaný skladateľ a jeho džezové kompozície vyznievajú na albume veľmi efektne, no naživo to bolo nemastné-neslané. Našťastie, večierok sa ešte len začínal...
Po koncerte opäť Domu. Je výborný dídžej (aj keď sa zjavne cítil nesvoj) a veľmi milo rozšantil tanečný parket. Jazzanova rozvášnil publikum ešte viac svojím dídžejským setom plným juhoamerickej hudby v tom najmodernejšom no i riadne „oldskúlovom“ šate. A v dave to už vrelo. Viditeľné vyvrcholenie večera však prišlo, keď sa za mixpultom objavil organizátor a člen Bugz In The Attic (Pohoda, Nu Spirit Bar), Orin Walters aka Afronaut, ktorý je zjavne miláčikom návštevníkov. To, čo nastalo v prevažne černošskom publiku, sa dá prirovnať iba ku karnevalovému šialenstvu. Čistá krása a energia, z ktorej sa dá žiť ešte týždeň...
Do Corsica Studios, ako sa volá miesto, kam mierime, je to iba kúsok. Vchod je nenápadný, ale skrýva príjemný a útulný priestor, ktorý slúži ako klub, ateliér a ktoviečoešte. Ako som sa neskôr dozvedel, preslávené tzv. broken-beatovo-jazzové sessions sa sem vlastne vracajú po malej pauze.
Najdôležitejším prvkom týchto večierkov je, ako inak – hudba. A cítiť to na každom centimetri. Vnútri ešte takmer nikto nie je, no všetko je priam nasiaknuté hudbou. Kay Suzuki dosť „drsne“ a presne mixuje... džez! Priestor sa postupne zapĺňa ľuďmi, ktorí sa sem určite neprišli bezducho opíjať, ako je to v Londýne často zvykom. Za gramofónmi sa objavuje Marc Mac, polovica legendárnej „nu-džezovej“ kapely 4hero, so svojím ohlasovaným „techno soul“ setom.
Atmosferické, pomalé a plné energie. Džez a soul s techno zvukmi...asi tak nejako by sa dal opísať jeho dôkladne premyslený set.
Po hodine sa za pultom na malú chvíľku objavuje dôležitá osoba tohto večera. Dominic Stanton aka Domu. Dominic je majiteľom vydavateľstva Treble O, ktoré dnes krstí svoju prvú kompiláciu Here Comes The Treble. Počas jeho setu sa už na pódiu pripravuje hlavné hudobné zoskupenie vydavateľstva Treble O. Kapela mladého britského producenta Bena Fogertyho – Ben Mi Duck. Ben je talentovaný skladateľ a jeho džezové kompozície vyznievajú na albume veľmi efektne, no naživo to bolo nemastné-neslané. Našťastie, večierok sa ešte len začínal...
Po koncerte opäť Domu. Je výborný dídžej (aj keď sa zjavne cítil nesvoj) a veľmi milo rozšantil tanečný parket. Jazzanova rozvášnil publikum ešte viac svojím dídžejským setom plným juhoamerickej hudby v tom najmodernejšom no i riadne „oldskúlovom“ šate. A v dave to už vrelo. Viditeľné vyvrcholenie večera však prišlo, keď sa za mixpultom objavil organizátor a člen Bugz In The Attic (Pohoda, Nu Spirit Bar), Orin Walters aka Afronaut, ktorý je zjavne miláčikom návštevníkov. To, čo nastalo v prevažne černošskom publiku, sa dá prirovnať iba ku karnevalovému šialenstvu. Čistá krása a energia, z ktorej sa dá žiť ešte týždeň...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.