Americká skupina King’s X ovplyvnila mnoho známych hudobníkov (napríklad Pearl Jam), sama však väčší komerčný úspech nikdy nedosiahla. O zákonoch a záhadách hudobného priemyslu, o kazateľoch a prostitútkach aj o hraní pri táboráku v štáte Mississippi hovorí gitarista a spevák Ty Tabor.
.hudba King’s X sa ťažko opisuje. Sú v nej prvky rocku, popu, funku, punku, metalu, sú v nej tvrdé rífy aj výrazné melódie a krásne viachlasy. Občas sa hovorí, že je to „niečo medzi Beatles, Black Sabbath a Rush“. Ovplyvnili vás tieto kapely?
Beatles a Black Sabbath jednoznačne áno – počúvali sme ich všetci traja. Čo sa týka skupiny Rush, myslím, že moji spoluhráči ju síce spočiatku veľmi nepoznali, ale ja som bol jej obrovský fanúšik už od 70. rokov. Takže ten opis sedí.
.spevák a basgitarista Doug Pinnick je od vás a bubeníka Jerryho Gaskilla starší približne o desať rokov. Súvisel s tým aj určitý rozdiel v hudobnom vkuse?
Ani nie. Ja som sa totiž začal hudbe venovať v útlom veku, oveľa skôr ako rovesníci. Dodnes si pamätám, ako som na našom gramofóne prvýkrát počul Beatles, singel I Wanna Hold Your Hand. Vtedy som sa zamiloval do rokenrolu. A Doug sa začal hudbe venovať neskôr – na basgitare tuším začal hrávať až v dvadsiatke. Ja som v tom veku už mal za sebou hranie na turné. Takže aj vďaka tomu, že on začal neskôr a ja skôr, sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke.
.v detstve ste vraj hrávali bluegrass...
To bolo takto: S otcom, bratom a s otcovým najlepším kamarátom a jeho dvoma synmi sme chodievali na týždňové poľovačky do lesov u nás v štáte Mississippi. Otcovia nám kúpili hudobné nástroje, aby sme mohli pri táboráku muzicírovať. Brat dostal bendžo a ja akustickú gitaru. Napokon to dopadlo tak, že keď sme hrali niekde v divočine pri táboráku, z lesov nás často prichádzali počúvať lovci so psami... Keď to videli otcovia, povedali si, že by sme mali začať koncertovať. A tak sme začali vystupovať ako kapela, účinkovali sme napríklad na miestnych bluegrassových festivaloch.
.venujete sa ešte aj bluegrassu?
Už ho nehrávam, ale občas si ho vypočujem, najmä keď prídem domov do Mississippi. Otec a brat majú bluegrass stále radi, otec mi nedávno napálil cédečko s výberom svojich najobľúbenejších bluegrassových pesničiek. Ja som vždy viac inklinoval k rokenrolu, ale bluegrass si vážim – vďaka nemu som sa napríklad naučil hrať blues. Bluegrass je totiž veľmi „bluesový“, ale na iný spôsob ako tradičné blues.
.existuje niekoľko teórií o tom, čo vlastne znamená názov King’s X – napríklad, že je to niečo ako „Kristov kríž“. Ako znie oficiálne vysvetlenie?
Teórií je naozaj veľa. Píšu nám fanúšikovia z celého sveta a pýtajú sa, či to znamená to, alebo ono. Skutočnosť však bola prozaická. Nepáčil sa nám náš pôvodný názov Sneak Preview a nevedeli sme nič dobré vymyslieť. Vtedajší manažér nám povedal, že jeho brat mal kedysi v Dallase kapelu King’s X, a tak sme mu zavolali, či je ten názov voľný. Ten výraz vraj pochádza z detskej hry, akejsi obdoby klasickej naháňačky, ktorá sa hrávala v Texase. Keď ste prekrížili prsty a zavolali „King’s X“, boli ste nedotknuteľní. Vychádza to vraj zo starodávneho zvyku, keď kráľ pre bezpečnosť označil svojím znakom posla, ktorý niesol nepríjemnú správu.
.váš prvý album sa volá Out Of The Silent Planet, tak ako román britského spisovateľa C. S. Lewisa. Čítali ste vtedy jeho diela?
C. S. Lewis vždy patril k mojim obľúbeným autorom, páčia sa mi najmä jeho beletristické diela, ktoré by sa dali zaradiť k fantasy. C. S. Lewis hlboko ovplyvnil aj Jerryho a nášho vtedajšieho manažéra Sama Taylora. Čo sa týka ďalších vplyvov – keď sme podpísali zmluvu na prvý album, nepočúval som rádio, nepozeral som MTV, bol som zhnusený celým hudobným priemyslom. Myslím, že práve vďaka tomu sme zneli inak ako vtedajšie kapely – boli sme skôr ovplyvnení staršími nahrávkami, od Beatles až po Sly And The Family Stone.
.mnohé texty na prvom, ale aj na nasledujúcich albumoch sa dajú interpretovať ako kresťanské. Vnímali ste King’s X ako kresťanskú kapelu? Cítili ste sa súčasťou kresťanskej či „gospelovej“ hudobnej scény?
Všetci traja sme už vtedy mali za sebou intenzívnu skúsenosť so svetom kresťanského rocku, kam sme kedysi patrili. Znechutila nás však komerčná stránka kresťanstva a nechceli sme, aby ľudia King’s X vnímali ako súčasť tejto scény. Zároveň sme však s jej predstaviteľmi mali spoločnú určitú časť viery, a keďže v našej hudby boli duchovné prvky, hneď nás označkovali ako predstaviteľov amerického kresťanského rocku. Pritom fundamentalistickí kresťania by nás iste považovali za heretikov. Nikdy sme nechceli byť kazatelia, len umelci, ktorí pravdivo vyjadrujú svoje pocity, napríklad aj pochybnosti o duchovných otázkach, pochybnosti o Bohu a o usporiadaní sveta...
.keď Doug Pinnick v roku 1998 povedal, že je homosexuál, obchody s kresťanskou hudbou vám odmietli distribuovať album Tape Head. Boli ste sklamaní?
Musím povedať, že som to očakával, lebo som veľmi dobre poznal túto časť hudobného priemyslu. Zábavné na tom bolo, že na predchádzajúcom albume Ear Candy sme mali skladbu, kde Doug spieva „asi som stratil vieru“. Tento album sa v kresťanských hudobných obchodoch predával a nikomu to neprekážalo. Takže keď odmietli distribuovať Tape Head, mal som pocit, že sú vlastne o jeden album pozadu. (Smiech.)
.nový album XV znie zase trochu inak ako tie predchádzajúce. Čo vás tentoraz pri nahrávaní najviac ovplyvnilo?
Verte či nie, ale mňa osobne dosť ovplyvnila americká televízna stanica Fuel TV, ktorá sa venuje extrémnym športom. Americké rádiá neznášam, ale uvedomil som si, že táto televízia púšťa k programom o extrémnych športoch výborné neznáme kapely. Zaujalo ma, ako tie kapely pracujú so gitarovým zvukom, ako zvláštne striedajú skreslené a čisté gitary. Napríklad kapela Obsolete, ktorá už dnes neexistuje a hrala väčšinou gitarové inštrumentálky, alebo kapela Midwest Product, ktorá na albume World Series Of Love zaujímavo spojila elektroniku a gitary.
.hoci Kings X majú verné publikum a väčšinou sú miláčikmi kritikov, nikdy neboli všeobecne známou kapelou ako trebárs U2, Metallica, Pearl Jam či Radiohead. Nemrzelo vás to niekedy?
V začiatkoch rozhodne viac ako dnes. Dnes už sme vyrovnanejší. Ale kedysi sme boli rozčarovaní, keď sme videli, ako tí, ktorí nám robili predkapely a ktorí z nás aj hojne čerpali, odrazu vyleteli na výslnie... Dnes to už beriem inak, nie som zatrpknutý, akceptujem, že ľudia si sami vyberú, čo si kúpia. Som vďačný za to, že sa vôbec môžem venovať hudbe, že môžeme nahrávať platne, že sme ovplyvnili toľko úspešných kapiel. Dnes je pre mňa poctou už len to, že sa niekto zaujíma o našu hudbu.
.na albumoch máte veľa melodických, chytľavých skladieb. Pokúšali ste sa niekedy vedome napísať hit, ktorý by vám pomohol preraziť v širšom meradle?
Za starých čias sme takémuto pokušeniu odolávali. Nebavili nás ošúchané pesničkové postupy a pokúšali sme sa skladby oživiť. Vydavateľstvá nám potom vždy vraveli: „Z tejto pesničky by mohol byť veľký hit, len musíte vyhodiť túto pasáž.“ Ale nás príliš jednoduché veci nudili, a tak sme všetky chytľavé melódie pokazili. (Smiech.) No v posledných rokoch to s Dougom vnímame trochu inak. Chceme byť verní sami sebe, ale uvedomili sme si, že napríklad niektoré piesne od Beatles sú jednoduché a zároveň geniálne – dokonalé melódie, dokonalý sled akordov. Dnes pokojne priznáme, že chceme mať úspech – ale nemienime sa preň prostituovať.
.hudba King’s X sa ťažko opisuje. Sú v nej prvky rocku, popu, funku, punku, metalu, sú v nej tvrdé rífy aj výrazné melódie a krásne viachlasy. Občas sa hovorí, že je to „niečo medzi Beatles, Black Sabbath a Rush“. Ovplyvnili vás tieto kapely?
Beatles a Black Sabbath jednoznačne áno – počúvali sme ich všetci traja. Čo sa týka skupiny Rush, myslím, že moji spoluhráči ju síce spočiatku veľmi nepoznali, ale ja som bol jej obrovský fanúšik už od 70. rokov. Takže ten opis sedí.
.spevák a basgitarista Doug Pinnick je od vás a bubeníka Jerryho Gaskilla starší približne o desať rokov. Súvisel s tým aj určitý rozdiel v hudobnom vkuse?
Ani nie. Ja som sa totiž začal hudbe venovať v útlom veku, oveľa skôr ako rovesníci. Dodnes si pamätám, ako som na našom gramofóne prvýkrát počul Beatles, singel I Wanna Hold Your Hand. Vtedy som sa zamiloval do rokenrolu. A Doug sa začal hudbe venovať neskôr – na basgitare tuším začal hrávať až v dvadsiatke. Ja som v tom veku už mal za sebou hranie na turné. Takže aj vďaka tomu, že on začal neskôr a ja skôr, sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke.
.v detstve ste vraj hrávali bluegrass...
To bolo takto: S otcom, bratom a s otcovým najlepším kamarátom a jeho dvoma synmi sme chodievali na týždňové poľovačky do lesov u nás v štáte Mississippi. Otcovia nám kúpili hudobné nástroje, aby sme mohli pri táboráku muzicírovať. Brat dostal bendžo a ja akustickú gitaru. Napokon to dopadlo tak, že keď sme hrali niekde v divočine pri táboráku, z lesov nás často prichádzali počúvať lovci so psami... Keď to videli otcovia, povedali si, že by sme mali začať koncertovať. A tak sme začali vystupovať ako kapela, účinkovali sme napríklad na miestnych bluegrassových festivaloch.
.venujete sa ešte aj bluegrassu?
Už ho nehrávam, ale občas si ho vypočujem, najmä keď prídem domov do Mississippi. Otec a brat majú bluegrass stále radi, otec mi nedávno napálil cédečko s výberom svojich najobľúbenejších bluegrassových pesničiek. Ja som vždy viac inklinoval k rokenrolu, ale bluegrass si vážim – vďaka nemu som sa napríklad naučil hrať blues. Bluegrass je totiž veľmi „bluesový“, ale na iný spôsob ako tradičné blues.
| King’s X / Počiatky americkej skupiny King’s X siahajú do prvej polovice 80. rokov, keď spolu začalo hrávať trio Doug Pinnick (basgitara, spev), Ty Tabor (gitara, spev) a Jerry Gaskill (bicie, spev). Prvý album Out Of The Silent Planet, pomenovaný podľa románu C. S. Lewisa, vyšiel v roku 1988. K najúspešnejším patrí album Faith Hope Love z roku 1990, keď sa o King’s X začalo hovoriť ako o nových Beatles. Všetci traja členovia King’s X vydali sólové albumy, podieľajú sa aj na rôznych ďalších projektoch. Doug Pinnick pred dvoma rokmi vystúpil na Slovensku so skupinou Living Colour, kde zastupoval speváka Coreyho Glovera. V máji King’s X vydali nový album XV. |
.existuje niekoľko teórií o tom, čo vlastne znamená názov King’s X – napríklad, že je to niečo ako „Kristov kríž“. Ako znie oficiálne vysvetlenie?
Teórií je naozaj veľa. Píšu nám fanúšikovia z celého sveta a pýtajú sa, či to znamená to, alebo ono. Skutočnosť však bola prozaická. Nepáčil sa nám náš pôvodný názov Sneak Preview a nevedeli sme nič dobré vymyslieť. Vtedajší manažér nám povedal, že jeho brat mal kedysi v Dallase kapelu King’s X, a tak sme mu zavolali, či je ten názov voľný. Ten výraz vraj pochádza z detskej hry, akejsi obdoby klasickej naháňačky, ktorá sa hrávala v Texase. Keď ste prekrížili prsty a zavolali „King’s X“, boli ste nedotknuteľní. Vychádza to vraj zo starodávneho zvyku, keď kráľ pre bezpečnosť označil svojím znakom posla, ktorý niesol nepríjemnú správu.
.váš prvý album sa volá Out Of The Silent Planet, tak ako román britského spisovateľa C. S. Lewisa. Čítali ste vtedy jeho diela?
C. S. Lewis vždy patril k mojim obľúbeným autorom, páčia sa mi najmä jeho beletristické diela, ktoré by sa dali zaradiť k fantasy. C. S. Lewis hlboko ovplyvnil aj Jerryho a nášho vtedajšieho manažéra Sama Taylora. Čo sa týka ďalších vplyvov – keď sme podpísali zmluvu na prvý album, nepočúval som rádio, nepozeral som MTV, bol som zhnusený celým hudobným priemyslom. Myslím, že práve vďaka tomu sme zneli inak ako vtedajšie kapely – boli sme skôr ovplyvnení staršími nahrávkami, od Beatles až po Sly And The Family Stone.
.mnohé texty na prvom, ale aj na nasledujúcich albumoch sa dajú interpretovať ako kresťanské. Vnímali ste King’s X ako kresťanskú kapelu? Cítili ste sa súčasťou kresťanskej či „gospelovej“ hudobnej scény?
Všetci traja sme už vtedy mali za sebou intenzívnu skúsenosť so svetom kresťanského rocku, kam sme kedysi patrili. Znechutila nás však komerčná stránka kresťanstva a nechceli sme, aby ľudia King’s X vnímali ako súčasť tejto scény. Zároveň sme však s jej predstaviteľmi mali spoločnú určitú časť viery, a keďže v našej hudby boli duchovné prvky, hneď nás označkovali ako predstaviteľov amerického kresťanského rocku. Pritom fundamentalistickí kresťania by nás iste považovali za heretikov. Nikdy sme nechceli byť kazatelia, len umelci, ktorí pravdivo vyjadrujú svoje pocity, napríklad aj pochybnosti o duchovných otázkach, pochybnosti o Bohu a o usporiadaní sveta...
.keď Doug Pinnick v roku 1998 povedal, že je homosexuál, obchody s kresťanskou hudbou vám odmietli distribuovať album Tape Head. Boli ste sklamaní?
Musím povedať, že som to očakával, lebo som veľmi dobre poznal túto časť hudobného priemyslu. Zábavné na tom bolo, že na predchádzajúcom albume Ear Candy sme mali skladbu, kde Doug spieva „asi som stratil vieru“. Tento album sa v kresťanských hudobných obchodoch predával a nikomu to neprekážalo. Takže keď odmietli distribuovať Tape Head, mal som pocit, že sú vlastne o jeden album pozadu. (Smiech.)
.nový album XV znie zase trochu inak ako tie predchádzajúce. Čo vás tentoraz pri nahrávaní najviac ovplyvnilo?
Verte či nie, ale mňa osobne dosť ovplyvnila americká televízna stanica Fuel TV, ktorá sa venuje extrémnym športom. Americké rádiá neznášam, ale uvedomil som si, že táto televízia púšťa k programom o extrémnych športoch výborné neznáme kapely. Zaujalo ma, ako tie kapely pracujú so gitarovým zvukom, ako zvláštne striedajú skreslené a čisté gitary. Napríklad kapela Obsolete, ktorá už dnes neexistuje a hrala väčšinou gitarové inštrumentálky, alebo kapela Midwest Product, ktorá na albume World Series Of Love zaujímavo spojila elektroniku a gitary.
.hoci Kings X majú verné publikum a väčšinou sú miláčikmi kritikov, nikdy neboli všeobecne známou kapelou ako trebárs U2, Metallica, Pearl Jam či Radiohead. Nemrzelo vás to niekedy?
V začiatkoch rozhodne viac ako dnes. Dnes už sme vyrovnanejší. Ale kedysi sme boli rozčarovaní, keď sme videli, ako tí, ktorí nám robili predkapely a ktorí z nás aj hojne čerpali, odrazu vyleteli na výslnie... Dnes to už beriem inak, nie som zatrpknutý, akceptujem, že ľudia si sami vyberú, čo si kúpia. Som vďačný za to, že sa vôbec môžem venovať hudbe, že môžeme nahrávať platne, že sme ovplyvnili toľko úspešných kapiel. Dnes je pre mňa poctou už len to, že sa niekto zaujíma o našu hudbu.
.na albumoch máte veľa melodických, chytľavých skladieb. Pokúšali ste sa niekedy vedome napísať hit, ktorý by vám pomohol preraziť v širšom meradle?
Za starých čias sme takémuto pokušeniu odolávali. Nebavili nás ošúchané pesničkové postupy a pokúšali sme sa skladby oživiť. Vydavateľstvá nám potom vždy vraveli: „Z tejto pesničky by mohol byť veľký hit, len musíte vyhodiť túto pasáž.“ Ale nás príliš jednoduché veci nudili, a tak sme všetky chytľavé melódie pokazili. (Smiech.) No v posledných rokoch to s Dougom vnímame trochu inak. Chceme byť verní sami sebe, ale uvedomili sme si, že napríklad niektoré piesne od Beatles sú jednoduché a zároveň geniálne – dokonalé melódie, dokonalý sled akordov. Dnes pokojne priznáme, že chceme mať úspech – ale nemienime sa preň prostituovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.