Na týchto dvoch stranách bude zo mňa nepatrne málo. Dnes budem hovoriť o predmete, o ktorom nič neviem, hoci sa mu venujem už vyše tridsať rokov. Preto si budem pomáhať inými, ktorí o ňom síce vedia rovnako málo, ale možno naša nevedomosť v množnom čísle vnesie trochu tmy do toho svetla.
Bude reč o tajnej reči, ktorej sa hovorí poézia.
Báseň je útvar usporiadaný do veršov alebo dokonca iba do jediného verša. Súčasťou básne je názov, aj keď je to niekedy iba ***. Spoznať báseň navonok je pomerne jednoduché: stačí členenie na verše, rytmus, veršová intonácia a niekedy aj rým. Prečítajte si niekoľko „definícií“ básní a zistíte, že všetko je komplikovanejšie:
„Báseň není nic než informace. Je to ústava vaší vnitřní země.“ Leonard Cohen „Báseň je myšlienkovou formuláciou a charakterizuje ju vlastná elegancia podania.“ Ján Šimonovič „Báseň je škraboška, která zakrývá prázdno, krásný důkaz marné velikosti každého lidského díla!“ Octavio Paz „Báseň je vyjádření myšlenek nebo citu jazykem, jakého nikdo nepoužívá, neboť nikdo nemluví ve verších.“ Fernando Pessoa
„Báseň není slogan. Nemůže vám dělat reklamu. Poezie je druh úsudku, nikoli zaměstnání. Báseň je špinavá, zkrvavená a žhoucí věc, již je třeba ze všeho nejdříve uchopit holýma rukama.“ Leonard Cohen
.ako vzniká báseň
Svoju prvú báseň som zložil v 4 rokoch a znela takto: „Kde si bola? U Derisov. Čo ti dali? U kolesov.“ Napísal som ju pod silným dojmom návštevy susedovcov. Pri vzniku prvej básne ľudstva sme neboli, ale možno v nej boli namiešané podobné látky: údiv, opojenie, radosť, rytmus, úžas, roztopašnosť, neistota, sebavedomie... Na úsvite ľudského príbehu, zaliati svetlom z opusteného raja a ponárajúci sa do príšeria samôt a strachov, ľudia začali tvoriť básne. Najprv ich mlčali, modlili, tancovali, spievali, kričali, tesali, vyrývali, obkresľovali, až naposledy ich začali písať. Edgar Allan Poe napísal štúdiu, v ktorej vysvetľuje, ako vznikol jeho legendárny Havran. Exaktne, priam deduktívne objasňuje krok za krokom svoj alchymistický postup, ale znalci tvrdia, že to bola iba štylizácia: dodatočne chcel zotrieť zo seba nálepku romantika, ktorý ani netuší, ako mu to píše. Na počiatku bolo možno slovo „nevermore“, ktoré v básnikovi evokovalo havranie zakrákanie. A to spustilo celú reťaz asociácií a celý imaginatívny dej. Podobne vysvetľuje jeden svoj básnický obraz Ján Ondruš. „Mal som v básni obraz: Brodiť sa v chlebe. A to vzniklo tak, že po nemecky sa povie chlieb brot, čiže brodiť sa – brodiť sa v chlebe.“ Pôvodu poézie je venovaná veľmi inšpiratívna kniha Původ poezie, ktorú vydalo Argo. V závere sa píše: „Podceňovali bychom poezii, kdybychom se domnívali, že má jen jednu tvář, kterou nastaví komukoli, kdo se na ni podívá a kdo ji osloví.“
.prečo sa píšu básne
Píšeme básne z rôznych dôvodov. Niekto preto, lebo je zaľúbený, niekto preto, lebo je naštvaný. Niekto preto, lebo chce byť nesmrteľný a niekto preto, lebo je zvedavý alebo bezradný. Ja som vypozoroval, že píšem básne preto, lebo sa mi nedá nemlčať o okamihoch môjho prežívania a zároveň sa o tom nedá rozprávať bežným jazykom.
„Aby si videl, prečo žiješ – práve preto píšeš básne.“ Vasko Popa „Básne človek nepíše, básne sa mu iba občas prihodia.“ Julian Przyboś „Dobrá báseň sa rodí už hotová.“ Pierre Reverdy „Vymýšľame si cudzie básne – potom ich sami musíme žiť!“ Vojtech Kondrót „Človek píše básne s vedomím, že robí čosi prípadne dôležité, čosi, čo ho presahuje... “ Ernst Jandl „Nuž iste, urobiť báseň je ustanoviť niečo, čo tu nie je. Z čoho? No predsa z ničoho. Ako to z ničoho? Z ničoho. Zo slov. Atď.“ Jozef Mihalkovič
Básne sa píšu aj preto, lebo sa o istých veciach nedá ani hovoriť ani mlčať. A ešte preto, lebo sú slová, ktorá nám rovnako patria i nepatria. Z toho zemetrasenia protikladov vznikla možno aj báseň, ktorá je viac modlitbou a mlčaním ako vŕšením slov.
Vladimír Holan: Modlitba kamene
Paleostom bezjazy,
madžnun at kraun at tathau at saun
luharam amu-amu dahr!
Ma yana zinsizi?
Gambachatmy! Darsk adon darsk bameuz.
Voskresajet at maimo šargiz-duz,
chisoh ver gend ver sabur-sabur.
Theglathfalasar,bezjazy munay! Dana! Gambachatmy!
.kto je básnik
Básnik je človek, ktorý píše básne. Slovo píše môžeme nahradiť slovesami žije, sníva, cíti... A možno by sme sa mali pýtať: čo je básnik? Pretože byť básnikom nie je nejaká fyzická podoba konkrétnej osoby, skôr stav jeho ducha v istých (vzácnych) okamihoch.
„Každý je básnik.“ Guillaume Apollinaire „Básnik aj v električke, básnik aj k vlastnej žene.“ Vojtech Kondrót „Básnik je zedník, pokládá kameny, prozaik betonář, lije beton.“ Pierre Reverdy „Len básnik by mohol zostaviť dotazník pre pánaboha.“ Stanislav Jerzy Lec „Skutočného básnika spoľahlivo poznám podľa toho, že po prečítaní jeho vecí mám chuť zahodiť tie svoje do koša a napísať všetko vrátane vlastného života odznova.“ Jozef Urban „Viera, že každý človek je schopný žiť tvorivo, básnicky, patrí k najkrajším kapitolám v dejinách optimizmu, ak nejaké existujú.“ Valér Mikula „Nikdy jsem netvrdil, že jsem básník, jenom jsem doživotně psal poezii.“ Ivan Diviš „Zeptejte se básníka. Ví taky starou belu, ale umí to podat.“ Miroslav Holub „Básník není člověk bez profese, ten, který nic jiného než psát verše neumí.“ Osip Mandelštam „Všimněte si, že básníků je vždycky dost.“ Jacques Prévert
„To je iba básnik, nemajte strach!“ Pierre-Albert Birot A nad všetkým rozumovaním o básnikoch je tu názor dieťaťa: „Básník je člověk, který píše básně, ale lidi je nečtou, a tak se tím neuživí.“ (11-ročný Leonard). A ešte názor na existenciu básnika, tentoraz vyjadrené básnicky:
J. H. Krchovský: ***
MARASMUS? ASKEZE? UŽ MĚ TO NEBAVÍ!
stejně tak celibát, ten mne sral po léta
nevím, proč Březina nezůstal Jebavý
muže snad krásnější jméno chtít poeta?
.tajomstvo štvrtej slohy
Namiesto školometských definícií poézie ponúkam niekoľko hmlistých, a pritom presných definícií Carla Sandburga: Poézia je umenie, ktoré narába strašne plastickým materiálom ľudského jazyka. Poézia je bábková hra, v ktorej piloti nebeských rakiet a potápači podmorských míľ klebetia o šiestom zmysle a štvrtej dimenzii. Poézia je ozvena, prosiaca tieňového tanečníka, aby jej bol partnerom. Poézia je denník morského živočícha na súši, ktorý by rád lietať. Poézia je obloha zatiahnutá sťahovaním divých kačiek. Poézia je íverček mesiaca, stratený v bruchu zlatej žaby. Poézia je napodobnenina výkriku, keď človek nájde milión dolárov, a napodobnenina smiechu, keď oň príde. Poézia je využitie paradoxu, že zem vypiple život, a potom ho pochová. Poézia je otvorenie a zatvorenie dvier, pri ktorom tí, čo nazreli dnu, môžu iba hádať, čo sa dá vidieť za jeden okamih. Poézia je vrece neviditeľných darčekov na pamiatku. Poézia je dynamické usporiadanie statických slabík. Poézia je výpočet bocianov, bzučaliek, bábätok, babočiek, bĺch, bubáčikov, bosoriek a bláznov, brázdiacich cestu k baštám budiacim bázeň. Poézia je preludný zápis o tom, ako sa robia dúhy a prečo miznú. Poézia je nastolenie metaforickej väzby medzi bielymi krídlami motýľa a kúskami roztrhaných ľúbostných listov. Poézia je uskutočnenie syntézy hyacintov a koláčov.
A na koniec jedna báseň o poézii:
Vladimír Holan
Vyznání lásky
Jen čtvrtou slohu této písně
k paměti navíjej
a sladčeji a méně přísně
ji tušením svým pěj.
Jen čtvrtou slohu, která hrá se
na samém krajíčku
smilování, že zdá se, zdá se
o struně malíčku.
Jen čtvrtou slohu, která – ne, ne!
A odpusť chvat a zkus
to písmo trochu roztřesené
(jel právě kolem vůz).
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
To, čo sa mi nepodarilo povedať doteraz, nájdete vyjadrené v štvrtej slohe tejto básničky.
Bude reč o tajnej reči, ktorej sa hovorí poézia.
Báseň je útvar usporiadaný do veršov alebo dokonca iba do jediného verša. Súčasťou básne je názov, aj keď je to niekedy iba ***. Spoznať báseň navonok je pomerne jednoduché: stačí členenie na verše, rytmus, veršová intonácia a niekedy aj rým. Prečítajte si niekoľko „definícií“ básní a zistíte, že všetko je komplikovanejšie:
„Báseň není nic než informace. Je to ústava vaší vnitřní země.“ Leonard Cohen „Báseň je myšlienkovou formuláciou a charakterizuje ju vlastná elegancia podania.“ Ján Šimonovič „Báseň je škraboška, která zakrývá prázdno, krásný důkaz marné velikosti každého lidského díla!“ Octavio Paz „Báseň je vyjádření myšlenek nebo citu jazykem, jakého nikdo nepoužívá, neboť nikdo nemluví ve verších.“ Fernando Pessoa
„Báseň není slogan. Nemůže vám dělat reklamu. Poezie je druh úsudku, nikoli zaměstnání. Báseň je špinavá, zkrvavená a žhoucí věc, již je třeba ze všeho nejdříve uchopit holýma rukama.“ Leonard Cohen
| Keďže pripravujem na leto tému „anekdota“, dovoľujem si vyzvať čitateľov, aby mi poslali najlepšie anekdoty, ktoré majú istý štylistický rozmer a literárnu hodnotu. Kontakt: daniel.hevier@hevi.sk |
.ako vzniká báseň
Svoju prvú báseň som zložil v 4 rokoch a znela takto: „Kde si bola? U Derisov. Čo ti dali? U kolesov.“ Napísal som ju pod silným dojmom návštevy susedovcov. Pri vzniku prvej básne ľudstva sme neboli, ale možno v nej boli namiešané podobné látky: údiv, opojenie, radosť, rytmus, úžas, roztopašnosť, neistota, sebavedomie... Na úsvite ľudského príbehu, zaliati svetlom z opusteného raja a ponárajúci sa do príšeria samôt a strachov, ľudia začali tvoriť básne. Najprv ich mlčali, modlili, tancovali, spievali, kričali, tesali, vyrývali, obkresľovali, až naposledy ich začali písať. Edgar Allan Poe napísal štúdiu, v ktorej vysvetľuje, ako vznikol jeho legendárny Havran. Exaktne, priam deduktívne objasňuje krok za krokom svoj alchymistický postup, ale znalci tvrdia, že to bola iba štylizácia: dodatočne chcel zotrieť zo seba nálepku romantika, ktorý ani netuší, ako mu to píše. Na počiatku bolo možno slovo „nevermore“, ktoré v básnikovi evokovalo havranie zakrákanie. A to spustilo celú reťaz asociácií a celý imaginatívny dej. Podobne vysvetľuje jeden svoj básnický obraz Ján Ondruš. „Mal som v básni obraz: Brodiť sa v chlebe. A to vzniklo tak, že po nemecky sa povie chlieb brot, čiže brodiť sa – brodiť sa v chlebe.“ Pôvodu poézie je venovaná veľmi inšpiratívna kniha Původ poezie, ktorú vydalo Argo. V závere sa píše: „Podceňovali bychom poezii, kdybychom se domnívali, že má jen jednu tvář, kterou nastaví komukoli, kdo se na ni podívá a kdo ji osloví.“
.prečo sa píšu básne
Píšeme básne z rôznych dôvodov. Niekto preto, lebo je zaľúbený, niekto preto, lebo je naštvaný. Niekto preto, lebo chce byť nesmrteľný a niekto preto, lebo je zvedavý alebo bezradný. Ja som vypozoroval, že píšem básne preto, lebo sa mi nedá nemlčať o okamihoch môjho prežívania a zároveň sa o tom nedá rozprávať bežným jazykom.
„Aby si videl, prečo žiješ – práve preto píšeš básne.“ Vasko Popa „Básne človek nepíše, básne sa mu iba občas prihodia.“ Julian Przyboś „Dobrá báseň sa rodí už hotová.“ Pierre Reverdy „Vymýšľame si cudzie básne – potom ich sami musíme žiť!“ Vojtech Kondrót „Človek píše básne s vedomím, že robí čosi prípadne dôležité, čosi, čo ho presahuje... “ Ernst Jandl „Nuž iste, urobiť báseň je ustanoviť niečo, čo tu nie je. Z čoho? No predsa z ničoho. Ako to z ničoho? Z ničoho. Zo slov. Atď.“ Jozef Mihalkovič
Básne sa píšu aj preto, lebo sa o istých veciach nedá ani hovoriť ani mlčať. A ešte preto, lebo sú slová, ktorá nám rovnako patria i nepatria. Z toho zemetrasenia protikladov vznikla možno aj báseň, ktorá je viac modlitbou a mlčaním ako vŕšením slov.
Vladimír Holan: Modlitba kamene
Paleostom bezjazy,
madžnun at kraun at tathau at saun
luharam amu-amu dahr!
Ma yana zinsizi?
Gambachatmy! Darsk adon darsk bameuz.
Voskresajet at maimo šargiz-duz,
chisoh ver gend ver sabur-sabur.
Theglathfalasar,bezjazy munay! Dana! Gambachatmy!
.kto je básnik
Básnik je človek, ktorý píše básne. Slovo píše môžeme nahradiť slovesami žije, sníva, cíti... A možno by sme sa mali pýtať: čo je básnik? Pretože byť básnikom nie je nejaká fyzická podoba konkrétnej osoby, skôr stav jeho ducha v istých (vzácnych) okamihoch.
„Každý je básnik.“ Guillaume Apollinaire „Básnik aj v električke, básnik aj k vlastnej žene.“ Vojtech Kondrót „Básnik je zedník, pokládá kameny, prozaik betonář, lije beton.“ Pierre Reverdy „Len básnik by mohol zostaviť dotazník pre pánaboha.“ Stanislav Jerzy Lec „Skutočného básnika spoľahlivo poznám podľa toho, že po prečítaní jeho vecí mám chuť zahodiť tie svoje do koša a napísať všetko vrátane vlastného života odznova.“ Jozef Urban „Viera, že každý človek je schopný žiť tvorivo, básnicky, patrí k najkrajším kapitolám v dejinách optimizmu, ak nejaké existujú.“ Valér Mikula „Nikdy jsem netvrdil, že jsem básník, jenom jsem doživotně psal poezii.“ Ivan Diviš „Zeptejte se básníka. Ví taky starou belu, ale umí to podat.“ Miroslav Holub „Básník není člověk bez profese, ten, který nic jiného než psát verše neumí.“ Osip Mandelštam „Všimněte si, že básníků je vždycky dost.“ Jacques Prévert
„To je iba básnik, nemajte strach!“ Pierre-Albert Birot A nad všetkým rozumovaním o básnikoch je tu názor dieťaťa: „Básník je člověk, který píše básně, ale lidi je nečtou, a tak se tím neuživí.“ (11-ročný Leonard). A ešte názor na existenciu básnika, tentoraz vyjadrené básnicky:
J. H. Krchovský: ***
MARASMUS? ASKEZE? UŽ MĚ TO NEBAVÍ!
stejně tak celibát, ten mne sral po léta
nevím, proč Březina nezůstal Jebavý
muže snad krásnější jméno chtít poeta?
.tajomstvo štvrtej slohy
Namiesto školometských definícií poézie ponúkam niekoľko hmlistých, a pritom presných definícií Carla Sandburga: Poézia je umenie, ktoré narába strašne plastickým materiálom ľudského jazyka. Poézia je bábková hra, v ktorej piloti nebeských rakiet a potápači podmorských míľ klebetia o šiestom zmysle a štvrtej dimenzii. Poézia je ozvena, prosiaca tieňového tanečníka, aby jej bol partnerom. Poézia je denník morského živočícha na súši, ktorý by rád lietať. Poézia je obloha zatiahnutá sťahovaním divých kačiek. Poézia je íverček mesiaca, stratený v bruchu zlatej žaby. Poézia je napodobnenina výkriku, keď človek nájde milión dolárov, a napodobnenina smiechu, keď oň príde. Poézia je využitie paradoxu, že zem vypiple život, a potom ho pochová. Poézia je otvorenie a zatvorenie dvier, pri ktorom tí, čo nazreli dnu, môžu iba hádať, čo sa dá vidieť za jeden okamih. Poézia je vrece neviditeľných darčekov na pamiatku. Poézia je dynamické usporiadanie statických slabík. Poézia je výpočet bocianov, bzučaliek, bábätok, babočiek, bĺch, bubáčikov, bosoriek a bláznov, brázdiacich cestu k baštám budiacim bázeň. Poézia je preludný zápis o tom, ako sa robia dúhy a prečo miznú. Poézia je nastolenie metaforickej väzby medzi bielymi krídlami motýľa a kúskami roztrhaných ľúbostných listov. Poézia je uskutočnenie syntézy hyacintov a koláčov.
A na koniec jedna báseň o poézii:
Vladimír Holan
Vyznání lásky
Jen čtvrtou slohu této písně
k paměti navíjej
a sladčeji a méně přísně
ji tušením svým pěj.
Jen čtvrtou slohu, která hrá se
na samém krajíčku
smilování, že zdá se, zdá se
o struně malíčku.
Jen čtvrtou slohu, která – ne, ne!
A odpusť chvat a zkus
to písmo trochu roztřesené
(jel právě kolem vůz).
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
- - - - - - - - -
To, čo sa mi nepodarilo povedať doteraz, nájdete vyjadrené v štvrtej slohe tejto básničky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.