Poviedka 2007 – zborník najlepších prác jedenásteho ročníka literárnej súťaže, ktorú založil a vždy znovu a znovu organizuje Koloman Kertész Bagala.
Rozsahom neveľká knižka, obsahom – zo svojej podstaty – kolísavá, autorskými štýlmi tiež, čo je na jednej strane osviežujúce, na druhej neustále čitateľské prelaďovanie sa trochu unavuje. Ale také už bývajú zborníky z pera viacerých ľudí, rozpriestranených po viacerých vekoch, viacerých miestach a mestách, mnohých osobných skúsenostiach a ich spracovaniach, po oboch pohlaviach. (Ako vidno, nielen, z publikovaných medailónikov za každých textom.) Možno ich netreba zhltnúť naraz, na dva razy, ale dávkovať postupne. Keď prečítate desať v zbierke uverejnených poviedok, skôr väčšmi než menej môžete súhlasiť s verdiktom súťažnej poroty.
Poviedka Zo školy a domov (Richard Pupala, 1. cena) je krutým rozprávaním o tom, čo sa môže prihodiť dvom rozhádaným malým bratom, keď sa vrátia k mame. Rispekt (Katarína Uhrová, 2. cena) nám predstavuje Piešťany nie z ich známejšej kúpeľnej stránky, ale z menej známej hip-hopovej. Hlavná hrdinka Mrkva je rusovlasá, a tak do nej chalani často rýpu, že: „Čo máš ešte červené, dievka?“ V Bodke za letom (Gabriela Alexová, 3. cena) sú tri mladé ženy, matky, cez prázdniny na chate, keď sa vracajú z kúpaliska, „na ramene každá nesie decko, čo poobede nepotrebuje spať“; sú vzdialené manželom, ale nie aktívnej láske, po ktorej načerveno fľakatejú. Ostatných sedem poviedok získalo prémie.
V krátkom príbehu Nehovor mi to (Andrea Tibenská) Tereza miluje Stana, Stano Terezu, ale... Svet neraz kladie citom pod nohy farebné polená. Možno ten svet napravia „duchovné byliny“ natlačené vo fajke, čo koluje od jedných úst k druhým ústam. Robo (Martin Marek) je o neutíchajúcom kolobehu diakonských vysviacok a provokujúcich slnečných lúčoch, čo spôsobujú nepríjemné zaváhania. A Hra (Sasa) je o rodine ako priestore pre modriny a neustále zrúknutia: „Vystri sa!“, či ako o priestore, kde prvý aj druhého, aj tretieho má rád. Dieťa (Bohuslava Vargová) hovorí o najšťastnejšom dni šestnásťročnej Dody, paradoxne sa odohral dvadsiateho prvého augusta tisíc deväťsto šesťdesiat osem. V poviedke Pohľadnica z Istrie (Mila Barinych) muzikant Erian a maliar Ramon „nejdú len na predné polia obrať jahody“, ale zdržia sa dlhšie, a zatiaľ Erianova žena so susedom Stjepanicom „vybíja klin klinom“. Tvoje rozhodnutie neísť za Irmou Weinerovou (Miro Šifra) je príbehom o tom, že zlé rozhodnutia, akokoľvek dobre myslené, plodia zlé následky; nech ide trebárs o arizácie, nedostatočnú nástojčivosť, či naopak, o prehnanú vieru v liečivé sily byliniek – „niektoré veci sa jednoducho nedajú zakryť“. Cesta do Bratislavy (Ladislav Kravčík) z Hornej Mače môže byť dlhočizná, priam nekonečná, ak narazíte na skrachovaný armádny opravárenský závod a podarí sa vám v autobuse prisadnúť si k nesprávnej slečne. Je tu v knižke Poviedka 2007 jednoducho desať najlepších textov z päťsto päťdesiatich siedmich do súťaže prijatých. A je z nich nad slnko jasnejšie, že nás v neutíchajúcom opakovaní trápi stále tá istá meritórna záležitosť: naše vzťahy k iným a vzťahy iných k nám.
Kolomanom Kertészom Bagalom vyhlasovaná súťaž Poviedka a následné zborníky víťazných prác sú, som presvedčená, aj po vyše desaťročí bohumilou činnosťou schopnou približne každých dvanásť mesiacov priniesť na slovenský knižný trh rozmanito svieži titul.
Poviedka 2007. Koloman Kertész Bagala 2008
Rozsahom neveľká knižka, obsahom – zo svojej podstaty – kolísavá, autorskými štýlmi tiež, čo je na jednej strane osviežujúce, na druhej neustále čitateľské prelaďovanie sa trochu unavuje. Ale také už bývajú zborníky z pera viacerých ľudí, rozpriestranených po viacerých vekoch, viacerých miestach a mestách, mnohých osobných skúsenostiach a ich spracovaniach, po oboch pohlaviach. (Ako vidno, nielen, z publikovaných medailónikov za každých textom.) Možno ich netreba zhltnúť naraz, na dva razy, ale dávkovať postupne. Keď prečítate desať v zbierke uverejnených poviedok, skôr väčšmi než menej môžete súhlasiť s verdiktom súťažnej poroty.
Poviedka Zo školy a domov (Richard Pupala, 1. cena) je krutým rozprávaním o tom, čo sa môže prihodiť dvom rozhádaným malým bratom, keď sa vrátia k mame. Rispekt (Katarína Uhrová, 2. cena) nám predstavuje Piešťany nie z ich známejšej kúpeľnej stránky, ale z menej známej hip-hopovej. Hlavná hrdinka Mrkva je rusovlasá, a tak do nej chalani často rýpu, že: „Čo máš ešte červené, dievka?“ V Bodke za letom (Gabriela Alexová, 3. cena) sú tri mladé ženy, matky, cez prázdniny na chate, keď sa vracajú z kúpaliska, „na ramene každá nesie decko, čo poobede nepotrebuje spať“; sú vzdialené manželom, ale nie aktívnej láske, po ktorej načerveno fľakatejú. Ostatných sedem poviedok získalo prémie.
V krátkom príbehu Nehovor mi to (Andrea Tibenská) Tereza miluje Stana, Stano Terezu, ale... Svet neraz kladie citom pod nohy farebné polená. Možno ten svet napravia „duchovné byliny“ natlačené vo fajke, čo koluje od jedných úst k druhým ústam. Robo (Martin Marek) je o neutíchajúcom kolobehu diakonských vysviacok a provokujúcich slnečných lúčoch, čo spôsobujú nepríjemné zaváhania. A Hra (Sasa) je o rodine ako priestore pre modriny a neustále zrúknutia: „Vystri sa!“, či ako o priestore, kde prvý aj druhého, aj tretieho má rád. Dieťa (Bohuslava Vargová) hovorí o najšťastnejšom dni šestnásťročnej Dody, paradoxne sa odohral dvadsiateho prvého augusta tisíc deväťsto šesťdesiat osem. V poviedke Pohľadnica z Istrie (Mila Barinych) muzikant Erian a maliar Ramon „nejdú len na predné polia obrať jahody“, ale zdržia sa dlhšie, a zatiaľ Erianova žena so susedom Stjepanicom „vybíja klin klinom“. Tvoje rozhodnutie neísť za Irmou Weinerovou (Miro Šifra) je príbehom o tom, že zlé rozhodnutia, akokoľvek dobre myslené, plodia zlé následky; nech ide trebárs o arizácie, nedostatočnú nástojčivosť, či naopak, o prehnanú vieru v liečivé sily byliniek – „niektoré veci sa jednoducho nedajú zakryť“. Cesta do Bratislavy (Ladislav Kravčík) z Hornej Mače môže byť dlhočizná, priam nekonečná, ak narazíte na skrachovaný armádny opravárenský závod a podarí sa vám v autobuse prisadnúť si k nesprávnej slečne. Je tu v knižke Poviedka 2007 jednoducho desať najlepších textov z päťsto päťdesiatich siedmich do súťaže prijatých. A je z nich nad slnko jasnejšie, že nás v neutíchajúcom opakovaní trápi stále tá istá meritórna záležitosť: naše vzťahy k iným a vzťahy iných k nám.
Kolomanom Kertészom Bagalom vyhlasovaná súťaž Poviedka a následné zborníky víťazných prác sú, som presvedčená, aj po vyše desaťročí bohumilou činnosťou schopnou približne každých dvanásť mesiacov priniesť na slovenský knižný trh rozmanito svieži titul.
Poviedka 2007. Koloman Kertész Bagala 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.