Volala mi dávna známa, aby som jej pomohla s medializovaním krivdy, ktorá sa jej deje. Išlo o miestny spor dvoch folklórnych súborov naťahujúcich sa o meno. Moja známa jeden z nich zakladala, vybudovala mu meno a zrazu prišiel niekto, kto si to meno chce bezprácne privlastniť.
Pre ňu téma, ktorá jej už niekoľko rokov kazí náladu aj miestne vzťahy, z pohľadu čitateľov už aj z vedľajšieho okresu nezaujímavá kauza, akých sú tisíce. I keď si mimoriadne ctím autorstvo a neznášam zlodejov priživujúcich sa na cudzej tvorivej práci, nezdalo sa mi vhodné o tom písať. Slušne som ju odmietla, čím som sa asi zaradila do zoznamu ľudí, ktorí ju zradili.
Teraz mi v mailboxe pristálo brutálne video, na ktorom chlapec utýra mača k smrti. Smeje sa a vidno mu dobre do tváre. V sprievodnom texte anonym žaluje, že ten chlapec sa volá Martin, chodil v Šamoríne na hotelovú školu a dúfa, že s týmto sa už dačo porieši.
Prečo také strašné video niekto pošle do médií, a nie rovno na políciu? Prečo si ľudia myslia, že médiá sa budú za nich angažovať, vyšetrovať, nastavovať tvár, páliť si prsty, žalovať a možno aj súdiť? (A potom uverejňovať reakcie a opravy dotknutých.)
Možno si za to médiá môžu samy, že všelijaké tie Čierne skrinky, Lampárne, Reportéri a „tieto príspevky vznikli aj na základe vašich tipov“, vytvárajú v ľuďoch pocit, že je úlohou médií naprávať krivdy a suplovať tu nielen políciu a súdy, ale aj akúsi morálnu autoritu, ktorá stráži, aby sa ľudia správali ako ľudia.
Pravdepodobne by video s týraným mačaťom získalo veľkú mediálnu pozornosť, ľudia by sa pohoršovali a pozerali. Rozhodne by to vzbudilo viac záujmu ako lokálny spor o meno súboru. V oboch prípadoch je však výsledok rovnaký. Médiá nič nevyriešia. Vyriešia to len ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotýka a ktorí s tým jediní aj skutočne niečo môžu urobiť.
Pre ňu téma, ktorá jej už niekoľko rokov kazí náladu aj miestne vzťahy, z pohľadu čitateľov už aj z vedľajšieho okresu nezaujímavá kauza, akých sú tisíce. I keď si mimoriadne ctím autorstvo a neznášam zlodejov priživujúcich sa na cudzej tvorivej práci, nezdalo sa mi vhodné o tom písať. Slušne som ju odmietla, čím som sa asi zaradila do zoznamu ľudí, ktorí ju zradili.
Teraz mi v mailboxe pristálo brutálne video, na ktorom chlapec utýra mača k smrti. Smeje sa a vidno mu dobre do tváre. V sprievodnom texte anonym žaluje, že ten chlapec sa volá Martin, chodil v Šamoríne na hotelovú školu a dúfa, že s týmto sa už dačo porieši.
Prečo také strašné video niekto pošle do médií, a nie rovno na políciu? Prečo si ľudia myslia, že médiá sa budú za nich angažovať, vyšetrovať, nastavovať tvár, páliť si prsty, žalovať a možno aj súdiť? (A potom uverejňovať reakcie a opravy dotknutých.)
Možno si za to médiá môžu samy, že všelijaké tie Čierne skrinky, Lampárne, Reportéri a „tieto príspevky vznikli aj na základe vašich tipov“, vytvárajú v ľuďoch pocit, že je úlohou médií naprávať krivdy a suplovať tu nielen políciu a súdy, ale aj akúsi morálnu autoritu, ktorá stráži, aby sa ľudia správali ako ľudia.
Pravdepodobne by video s týraným mačaťom získalo veľkú mediálnu pozornosť, ľudia by sa pohoršovali a pozerali. Rozhodne by to vzbudilo viac záujmu ako lokálny spor o meno súboru. V oboch prípadoch je však výsledok rovnaký. Médiá nič nevyriešia. Vyriešia to len ľudia, ktorých sa to bezprostredne dotýka a ktorí s tým jediní aj skutočne niečo môžu urobiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.