správy za posledné dni a týždne napĺňajú človeka úzkosťou a strachom. V Európe dramaticky pribúda utečencov. Rozpadáva sa pre nich Schengen. V čase uzávierky tohto článku vyšla desivá správa, že pri rakúskom Parndorfe našli v nákladnom aute s maďarskou ŠPZ a s logom slovenskej firmy HYZA možno až päťdesiat mŕtvych udusených utečencov.
Už sú na našich hraniciach – zaznelo v našich médiách minulý týždeň z rakúskeho Bergu, kde budujú minitábor pre šesťdesiat Sýrčanov. Dosť na to, aby to zburcovalo celé Slovensko. Aj keď, tamojší starosta hovorí v mene väčšiny obyvateľov Bergu, že im pomôžu a nemajú s tým problém, tak ako ho kedysi nemali s pomocou utekajúcim Slovákom.
Český časopis Týden prišiel pred pár dňami s kreatívnou anketou, v ktorej sa čitateľov opýtal, či by volili Hitlera, keby vstal z mŕtvych a sľúbil by, že zbaví Európu utečencov. Anketa dopadla podľa očakávania a Týden ju radšej z webu stiahol. Časopis Respekt vyhľadal a priblížil príbeh neznámeho normálneho človeka, technika Vladimír Heřmana, ktorý priniesol na antiimigrantskú demonštráciu v Prahe šibenicu pre vlastizradcov, a potom sa čudoval, že ho hľadá polícia. No Karlova univerzita ponúka tým utečencom, ktorí získali azyl a zložili skúšky z angličtiny, bezplatné štúdium a ubytovanie na internáte.
U nás je to tiež pestré. Devätnásťročný Kysučan bude možno dva až šesť rokov dumať vo väzení nad tým, či bol dobrý nápad inzerát, v ktorom ponúkol peniaze za „vyčistenie ubytovne“ pre migrantov v Gabčíkove. Za zastrelenie jedného migranta by zaplatil dvadsaťpäť eur. U nás zatiaľ ešte nikto, našťastie, nepodpálil ubytovňu pre migrantov, tak ako sa to stáva bežne v Nemecku.
.našli sa dobrovoľníci
Ale aj v tejto vybičovanej atmosfére žijú medzi nami ľudia, ktorí sú odhodlaní utečencom konkrétne a adresne pomôcť. S bývaním, s prácou, s učením slovenčiny, s vybavovaním na úradoch a s inými potrebnými vecami. Sto rodín zo Sýrie a Iraku, pôvodne nielen kresťanských, na druhej strane tisíc slovenských dobrovoľníkov.
Keď sme sa pri rozbehu iniciatívy ktopomoze.sk v máji rozprávali s Jurajom Šústom, šéfom Spoločenstva Ladislava Hanusa, znelo nám to síce odhodlane, ale tak trochu nereálne. Mladí kresťania nemali s integráciou utečencov nijaké skúsenosti, „iba“ vôľu pomáhať. Pretože na Blízkom východe sa odohráva najväčšia utečenecká kríza od roku 1948. Áno, boli sme skeptickí, či sa nájde potrebných tisíc dobrovoľníkov. Stalo sa, a dokonca aj pomerne rýchlo. Podporilo ich dvadsať osobností, do iniciatívy sa zapojili aj politici.
„Minulý týždeň sme poslali dobrovoľníkom prvý podrobný dotazník, na základe ktorého by sme chceli do konca septembra poznať detailnú štruktúru a kapacitu našej dobrovoľníckej siete. Aby sme boli pripravení, keď prídu prví utečenci, čo môže byť už koncom tohto roka,“ uvádza Šúst a má na mysli prvých sto sýrskych kresťanov, o ktorých hovorí aj vláda. Neskôr ich má prísť ešte sto. No dvesto ľudí a sto rodín, to je rozdiel. Obidve čísla sú pritom skromné, aj na pomery malého a do seba uzavretého Slovenska. No buďme realisticky vďační aj za tento počet. „Z pohľadu čísel vyzerá pomoc Slovenska smiešne. Z pohľadu verejnej mienky sa zdá aj tých sto plus sto priveľa,“ pokračuje Šúst a verí, že ak sa ich pomoc ukáže ako účinná, vláda bude ochotná realizovať aj ich pôvodný cieľ. Teda sto rodín.
Iniciatíva ktopomoze.sk sa bude v najbližšom čase čiastočne profesionalizovať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.