V Európskom parlamente je od jeho vzniku a v tomto roku sa stal jeho prezidentom. Je kresťanský demokrat, ale nekritizuje protikresťanské aktivity svojej inštitúcie, lebo mu ide o Európu. Hovorí trochu formálne a politicky korektne. Hans-ert Pöttering.
Európa je pre mňa mierovým projektom. Svojho otca som stratil v druhej svetovej vojne krátko pred mojím narodením. Myslím, že som sa aj preto tak skoro dokázal nadchnúť pre zjednotenie Európy. Aj vďaka prvému spolkovému kancelárovi Konradovi Adenauerovi, ktorý dal základy veľmi presvedčivej európskej mierovej politike. To ma oslovilo, a preto som sa stal členom CDU. Mládežnícka organizácia CDU ma potom nominovala na prvú priamu voľbu za Dolné Sasko, a tak som bol zvolený.
.európsky parlament bol však vtedy ešte slabou inštitúciou, kým politické ľavo-pravé spory v západnom Nemecku koncom 70. rokov boli veľmi napínavé. Prečo sa vám zdala európska politika zaujímavejšou?
Vždy som veril v budúcnosť Európy, pretože som skoro rozpoznal, že samotné Nemecko, vtedy ešte rozdelené, ani ako veľká krajina nezvládne problémy samo. Nijaká krajina Európy nemôže zvládnuť problémy osamote. Potrebujeme riešenia pre všetky krajiny európskeho spoločenstva. A pretože som vždy veril v Európu a rozpoznal jej nevyhnutnosť, nikdy som sa neuchádzal o mandát na národnej úrovni. Vždy som teda veril v Európu a vývoj mi dal za pravdu. Dnes je EÚ silná, Európsky parlament je silný, ale ešte nie sme v cieli.
.naozaj ste nezávideli nemeckým kolegom v Bundestagu, že majú bližšie k voličom než vy vo vzdialenom Štrasburgu či v Bruseli?
Nesúhlasím s vami, že poslanci Bundestagu k nim majú bližšie. Ja sám mám veľmi blízky vzťah s občiankami a občanmi v našom regióne v Nemecku.
.predpokladám však, že ešte aj Nemci viac sledujú to, čo sa deje v nemeckej politike, než čo sa deje tu...
To je pravda, a preto musíme využívať všetky príležitosti na to, aby sa informovanosť o Európskej únii zlepšila, a aj preto je tento náš rozhovor veľmi užitočný. Blízky vzťah k voličom však vždy závisí od práce a nasadenia poslanca. Pre mňa bolo vždy dôležité, aby som bol pevne zakorenený v mojej vlasti. Európa sa nezačína v Štrasburgu alebo v Bruseli, Európa sa začína tam, kde je človek doma. Lokálne, regionálne, národné a európske prvky patria k sebe a musia intenzívne spolupracovať. Nesmieme ich chápať ako protiklad, ale musia sa dopĺňať.
.v nemčine je známe porekadlo „Hast du einen Opa, schick i hn nach Europa“ (Ak máš dedka, pošli ho do Európy), ktoré je vyjadrením toho, že pre mnohých európskych politikov je post v europolitike určený ako trafika na konci karéry. Je to stále tak?
Z tohto porekadla som svojho času profitoval, pretože som bol najmladším kandidátom mojej strany do europarlamentu. Dnes už strany vedia, že mandát a zákonodarná úloha parlamentu sú oveľa významnejšie. Súťaž o mandát je dnes oveľa dôležitejšia.
V 90. rokoch. Ale pripúšťam, že v 80. rokoch som často čelil otázke, prečo nejdem do Bonnu (vtedy hlavné mesto západného Nemecka – pozn. red.) Mojou odpoveďou vždy bolo: musíme najskôr posilniť Európu a chcel by som byť pritom. Preto som veľmi rád, že som išiel touto cestou.
.krátko pred týmto rozhovorom sa v Európskom parlamente uskutočnila jedna debata, v ktorej poslanci chválili jeden akčný plán Komisie a svorne kritizovali „zlé“ členské štáty za to, že tento akčný plán nedodržiavajú. Nie je Európsky parlament skôr lobistickou skupinou, ktorá bojuje za záujmy Komisie a za čoraz mocnejšiu EÚ, než skutočným parlamentom?
V parlamente sedia prevažne angažované Európanky a Európania, a tak je to dobre, pretože zdržanlivosti a skepsy k zjednocovaniu Európy je už na rôznych politických úrovniach dosť. Preto je dobré, že Európsky parlament sa vníma ako hybná sila zjednocovania Európy.
.nie je však problém, že europoslanci nevyjadrujú vôľu Európanov, lebo sú voči EÚ nastavení omnoho pozitívnejšie?
Bol som šesťkrát opätovne zvolený. Dôveru mojej strany a ľudí v mojom regióne by som nedostal, keby sa necítili dobre zastúpení. Z toho vyvodzujem, že poslanci Európskeho parlamentu zastupujú záujmy ľudí.
.asi teda nebudete súhlasiť s Ralfom Dahrendorfom, podľa ktorého neexistuje nijaký Európsky parlament, ktorý by si zaslúžil toto meno...
Ak Dahrendorf, ktorý bol sám členom Komisie, toto naozaj o Európskom parlamente povedal, je ten výrok nesprávny a ukazuje na nedostatok vedomostí. Európska komisia je strážkyňa zmlúv a práva a z vlastného sebaponímania parlamentu a Komisie vyplýva, že sme prirodzenými spojencami. Ale na druhej strane parlament Komisiu aj kontroluje. Prezident Komisie a Komisia vôbec sa ujímajú úradu, ak majú dôveru Európskeho parlamentu. Sme teda spojencami, ale aj kontrolórmi Komisie. Mali by sme vydávať len také zákony, aké slúžia celej Európe, aké sú nevyhnutné. Mali by sme sa vždy pýtať, či slúžia ľuďom a životnému prostrediu, či redukujú byrokraciu a či zodpovedajú princípu subsidiarity. Platí, čo som predtým povedal: musíme nájsť spoločné riešenia v oblasti klimatickej zmeny, zásobovania energiou, imigrácie...
...ale to ide aj bez euroústavy, ktorú presadzujete...
To nie. V mnohých oblastiach platí spolurozhodovanie Európskeho parlamentu, v zahraničnej politike ešte vládne jednomyseľnosť. Posilňujeme akcieschopnosť tým, že presadzujeme väčšinové rozhodovanie v Rade ministrov. Chceme zlepšiť hlasovacie procedúry v Rade ministrov, aby bolo zohľadnené hlasovanie väčšiny štátov, ako aj obyvateľstva. To by bolo férové a demokratické.
.no bývalý prezident vašej krajiny Roman Herzog vidí parlamentnú demokraciu ako ohrozenú, pretože EÚ si na úkor štátov prisvojila a prisvojuje príliš veľa moci. Napríklad v Nemecku určuje EÚ až vyše 80 percent zákonov...
Problém nie je v tom, koľko zákonov vzniká v Európe, ale ako vznikajú. My ako parlament trváme na tom, aby vznikali demokraticky, teda demokratickým spolurozhodovaním parlamentu. Musíme sa vždy pýtať, a v tom dávam Romanovi Herzogovi ako presvedčenému Európanovi za pravdu, či konáme so zreteľom na subsidiaritu.
...teda predsa je dôležité nielen to, ako, ale aj kde vznikajú zákony.
Áno, samozrejme, princíp subsidiarity znamená, že úlohy by sa mali riešiť tam, kde sa dajú riešiť najlepšie, či už na európskej, národnej, alebo regionálnej úrovni.
.ale nie je práve preto znepokojivé, že 80 percent zákonov určuje EÚ a zostatok štáty?
Výzvy sú dnes globálne a musíme ich zvládať spoločne. Ak máme vnútorný trh, potom to vyžaduje európske zákonodarstvo. Alebo si vezmime životné prostredie: keď chceme znižovať CO2, potrebujeme európsku úroveň. V každom jednotlivom prípade sa treba pýtať, či sú zákony nevyhnutné na riešenie problémov a výziev, ktoré chceme zvládnuť. A len vtedy, keď to dokážeme urobiť spoločne ako Európania, potrebujeme európske riešenia. Sú aj iné otázky v oblasti kultúry, kde hovoríme, že to treba prenechať radšej členským štátom či regiónom.
.dnes teda EÚ ovláda 80 percent zákonodarstva. Vy hovoríte o ďalších oblastiach, do ktorých by mala EÚ zasahovať. Čo vlastne ešte ostane štátom?
Hospodárska oblasť je oblasťou, kde nemáme zákonodarstvo, ktoré by všetko meralo rovnakou mierou, ale máme nariadenia, smernice, ktoré vždy vytvárajú priestor na flexibilitu štátov. A ja som prívrženec smerníc.
.ale veď štátom tu vôbec neostáva veľa priestoru: možno majú v rukách nástroje, ale cieľ je už stanovený Bruselom.
Štát môže tento priestor vyplniť.
.eÚ založili a formovali kresťanskí demokrati. V posledných rokoch však z jej inštitúcií, ako aj z parlamentu zaznievajú dosť protikresťanské tóny. Cítite sa tu ako kresťanský demokrat stále tak doma ako pred 30 rokmi?
Samozrejme. Vezmite, prosím, do úvahy, že prezidentom Európskeho parlamentu sa stal kresťanský demokrat. To predsa ukazuje, že prezidentom parlamentu sa môže stať aj niekto s kresťanským presvedčením. V európskej ústave sú stelesnené kresťanské hodnoty, hodnota človeka, ľudské práva, demokracia, blaho detí, dôstojnosť starších ľudí. A je úlohou kresťanov, ako aj iných presvedčení, aby hájili vlastné presvedčenie. Na to je EÚ výborná, každý sa môže angažovať, tolerancia je základom našej spoločnosti. Preto sú práve kresťania pozvaní, aby žili v Európskej únii s radosťou.
.jeden konkrétny príklad: na začiatku svojho volebného obdobia tento parlament ako európskeho komisára toleroval bývalého komunistu Lászla Kovácsa, nie však Rocca Buttigliona, ktorý sa počas hearingu prihlásil k svojmu katolicizmu. Nie je to obraz dnešnej EÚ?
Vtedy to bol veľmi zložitý problém. Buttiglione je môj politický a osobný priateľ, ale každý, kto sa angažuje v politike, má aj istú zodpovednosť, ako formuluje veci. Vtedy to bola zložitá fáza. Želal by som si, aby sa stal komisárom. Ale ani on nevyužil šance tak, ako by to bolo želateľné.
.nešlo európskym socialistom práve o to, aby ho cielene vyprovokovali na určité vyjadrenia, a potom ho mohli odmietnuť? (Buttiglione vtedy na otázku, čo si myslí o homosexualite, povedal, že ju ako kresťan pokladá za hriech, ale ako komisár bude plne rešpektovať daný právny stav – pozn. red.)
Som prezidentom Európskeho parlamentu a očami roku 2007 sa nemôžem vyrovnávať s minulosťou roku 2004. Ako predseda frakcie ľudovcov som sa zaoberal týmto problémom, ktorý patril k najťažším v mojom politickom živote.
.podľa vás teda nešlo o odmietnutie Buttiglioneho pre jeho kresťanské presvedčenie, ale pre jeho nešikovnosť...
Nechcel by som robiť minulosť témou prítomnosti.
.v našej krajine ľudia zachytia informáciu o Európskom parlamente často práve vtedy, keď sa prijme čosi ako nedávna rezolúcia proti homofóbii, ktorá tvrdo kritizovala poľskú vládu. Neprekáža vám ako kresťanskému demokratovi na čele parlamentu spájanie parlamentu s takýmito aktivitami?
Základom pre EÚ je dôstojnosť človeka a tolerancia a každý, kto sa v rámci tejto tolerancie pohybuje, má nárok na toleranciu.
.v poriadku, keď však prejde parlamentom rezolúcia tohto typu, ako reagujú vaši kresťanskí demokrati?
Som prezidentom Európskeho parlamentu a musím sa zastávať každého jeho rozhodnutia a nekritizovať ho. Nemusíme akceptovať každé konanie, každé stanovisko, ale musíme ho rešpektovať a na základe vzájomného rešpektu a tolerancie musíme s tými druhými žiť. A kto nie je schopný kompromisu, nijako neprispeje k mierovému spolužitiu Európy.
.nehrozí takouto optikou nebezpečenstvo, že konzervatívci budú čoraz viac ustupovať a ich hodnoty sa z verejného života vytratia?
Tak to nevidím. Keď každý prispeje k tejto Európe, potom to bude tolerantná Európa, v ktorej sa môže každý nájsť. Je to naša spoločná Európa a my všetci sa musíme k tejto Európe prihlásiť. Táto EÚ je jedinečným spoločenstvom ľudí. Mali by sme byť vďační, že sme za sebou zanechali horor európskej minulosti a že dnes môžeme spolu nažívať na základe ľudskej dôstojnosti, tolerancie a mieru.
.v europarlamente ste dosiahli to najvyššie, čo sa dalo. Ako si predstavujete vašu politickú budúcnosť?
Som vďačný, že som prezidentom Európskeho parlamentu. Pokúšam sa túto úlohu napĺňať objektívne a na základe hodnôt Európy aj mojich osobných hodnôt. Moju prioritu vidím v tom, aby som pomohol uskutočniť princípy európskej ústavy. Do toho som vložil celú svoju silu. Preto teraz vôbec nerozmýšľam nad tým, čo by mohlo byť po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu. Jediné, čo môžem povedať, je to, že by som sa chcel opäť uchádzať o zvolenie za európskeho poslanca.
HANSGERTPOTTERING/ Narodil sa 15. septembra 1945 v nemeckom Bersenbrücku. Vyštudoval právo, politológiu a históriu na univerzitách v Bonne a Ženeve. Od roku 1979 pôsobí v Európskom parlamente, v rokoch 1999 až 2007 predsedal v parlamente frakcii ľudovcov, ktorá združuje konzervatívne a kresťansko-demokratické strany. V januári tohto roku sa stal vďaka dohode najväčších frakcií, ľudovcov a socialistov prezidentom Európskeho parlamentu. Je členom prezídia CDU a pôsobí aj v predsedníctve Nadácie Konrada Adenauera. Má dvoch synov. |
.martin Hanus