Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ekonomika so zatvorenými očami

.denisa Gdovinová .časopis .týždeň v ekonomike

Svet, v ktorom existujú iba transakcie výhodné pre účastníkov výmeny, a pritom neškodné pre tretiu osobu. A to všetko bez štátnych pravidiel. O takom sa asi po nociach sníva ekonómom oslavujúcim zdieľanú ekonomiku.

Ak existuje človek, ktorý by si rád čo najjednoduchšie otvoril hotel, po návšteve zopár úradov začne o sebe premýšľať skôr ako o fyzickej osobe, ktorá si chce zriadiť prevádzkareň na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia. Potrebuje poslať tlačivá na živnostenský a daňový úrad, prípadne pamätať aj na to, že podľa zákona musia visieť v každej skrini štyri rovnaké vešiaky. Ak by mal majiteľ záujem niekoho zamestnať, pracovný portál Profesia vypočítal, že na to potrebuje 84 rôznych papierov. Už dávnejšie prestala byrokracia slúžiť na to, aby zabezpečila správny chod verejných inštitúcií. Začala slúžiť sama sebe a polovica tlačív existuje iba na potvrdenie tej druhej. Úradníci a klasickí podnikatelia, ktorí sa s ňou chtiac-nechtiac zmierili, si teraz s hrôzou všimli, že to ide aj bez nej. Dnes sa môže napríklad Vierka rozhodnúť ponúknuť na webe svoju voľnú izbu o polovicu lacnejšie ako v najbližšom hoteli a majiteľa nechať stáť s otvorenými ústami. Nepotrebuje žiadne potvrdenia, iba zopár kliknutí na internete.

.tragédia sebeckých pastierov
Kým v auguste 1968 sme v Československu premýšľali o našej vlastnej tragédii, v americkom magazíne Science premýšľal ekológ Garrett Hardin o tragédii, ktorú zažívajú kravy na pastvine. Pod metaforou, ktorú nazval „tragédia spoločnej pastviny“, hovorí o desiatich pastieroch na jednej lúke. Ak ma každý z nich desať kráv a presne vyčlenený priestor lúky, všetko je v poriadku. Ak však jeden z pastierov maximalizuje svoj úžitok a kúpi si ešte jednu kravu, ďalší ho môžu nasledovať a lúka sa nestačí regenerovať. Sebecké využívanie spoločných zdrojov za účelom maximalizovania osobného zisku môže viesť k tragickému vyčerpaniu zdrojov.
Ekológ Hardin použil túto jemu blízku metaforu a otvoril tak tému zdieľania spoločných zdrojov už v polovici 20. storočia. O desať rokov prišli s termínom „spolupracujúca konzumácia“ Marcus Felson a Joe L. Spaeth a idea zdieľaného súkromného majetku sa začala všetkým pozdávať. V roku 2011 magazín Time zaradil zdieľanú ekonomiku medzi desať myšlienok, ktoré zmenia svet, s titulkom Dnešná rozumná voľba: Nevlastni. Zdieľaj. Nadšenie ekonómov si všimla aj britská vláda, ktorá v aj novej ekonomike vidí budúcnosť svojej krajiny.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite