vynechajme úvody a poďme rovno na vec. Jedno z vašich diel je čiernobiele video zachytávajúce viac než stovku vyše metrových snehových kvádrov rozostavaných po lese a padajúcich ako kocky pri známom domino-efekte. Mne sa to páči, ale neviem povedať, prečo. A vôbec netuším, či to, čo v tom vnímam ja, je to, čo ste tým chceli povedať vy. Takže využívam túto príležitosť na to, aby som sa spýtal, čo a prečo ste to vlastne urobili.
Bolo to viac-menej intuitívne. Išiel som s kamarátom do lesa na prechádzku a vôbec sme nevedeli, čo budeme robiť. Chceli sme urobiť nejakú land-artovú prácu, s využitím len tých prostriedkov, ktoré nám v danom mieste a čase ponúkne príroda. Sneh v lese bol strašne tvrdý, zľadovatený. Vysekol som najprv jednu kocku, postavil som ju pozrel som na kamaráta a pýtam sa, čo z toho urobíme. Pozeráme a hovoríme si, urobíme z toho domino. Najskôr sme urobili taký asi päťmetrový úsek a potom si vravíme, skúsme to urobiť po celom lese. Trvalo nám to dva dni. Najskôr to bolo naozaj len intuitívne a až počas práce nám napadali rôzne myšlienky, prečo vlastne, čo je na tom dobré, a tak. Myslím, že ľuďom sa na tej práci najviac páči to, že je taká ľahká, jednoduchá – v tej jednoduchosti vyniká krása. A aj ten pohyb kociek padajúcich v lese je akosi magicky príťažlivý.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.