Letné operné predstavenia pod holým nebom majú nenapodobniteľnú atmosféru. Donedávna sa dala zažiť aj u nás na Zvolenskom zámku.
.kde bolo, tam bolo
Na začiatku príbehu operných Zámockých hier zvolenských stál jeden rozhľadený muž, ktorého škrelo, že Slovensko nemá operný festival. Jaroslavovi Blahovi, v tom čase riaditeľovi Divadla Jozefa Gregora Tajovského, sa v roku 1979 podarilo do štruktúry zabehnutého činoherného festivalu odohrávajúceho sa na nádvorí Zvolenského zámku „pretlačiť“ operného Rigoletta. Pilotný projekt mal úspech, kuvičie hlasy o nevhodnej akustike či o nedostatočnom diváckom záujme sa nenaplnili. V nasledujúcom ročníku vstúpila opera do Zvolena v plnej paráde, s Nabuccom a Trubadúrom vyšperkovanými špičkovými spevákmi, a pred bránami zámku ostali desiatky neuspokojených divákov, ktorým sa neušli vstupenky. Vrcholom prednovembrovej histórie bol interpretačne silný ročník 1988 s americkou divou Oliviou Stapp, tenoristom Mariom Malagninim debutujúcim v tom čase vo veronskej Aréne či barytonistom Paolom Gavanellim stojacim na štarte veľkej kariéry. A opäť sa prikladali lavice, aby sa kapacita päťstomiestneho auditória zvýšila aspoň o pár desiatok miest.
Začiatkom deväťdesiatych rokov Ministerstvo kultúry SR radikálne skrátilo rozpočet festivalu. Éra veľkých zahraničných spevákov i vypredaného hľadiska sa skončila. Operné ZHZ sa dostali do hlbokej krízy – finančnej, umeleckej, diváckej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.