Sú športy, o ktorých vám skoro všetci zasvätení povedia, že otázka dopingu v nich už dávno neznie či, ale ako. Teda ako brať zakázané prostriedky spôsobom, ktorý kontroly neodhalia.
Tak napríklad každý, kto čo len trochu sledoval posledné ročníky Tour de France, nemôže mať o profesionálnej cyklistike už ani tie najmenšie ilúzie. A v mnohých atletických disciplínach, najmä v tých vrhačských, to zrejme nebude oveľa lepšie.
Mikuláš Konopka je juniorský majster sveta vo vrhu guľou z roku 1998 a halový majster Európy z roku 2007. A chvíľu mal aj bronzovú medailu z halových majstrovstiev Európy 2002, o tú však prišiel po pozitívnom dopingovom náleze. Nasledoval dvojročný dištanc a po ňom kajanie sa a polepšenie, ktorému sa však dalo veriť len do predchádzajúceho týždňa. Podľa zatiaľ neoficiálnych, ale dôveryhodných informácií denníka SME, bol minulý pondelok Konopkov nový pozitívny nález z polovice mája potvrdený aj analýzou B-vzorky.
To však ešte nie je z vrhačského sektora všetko. Konopkov švagor a tréner, Milan Haborák, splnil minulý týždeň olympijský limit na pretekoch s pôvabným názvom Opavské Sokolské úterý. Na tých istých pretekoch splnil olympijský limit aj Konopkov brat Miloslav vo vrhu kladivom. Slovenský atletický zväz im však splnenie limitov neuznal, požaduje ich splnenie na dôveryhodnejších pretekoch.
A treba povedať, že právom. Prečo štartoval Miloslav Konopka v utorok v Opave, kde pôvodne vrh kladivom vraj ani nebol v programe, a nie v stredu na Zlatej tretre v Ostrave, kde bol pôvodne prihlásený? Ospravedlnenie z psychických dôvodov, súvisiacich s bratovou dopingovou aférou, nevyznieva príliš vierohodne.
No dobre, takže skoro určite máme ďalšieho dopingového hriešnika, možno aj viacerých. Ale čo je na tom vlastne hriešne? Ide naozaj o previnenie sa voči fair play, ak sa podobne chovajú všetci súperi? A ide skutočne o lož, hoci aj nehoráznu a opakovanú, ak si systém túto lož jednoducho vynucuje? Ak klamú naozaj všetci, máme sa pohoršovať nad jedným prichyteným klamárom?
Áno, máme. Ak klamú všetci, je to odporný systém, v ktorom sa lož stáva niečím normálnym. A každý, kto v tomto systéme klame, ho pomáha udržiavať pri živote. Nielen v športe, všade. Mikuláš Konopka príde celkom iste o olympiádu a veľmi pravdepodobne o zvyšok športovej kariéry. Tým sa mu však otvára možnosť konečne povedať celú pravdu. O svojom prípade aj o celom systéme. Už nemá čo stratiť. Ale ešte stále môže niečo napraviť.
Tak napríklad každý, kto čo len trochu sledoval posledné ročníky Tour de France, nemôže mať o profesionálnej cyklistike už ani tie najmenšie ilúzie. A v mnohých atletických disciplínach, najmä v tých vrhačských, to zrejme nebude oveľa lepšie.
Mikuláš Konopka je juniorský majster sveta vo vrhu guľou z roku 1998 a halový majster Európy z roku 2007. A chvíľu mal aj bronzovú medailu z halových majstrovstiev Európy 2002, o tú však prišiel po pozitívnom dopingovom náleze. Nasledoval dvojročný dištanc a po ňom kajanie sa a polepšenie, ktorému sa však dalo veriť len do predchádzajúceho týždňa. Podľa zatiaľ neoficiálnych, ale dôveryhodných informácií denníka SME, bol minulý pondelok Konopkov nový pozitívny nález z polovice mája potvrdený aj analýzou B-vzorky.
To však ešte nie je z vrhačského sektora všetko. Konopkov švagor a tréner, Milan Haborák, splnil minulý týždeň olympijský limit na pretekoch s pôvabným názvom Opavské Sokolské úterý. Na tých istých pretekoch splnil olympijský limit aj Konopkov brat Miloslav vo vrhu kladivom. Slovenský atletický zväz im však splnenie limitov neuznal, požaduje ich splnenie na dôveryhodnejších pretekoch.
A treba povedať, že právom. Prečo štartoval Miloslav Konopka v utorok v Opave, kde pôvodne vrh kladivom vraj ani nebol v programe, a nie v stredu na Zlatej tretre v Ostrave, kde bol pôvodne prihlásený? Ospravedlnenie z psychických dôvodov, súvisiacich s bratovou dopingovou aférou, nevyznieva príliš vierohodne.
No dobre, takže skoro určite máme ďalšieho dopingového hriešnika, možno aj viacerých. Ale čo je na tom vlastne hriešne? Ide naozaj o previnenie sa voči fair play, ak sa podobne chovajú všetci súperi? A ide skutočne o lož, hoci aj nehoráznu a opakovanú, ak si systém túto lož jednoducho vynucuje? Ak klamú naozaj všetci, máme sa pohoršovať nad jedným prichyteným klamárom?
Áno, máme. Ak klamú všetci, je to odporný systém, v ktorom sa lož stáva niečím normálnym. A každý, kto v tomto systéme klame, ho pomáha udržiavať pri živote. Nielen v športe, všade. Mikuláš Konopka príde celkom iste o olympiádu a veľmi pravdepodobne o zvyšok športovej kariéry. Tým sa mu však otvára možnosť konečne povedať celú pravdu. O svojom prípade aj o celom systéme. Už nemá čo stratiť. Ale ešte stále môže niečo napraviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.