Obchodníci s utrpením

stmieva sa. Pri poslednej čerpacej stanici Agip pri dedinke Röszke na juhu Maďarska pred srbskou hranicou nie je nijaký zákazník, ale stojí tam množstvo áut bez označenia. Najčastejšie tmavé obstarožné mercedesy. Veľké a pohodlné, to je cenná devíza. A pri nich počerní chlapíci. Nie sú to taxikári.

Keď si ich prezeráme, podozrivo na nás zazerajú. Čakajú na zákazníkov. V jednej chvíli pribehne skupina ľudí, zrejme Afganci, a štvorica nastúpi so šoférom do auta. Asi, určite, smer Budapešť. Necelých dvesto kilometrov po diaľnici. Detaily dohadovania kšeftu nevidíme.

„Dobrý deň, sme novinári zo Slovenska, mohli by sme sa niečo spýtať?“ oslovuje chlapíkov priamou otázkou náš maďarský tlmočník. Bez slova sa rozutekajú. Po chvíli pochopíme, že sme dopadli ešte dobre. Pumpár, ktorý si želá ostať v anonymite, hovorí, že asi pred hodinkou a pol tu boli novinári, ktorí si pašerákov z auta natáčali a tí na nich agresívne vybehli.

„Oficiálny cenník neexistuje. Ale čo viem, ceny išli hore, obchod je čoraz riskantnejší, lebo autá zastavuje a kontroluje polícia. Pýtajú si už od tristo do päťsto eur na hlavu za jednu cestu do Budapešti. Dnes som počul emotívny rozhovor dvoch pašerákov. A nieže vezmeš za jedného iba dvesto eur a podlezieš našu cenu! – vravel jeden tomu druhému. Je čoraz viac prípadov, keď pašeráci utečencov oklamali a vysadili ich kdesi na polceste, často pod falošnou zámienkou, že sa im pokazilo auto a príde po nich druhé,“ opisuje pumpár svojej skúsenosti. Má strach. Keď vojde k pokladni počerný chlapík, aby počúval, o čom sa rozprávame, radšej stíchne. Až po jeho odchode dodá: „Rómovia sú tu asi mesiac, predtým tu boli bežní taxikári. Deje sa to aj na iných benzínkach v okolí.“

Vonku atmosféra hustne. Radšej ideme preč. Prekvapuje nás, že nikde tu nie je nijaký policajt. Hovorkyňa policajného riaditeľstva v Budapešti Viktória Kovács Csiszér nám neskôr povie: „Dôrazne odmietame tvrdenia, že polícia v Röszke nezasahuje proti pašerákom ľudí. Policajné vedenie Csongrádskej župy od januára do augusta v 234 prípadoch začalo trestné stíhanie, pričom v júli a v auguste v 159 prípadoch začalo vyšetrovanie pre podozrenie z pomoci k nelegálnemu pobytu.“

Pumpár tvrdí, že polícia proti pašerákom môže zasiahnuť iba v tom prípade, keď k nim nastúpia utečenci do auta. To isté hovorí aj predseda Civilnej gardy (CG) v mestskej časti neďalekého Segedína János Sándor. To, že sa tu deje hnusný biznis, je však očividné. Prokurátor a hovorca Hlavnej župnej prokuratúry v Kecskeméte Gábor Schmidt (pozri rozhovor) nám na druhý deň vysvetľuje, že podľa maďarskej legislatívy sa za trestný čin pašovania považuje akékoľvek prevážanie ľudí, ktorí nelegálne prekročili hranicu štátu a ktorí za prevoz platia. Schmidt sa venuje prípadu dodávky so 71 mŕtvymi z Parndorfu, ktorá preukázateľne vyšla na cestu práve z tohto juhomaďarského mesta, išla po utečencov k srbskej hranici a potom do Rakúska. Skutok kvalifikoval zatiaľ ako pašovanie ľudí organizovaným spôsobom za účelom zbohatnutia – nie ako vraždu. Mimochodom, boli sme iba druhá skupina novinárov, ktorí s ním robili rozhovor štyri dni po zaistení piatich podozrivých, štyroch Bulharov a jedného Afganca. Predbehli nás iba The New York Times. Maďarské médiá ho zatiaľ neoslovili, čo je zvláštne.

Reportér najväčšieho internetového spravodajského portálu v Maďarsku index.