Nebýva, ale niekedy je. Napríklad v prípade nového slovenského filmu režiséra Ivana Ostrochovského s prostým názvom Koza. Jeho slogan znie takto: „Cesta bývalého olympijského boxera za jeho poslednou prehrou.“ Kto ho vymyslel, zaslúžil by si nejakú reklamnú anticenu. Alebo dobrú známku za producentskú kontrašpionáž. Jedna veta a je v nej participované všetko: aj úplný koniec filmu. Návštevník kina sa cíti vopred odzbrojený, kukne na plagát a vie, že vrahom je opäť záhradník. Tak má vôbec vliezť dovnútra a kúpiť si lístok? Našťastie je odpoveď na túto otázku jasná, film sa vzoprel reklamnej mágii a je výborný aj vtedy, keď už vopred vieme, ako sa skončí, teda prehrou hlavnej postavy.
.road movie
Koza je road movie. Rovnako ako Bonnie a Clyde, Easy Rider, Na ceste, Rain Man, Thelma a Louise, Bláznivý Petríček, Mad Max, Čarodejník z krajiny Oz či stovky ďalších. Road movie je film-cesta, v ktorom ústredný hrdina opúšťa svoj domov a vydáva sa do sveta, aby sa mohol zmeniť, aby si mohol niečo uvedomiť, podrásť duchom, dospieť, zmeniť perspektívu svojho pohľadu na svet, alebo niekedy aj pochopiť, že zmysel sa nenachádza v pohybe, ale v pokojnom mieri tam, kde žijú najbližší, v zmysle príslovia – všade dobre, doma najlepšie. Je to subžáner len o kúsoček mladší než samotná kinematografia, hoci rozkvitol najmä po druhej svetovej vojne, keď sa autá stávali čoraz bežnejšou súčasťou života.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.