Stačí sa vybrať v tomto ročnom období do Bruselu alebo navštíviť hociktoré malebné pobrežné mestečko v Normandii a hneď to máme priamo pred očami. Ľudia sa naťahujú s bagetami nad preplnenými obrovitánskymi taniermi, kde si v lahodnej omáčke máčajú svoje fúziky malé morské škľabky. A komu opulentné hlboké taniere s čierno-modrými lastúrami nezavadia hneď o oko, určite sa mu dusené mušle pripomenú jemnou plazivou vôňou mora, ochuteného o zopár bylín, ktorá razí zo všetkých kútov mesta. Delikatesa nad delikatesu, na svete jej vraj niet páru. Kto raz ochutnal mušle na víne, nedokáže im už nikdy odolať, najmä nie v sezóne.
.morské farmy na mušle
Dnes sa mušle považujú za jedlo gurmánov, no kedysi patrili k obžive tých najchudobnejších. Kto by predsa jedol nejaké otrasné lastúrniky a najmä – kto by sa s nimi prepánajána babral? A veruže aristokracia mala vtedy pravdu. Pred takými sto rokmi totiž mušle nechutili tak ako dnes. Divoké, zbierané po útesoch, mali trošku ostrejšiu chuť a často boli malé až mrňavé, navyše zanesené pieskom.
Dnes, keď sa už tieto lastúrniky pestujú vo veľkom na ohromných farmách, chutia omnoho jemnejšie, lahodnejšie, dokonca sú o poznanie väčšie a mäsitejšie. Ohromné trsy čiernych tvrdých sĺz sa dnes pohupujú elegantne zavesené na dlhých pevných lanách, nechávajú sa vyživovať morskými prúdmi a čakajú na svoju príležitosť, keď ich morskí farmári vytiahnu na svetlo božie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.