Rozhovor s reportérom týždenníka Stern Hansom-Martinom Tillackom
.v Nemecku nedávno spôsobilo rozruch, že spolková krajina Berlín pre postoj postkomunistov nesúhlasila s Lisabonskou zmluvou, čo mnohí komentátori odsúdili ako „protieurópske“. Ako teraz hodnotia hlasovanie Írov vaši politici a novinári?
Väčšina nemeckých politikov a novinárov reagovala na írske „Nie“ s nevôľou. Často to spojili s tvrdením, že Lisabonská zmluva je predsa veľkým pokrokom, pretože EÚ demokratizuje. Tento argument pokladám za nezmyselný. Zmluva síce prináša niekoľko zlepšení smerom k demokratizácii, ale aj mnoho zhoršení. Napríklad ustanovenie nevoleného Prezidenta Rady EÚ alebo zavedenie väčšinového rozhodovania bez toho, aby sa demokratizovalo rozhodovanie v EÚ. Zmluva ponecháva mnohé veľmi nedemokratické prvky ako chýbajúcu kontrolu Komisie či chýbajúcu opozíciu v europarlamente.
.keby sa uskutočnilo referendum o tejto zmluve v Nemecku, hrozilo by jej tiež odmietnutie, alebo je niečo také v prípade Nemcov nemysliteľné?
Medzi Nemcami momentálne cítiť veľmi silné euroskeptické rozpoloženie. Čitateľské rubriky veľkých novín sú zaplnené listami občanov, ktorí vítajú írske „nie“. Považujem teda za celkom možné, že by Lisabonská zmluva neprešla ani nemeckým referendom.
.aký by bol podľa vás najlepší možný dôsledok írskeho referenda pre budúcnosť EÚ?
Urobiť to, čo politici po zamietavých referendách vo Francúzsku a Holandsku sľubovali, ale nikdy nesplnili: začať so skutočnou reflexiou. Jediným dôsledkom neúspešných referend má byť predsa návrh lepšej zmluvy, ktorá dá obyvateľom EÚ toľko ozajstného spolurozhodovania, aby bola pre nich atraktívna.
.aká však bude európska reálpolitika? Ukáže sa toto írske hlasovanie iba ako epizóda, ktorá na spôsobe doterajšej integrácie nič nezmení, alebo prinesie zásadný zlom?
Nie som si istý, či už teraz nastal čas na radikálny zlom. Z Bruselu aj z európskych hlavných miest sa ozýva veľa hesiel v duchu „ide sa ďalej“. Hádam sú potrebné ešte jeden-dva šokové zážitky. Napríklad ešte jedno „nie“ Írov v opakovanom hlasovaní o Lisabonskej zmluve...
Hans-Martin Tillack sa v Nemecku preslávil ako investigatívny žurnalista, ktorý odkrýval finančné a korupčné škandály v prostredí inštitúcií EÚ. Tillack poukazoval aj na to, že neduhy v Bruseli kryjú úradníci aj v protikorupčnom úrade Olaf. Následne po obvineniach Olafu, že Tillack kvôli získavaniu informácii podplácal úradníkov, ho na niekoľko hodín zatkla belgická polícia a zabavila mu dokumenty – a to bez úradného obvinenia. Minulý rok Európsky súd pre ľudské práva udelil belgickej polícii pokutu, pretože podľa súdu svojím postupom porušila Tillackovo právo na slobodu vyjadrovania.
.v Nemecku nedávno spôsobilo rozruch, že spolková krajina Berlín pre postoj postkomunistov nesúhlasila s Lisabonskou zmluvou, čo mnohí komentátori odsúdili ako „protieurópske“. Ako teraz hodnotia hlasovanie Írov vaši politici a novinári?
Väčšina nemeckých politikov a novinárov reagovala na írske „Nie“ s nevôľou. Často to spojili s tvrdením, že Lisabonská zmluva je predsa veľkým pokrokom, pretože EÚ demokratizuje. Tento argument pokladám za nezmyselný. Zmluva síce prináša niekoľko zlepšení smerom k demokratizácii, ale aj mnoho zhoršení. Napríklad ustanovenie nevoleného Prezidenta Rady EÚ alebo zavedenie väčšinového rozhodovania bez toho, aby sa demokratizovalo rozhodovanie v EÚ. Zmluva ponecháva mnohé veľmi nedemokratické prvky ako chýbajúcu kontrolu Komisie či chýbajúcu opozíciu v europarlamente.
.keby sa uskutočnilo referendum o tejto zmluve v Nemecku, hrozilo by jej tiež odmietnutie, alebo je niečo také v prípade Nemcov nemysliteľné?
Medzi Nemcami momentálne cítiť veľmi silné euroskeptické rozpoloženie. Čitateľské rubriky veľkých novín sú zaplnené listami občanov, ktorí vítajú írske „nie“. Považujem teda za celkom možné, že by Lisabonská zmluva neprešla ani nemeckým referendom.
.aký by bol podľa vás najlepší možný dôsledok írskeho referenda pre budúcnosť EÚ?
Urobiť to, čo politici po zamietavých referendách vo Francúzsku a Holandsku sľubovali, ale nikdy nesplnili: začať so skutočnou reflexiou. Jediným dôsledkom neúspešných referend má byť predsa návrh lepšej zmluvy, ktorá dá obyvateľom EÚ toľko ozajstného spolurozhodovania, aby bola pre nich atraktívna.
.aká však bude európska reálpolitika? Ukáže sa toto írske hlasovanie iba ako epizóda, ktorá na spôsobe doterajšej integrácie nič nezmení, alebo prinesie zásadný zlom?
Nie som si istý, či už teraz nastal čas na radikálny zlom. Z Bruselu aj z európskych hlavných miest sa ozýva veľa hesiel v duchu „ide sa ďalej“. Hádam sú potrebné ešte jeden-dva šokové zážitky. Napríklad ešte jedno „nie“ Írov v opakovanom hlasovaní o Lisabonskej zmluve...
Hans-Martin Tillack sa v Nemecku preslávil ako investigatívny žurnalista, ktorý odkrýval finančné a korupčné škandály v prostredí inštitúcií EÚ. Tillack poukazoval aj na to, že neduhy v Bruseli kryjú úradníci aj v protikorupčnom úrade Olaf. Následne po obvineniach Olafu, že Tillack kvôli získavaniu informácii podplácal úradníkov, ho na niekoľko hodín zatkla belgická polícia a zabavila mu dokumenty – a to bez úradného obvinenia. Minulý rok Európsky súd pre ľudské práva udelil belgickej polícii pokutu, pretože podľa súdu svojím postupom porušila Tillackovo právo na slobodu vyjadrovania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.