Keď píšem tieto riadky, periférne počúvam, ako celým dolným Manhattanom znejú jedno po druhom mená obetí z 11. septembra 2001. Ich rodiny a priatelia čítajú už štrnástykrát tri tisícky mien. Trvá to hodiny. Obrovské emócie z prvých rokov už postupne odchádzajú, rodičov a manželov obetí už občas pri čítaní nahrádzajú ich deti, a je to aj viac únavné. Ale začínam si myslieť, že čítanie 3 000 mien tu na Ground Zero bude v budúcich rokoch, paradoxne, užitočné čorazviac.
Pretože ako sa nám emocionálne vzďaľuje peklo z 11. septembra 2001, vzďaľuje sa nám aj rozlišovanie príčin a následkov. Čorazčastejšie čítam a počúvam, ako za dnešnú utečeneckú krízu a vlastne za celé dianie v Iraku, Líbyi či Sýrii môže Západ, špeciálne Amerika.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.