Odkedy sa v roku 1999 stala generálnou riaditeľkou SNG, kunsthistórii, ktorú má veľmi rada, sa venuje hlavne vo voľnom čase. Rada chodí na výstavy, nerada na vernisáže. Spolu s kolegyňami a kolegami sa snaží do SNG pritiahnuť viac ľudí. A očakáva jej veľkú rekonštrukciu. Katarína Bajcurová.
.táto galéria začala pred šesťdesiatimi rokmi s počtom zamestnancov, ktorý sa zmestil na ten legendárny balkón a s 500 artefaktmi. Dnes je to veľká inštitúcia?
Boli sme pomerne veľká inštitúcia. Ale vzhľadom na racionalizačné opatrenia Ministerstva kultúry sa zmenšujeme. V tejto chvíli máme presne 177 zamestnancov.
.koľko umeleckých diel vlastníte?
Okolo 58-tisíc.
.ste kunsthistorička, no od roku 1999, keď ste sa stali riaditeľkou SNG, musíte byť aj manažérka. Nie je vám to ľúto?
(Smiech.) Áno. Trochu. Táto funkcia ma obmedzila vo výkone môjho povolania, ktoré mám, pravdupovediac, dosť rada. No vytváram si isté príležitosti, aby som sa aj kunsthistórii mohla venovať. Niekedy aj v SNG.
.dá sa to?
Spolupracujem na niektorých projektoch a keď chcem niečo väčšie napísať, mám na to dovolenku, voľný čas. Ale nemôžem sa sťažovať, pretože táto práca mi dáva veľa skúseností a pohľad na svet galérie a múzea z trochu inej strany.
čo robí riaditeľka SNG, keď príde do práce?
Zapnem počítač. Pozriem maily. Rozdelím úlohy. (Smiech.) Skontrolujem si kalendár a zistím, čo treba urobiť, aké stretnutia absolvovať.
.chodíte na výstavy mimo „svojej“ galérie?
Chodím. Patrí to k môjmu povolaniu. Musím byť v obraze, no nechodím zďaleka všade a výstavy si vyberám. Priznám sa, že nechodím veľmi rada na vernisáže – mám ich dosť v SNG, kde musím účinkovať.
.na aktuálnych plagátoch hovoria postavy z obrazov „Radi vás vidíme.“ Majú sa na koho pozerať?
Práve o to v tejto kampani ide – chceme dať vedieť, že sme tu, že existujeme, že budú otvorené dobré výstavy a že sa na ne oplatí prísť pozrieť. Je to neustály boj o návštevníka. Veľakrát sa nám podarilo urobiť veľmi seriózny, dobrý projekt, no návštevnosť bola slabšia, než sme očakávali. Asi to bolo aj tým, že na reklamu nie sú finančné prostriedky. Máme projektové peniaze na výstavu, na publikáciu, a propagačná zložka troška pokrivkáva. Teraz sme si povedali, že skúsime nájsť prostriedky prostredníctvom sponzorov a urobíme masívnejšiu reklamu. Máme zhruba stotisíc návštevníkov ročne. Nie je to síce návštevnosť porovnateľná, povedzme, s múzeami alebo viedenskými galériami, ale nie je to zase úplne málo.
.ktoré boli divácky najúspešnejšie výstavy počas vášho pôsobenia?
Náš strop bol dvadsaťtisíc návštevníkov na výstave. Najúspešnejšia bola výstava z pittsburského múzea Andyho Warhola a výstava Ladislava Medňanského, ktorú sme pripravili spolu s Maďarskou národnou galériou. Úspešná bola aj Gotika, veľa ľudí si pozrelo aj Ľudovíta Fullu a Slovenský mýtus. Veľmi úspešná bola aj nedávna výstava Stratený čas.
.v posledných rokoch realizovala SNG veľké historické projekty: gotika, baroko, dvadsiate storočie...
Projekt Dejiny slovenského výtvarného umenia sa začal ešte za riaditeľa Mušku, pričom jeho koncepcia vznikla už za pôsobenia riaditeľa Juraja Žáryho. Stál za tým pán profesor Ivan Rusina. Za riaditeľa Mušku sa uskutočnilo baroko, potom som vlastne nastúpila ja a urobili sme dvadsiate storočie, gotiku, a na budúci rok plánujeme renesanciu. Ešte nás čaká devätnáste storočie a romantika.
.to je pomerne záslužný vedecký čin...
Je, lebo my na Slovensku vlastne nemáme dejiny umenia – ani akademické, ani krátke... Takže SNG trošku suplovala aj Ústav dejín umenia, aj SAV. Povedali sme si, že predsa len sme tejto kultúre a krajine niečo dlžní a že to treba urobiť. Ten projekt má dve časti: publikáciu a výstavu. Výstava má začiatok a koniec, publikácia tu zostane.
.čo by Slovensku chýbalo, keby nebola SNG?
(Dlhé ticho.) Ťažká otázka. Myslím si, že by mu chýbalo veľmi veľa. SNG je strážkyňou a ochrankyňou veľkého počtu umeleckých diel, ktoré tvoria umelecké bohatstvo tohto národa. Ak si odmyslím diela, ktoré ostali ešte v chrámoch, v kostoloch v teréne, tak galéria je tá, ktorá vlastne to umelecké dedičstvo zhromažďuje a chráni. Spracúva ho a predstavuje ho verejnosti. Keby tu také niečo nebolo, tak možno by sme nepoznali svoju kultúrnu minulosť. A ona je pritom veľmi zaujímavá.
.čo čaká SNG v najbližších rokoch?
Verím, že to najlepšie nás ešte len čaká a že sa to spojí s rekonštrukciou a modernizáciou nášho areálu. Tieto oslavy výročia vznikajú nie v celkom optimálnych priestorových podmienkach, aj keď naše výstavy sú sústredené do Esterházyho paláca, ktorý už rekonštrukciou prešiel. Čiže máme jeden dom, ktorý je na európskej úrovni a celý zvyšok areálu, čiže premostenie vodárne, administratívne budovy, sú v dezolátnom stave, boli na čas aj uzavreté. Projekt na rekonštrukciu a modernizáciu areálu SNG je už odovzdaný na ministerstve. Dúfam, že v najbližšom období začneme s rekonštrukciou.
.táto galéria začala pred šesťdesiatimi rokmi s počtom zamestnancov, ktorý sa zmestil na ten legendárny balkón a s 500 artefaktmi. Dnes je to veľká inštitúcia?
Boli sme pomerne veľká inštitúcia. Ale vzhľadom na racionalizačné opatrenia Ministerstva kultúry sa zmenšujeme. V tejto chvíli máme presne 177 zamestnancov.
.koľko umeleckých diel vlastníte?
Okolo 58-tisíc.
.ste kunsthistorička, no od roku 1999, keď ste sa stali riaditeľkou SNG, musíte byť aj manažérka. Nie je vám to ľúto?
(Smiech.) Áno. Trochu. Táto funkcia ma obmedzila vo výkone môjho povolania, ktoré mám, pravdupovediac, dosť rada. No vytváram si isté príležitosti, aby som sa aj kunsthistórii mohla venovať. Niekedy aj v SNG.
.dá sa to?
Spolupracujem na niektorých projektoch a keď chcem niečo väčšie napísať, mám na to dovolenku, voľný čas. Ale nemôžem sa sťažovať, pretože táto práca mi dáva veľa skúseností a pohľad na svet galérie a múzea z trochu inej strany.
čo robí riaditeľka SNG, keď príde do práce?
Zapnem počítač. Pozriem maily. Rozdelím úlohy. (Smiech.) Skontrolujem si kalendár a zistím, čo treba urobiť, aké stretnutia absolvovať.
.chodíte na výstavy mimo „svojej“ galérie?
Chodím. Patrí to k môjmu povolaniu. Musím byť v obraze, no nechodím zďaleka všade a výstavy si vyberám. Priznám sa, že nechodím veľmi rada na vernisáže – mám ich dosť v SNG, kde musím účinkovať.
.na aktuálnych plagátoch hovoria postavy z obrazov „Radi vás vidíme.“ Majú sa na koho pozerať?
Práve o to v tejto kampani ide – chceme dať vedieť, že sme tu, že existujeme, že budú otvorené dobré výstavy a že sa na ne oplatí prísť pozrieť. Je to neustály boj o návštevníka. Veľakrát sa nám podarilo urobiť veľmi seriózny, dobrý projekt, no návštevnosť bola slabšia, než sme očakávali. Asi to bolo aj tým, že na reklamu nie sú finančné prostriedky. Máme projektové peniaze na výstavu, na publikáciu, a propagačná zložka troška pokrivkáva. Teraz sme si povedali, že skúsime nájsť prostriedky prostredníctvom sponzorov a urobíme masívnejšiu reklamu. Máme zhruba stotisíc návštevníkov ročne. Nie je to síce návštevnosť porovnateľná, povedzme, s múzeami alebo viedenskými galériami, ale nie je to zase úplne málo.
.ktoré boli divácky najúspešnejšie výstavy počas vášho pôsobenia?
Náš strop bol dvadsaťtisíc návštevníkov na výstave. Najúspešnejšia bola výstava z pittsburského múzea Andyho Warhola a výstava Ladislava Medňanského, ktorú sme pripravili spolu s Maďarskou národnou galériou. Úspešná bola aj Gotika, veľa ľudí si pozrelo aj Ľudovíta Fullu a Slovenský mýtus. Veľmi úspešná bola aj nedávna výstava Stratený čas.
.v posledných rokoch realizovala SNG veľké historické projekty: gotika, baroko, dvadsiate storočie...
Projekt Dejiny slovenského výtvarného umenia sa začal ešte za riaditeľa Mušku, pričom jeho koncepcia vznikla už za pôsobenia riaditeľa Juraja Žáryho. Stál za tým pán profesor Ivan Rusina. Za riaditeľa Mušku sa uskutočnilo baroko, potom som vlastne nastúpila ja a urobili sme dvadsiate storočie, gotiku, a na budúci rok plánujeme renesanciu. Ešte nás čaká devätnáste storočie a romantika.
.to je pomerne záslužný vedecký čin...
Je, lebo my na Slovensku vlastne nemáme dejiny umenia – ani akademické, ani krátke... Takže SNG trošku suplovala aj Ústav dejín umenia, aj SAV. Povedali sme si, že predsa len sme tejto kultúre a krajine niečo dlžní a že to treba urobiť. Ten projekt má dve časti: publikáciu a výstavu. Výstava má začiatok a koniec, publikácia tu zostane.
.čo by Slovensku chýbalo, keby nebola SNG?
(Dlhé ticho.) Ťažká otázka. Myslím si, že by mu chýbalo veľmi veľa. SNG je strážkyňou a ochrankyňou veľkého počtu umeleckých diel, ktoré tvoria umelecké bohatstvo tohto národa. Ak si odmyslím diela, ktoré ostali ešte v chrámoch, v kostoloch v teréne, tak galéria je tá, ktorá vlastne to umelecké dedičstvo zhromažďuje a chráni. Spracúva ho a predstavuje ho verejnosti. Keby tu také niečo nebolo, tak možno by sme nepoznali svoju kultúrnu minulosť. A ona je pritom veľmi zaujímavá.
.čo čaká SNG v najbližších rokoch?
Verím, že to najlepšie nás ešte len čaká a že sa to spojí s rekonštrukciou a modernizáciou nášho areálu. Tieto oslavy výročia vznikajú nie v celkom optimálnych priestorových podmienkach, aj keď naše výstavy sú sústredené do Esterházyho paláca, ktorý už rekonštrukciou prešiel. Čiže máme jeden dom, ktorý je na európskej úrovni a celý zvyšok areálu, čiže premostenie vodárne, administratívne budovy, sú v dezolátnom stave, boli na čas aj uzavreté. Projekt na rekonštrukciu a modernizáciu areálu SNG je už odovzdaný na ministerstve. Dúfam, že v najbližšom období začneme s rekonštrukciou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.