Autorský kolektív má však štyri desiatky členov; sám Zubov sa skromne nazýva zodpovedným redaktorom. A zoznam autorov je už istým kľúčom k porozumeniu. Popri historikoch je v ňom aj niekoľko pravoslávnych teológov, popri akademikoch z ruských inštitúcií aj niekoľko Rusov pôsobiacich mimo Ruska (Nikita Struve zo slávnej exilovej rodiny intelektuálov a politikov či náš Alexej Kelin) a niekoľko zahraničných slavistov (napríklad Richard Pipes, od ktorého vyšli v českom preklade Dějiny ruské revoluce a Rusko za starého režimu).
Mnoho vrstiev má aj spôsob rozprávania. Sú v ňom zhrnuté politické udalosti aj „tvrdé dáta" – čísla, štatistiky, grafy. Sú v ňom mikrodejiny: osobné svedectvá účastníkov, často aj vo forme poézie vrátane amatérskej. Kto kedy čítal nejakú báseň od „báťušku" ukrajinských anarchistov Nestora Machna! Je tu rubrika „Názor mysliteľa“ s reflexiami predovšetkým od exilových kresťanských mysliteľov ako Nikolaj Losskij, Georgij Florovskij či Fjodor Stěpun, ale aj od Toynbeeho (ponechávaného v ruskom prepise ako „Tojnbi"), Churchilla či Masaryka. A je tu hlas rozprávača v Poznámkach zodpovedného redaktora. Ten dáva nahliadnuť do diskusií v autorskom tíme – napríklad o tom, prečo je lepšie používať neutrálny termín „sovietsko-nacistická vojna" než sovietsku ideologému „veľká vlastenecká vojna". Z tej mnohosti však vzniklo vnútorne jednoliate dielo.
.nie beznádejná
Jeho výklad ruských dejín možno zhrnúť do troch téz. Po prvé, ruská spoločnosť pred boľševickým pučom (východiskový rok 1894 nastúpil posledný cár Mikuláš II.) Bola plná rozporov, ale nie beznádejná.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.