Tradícia socialistického popu pokračuje, režim-nerežim. Okrem charakteristického zvuku je pre socialistický pop typická servilnosť k najsilnejším, najlepšie k páprdom v tesilkách, ktorí si vravia politici. Naposledy zabodovala najpopulárnejšia skupina v anketách kritikov i fanúšikov, skupina Desmod.
S mužmi zo skupiny sa nepoznáme, poznám však ich manažéra Miša Kožucha, bojovníka proti mečiarizmu počas divadelného štrajku v roku 1997. Neviem si vysvetliť, ako sa jeho kapela objavila na mítingu strany Smer v Prešove. Nechápem tú divnú zákonitosť, že práve tí najpopulárnejší majú sklon klaňať sa „najväčším opičiakom“. (Alebo sú práve vďaka svojej servilnosti najpopulárnejší? Nikto nevie...) Skupina sa zaradila k velikánom typu Metalinda či Elán, ktorí vyhrávali Mečiarovi i komunistom na festivaloch politickej piesne. Toto je dokonca horší prípad ako nejaký festival v neslobodnej dobe.
Skupina sa slobodne rozhodla podporiť stranu, ktorá miluje našu komunistickú minulosť, ktorá vzkriesila Mečiara a jeho spôsoby ešte dofarbila dočervena. Desmod sú z Nitry, kde bola zbitá Hedviga Malinová, ktorej dve supertváre Smeru – Fico s Kaliňákom – s nepochopiteľnou zákernosťou ešte doložili zopár úderov. Ich pompézna tlačovka vojde do dejín ako nádherná ukážka manipulácie, pokračujúce vyšetrovanie Hedvigy namiesto hľadania útočníkov je skvelým testom našej občianskej ľahostajnosti a aj od tohto sa bude odvíjať odvaha mocných, dovoliť si čokoľvek. Neviem, či sú členovia Desmodu príčetní, ale mali by si uvedomiť, že svojím hraním podporujú ľudí, ktorí radšej kryjú nejakých násilníkov, akoby si mali pripustiť omyl, vinou ktorých sa tu opäť lepšie dýcha skinheadom. Tí vidia, že zmlátiť môžu kohokoľvek, veď možno sa ich zastane sám minister vnútra s premiérom. Desmod je z Nitry, mesta, kde žijú Slováci s Maďarmi, pričom hádam nikdy nebola naša vrchnosť taká nenávistná k Maďarom (a nielen k nim) ako teraz, počas vlády mysliacej sociálne a cítiacej národne (prečo to už rovno nenazvať národným socializmom?). Desmod jednoducho podporili módu politického desu. Aj vďaka podobne servilným partičkám si tu budeme užívať radosť z politického suterénu o čosi dlhšie. Díky chalani.
S mužmi zo skupiny sa nepoznáme, poznám však ich manažéra Miša Kožucha, bojovníka proti mečiarizmu počas divadelného štrajku v roku 1997. Neviem si vysvetliť, ako sa jeho kapela objavila na mítingu strany Smer v Prešove. Nechápem tú divnú zákonitosť, že práve tí najpopulárnejší majú sklon klaňať sa „najväčším opičiakom“. (Alebo sú práve vďaka svojej servilnosti najpopulárnejší? Nikto nevie...) Skupina sa zaradila k velikánom typu Metalinda či Elán, ktorí vyhrávali Mečiarovi i komunistom na festivaloch politickej piesne. Toto je dokonca horší prípad ako nejaký festival v neslobodnej dobe.
Skupina sa slobodne rozhodla podporiť stranu, ktorá miluje našu komunistickú minulosť, ktorá vzkriesila Mečiara a jeho spôsoby ešte dofarbila dočervena. Desmod sú z Nitry, kde bola zbitá Hedviga Malinová, ktorej dve supertváre Smeru – Fico s Kaliňákom – s nepochopiteľnou zákernosťou ešte doložili zopár úderov. Ich pompézna tlačovka vojde do dejín ako nádherná ukážka manipulácie, pokračujúce vyšetrovanie Hedvigy namiesto hľadania útočníkov je skvelým testom našej občianskej ľahostajnosti a aj od tohto sa bude odvíjať odvaha mocných, dovoliť si čokoľvek. Neviem, či sú členovia Desmodu príčetní, ale mali by si uvedomiť, že svojím hraním podporujú ľudí, ktorí radšej kryjú nejakých násilníkov, akoby si mali pripustiť omyl, vinou ktorých sa tu opäť lepšie dýcha skinheadom. Tí vidia, že zmlátiť môžu kohokoľvek, veď možno sa ich zastane sám minister vnútra s premiérom. Desmod je z Nitry, mesta, kde žijú Slováci s Maďarmi, pričom hádam nikdy nebola naša vrchnosť taká nenávistná k Maďarom (a nielen k nim) ako teraz, počas vlády mysliacej sociálne a cítiacej národne (prečo to už rovno nenazvať národným socializmom?). Desmod jednoducho podporili módu politického desu. Aj vďaka podobne servilným partičkám si tu budeme užívať radosť z politického suterénu o čosi dlhšie. Díky chalani.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.