Podozrivé obchody s korunou pred zmenou centrálnej parity a podozrenie, že niekto prezradil dôverné informácie, ktoré finančným skupinám umožnili bez rizika ohromne zarobiť, sú veľmi vážna vec. Má preto minister financií odstúpiť?
V stredu 28. mája tohto roka sa okolo 23. hodiny objavila v agentúrach správa, že Európska centrálna banka posunula centrálnu paritu slovenskej koruny voči euru na úroveň 30,126 SKK/EUR. Z viacerých dôvodov to bola prekvapivá správa – problém však spočíva v tom, že viaceré okolnosti naznačujú, akoby pre kohosi až takým prekvapením nebola. Pozrime sa na tie okolnosti bližšie.
.ako to prebiehalo
V ten deň, v stredu 28. mája, sa od rána na finančnom trhu diali zvláštne veci. Koruna čelila prudkému dopytu, ktorý ju vyháňal na čoraz silnejšie úrovne. Vlna záujmu bola nečakaná – podľa viacerých informácií priamo od aktérov na finančnom trhu dosiahol objem obchodov so slovenskou korunou v tento deň až desaťnásobok priemerného objemu posledných mesiacov. A zároveň sa do týchto obchodov zapájali subjekty, ktoré inak obchodujú málo, alebo takmer vôbec – napríklad obchodníci, nakupujúci pre niektoré finančné skupiny, na ktoré ukázal prstom bývalý minister financií Ivan Mikloš. To, že J&T a Istrokapitál sa do obchodovania s korunou pustili v nezvyčajnej miere, však ekonomickú komunitu neprekvapilo, vedela to prakticky okamžite na základe toho, čo sa v onen stredňajší 28. máj dialo na monitoroch obchodníkov na finančných trhoch.
Podozrenie, že niekto týmto finančným skupinám prezradil, že dôjde k výraznému posunu centrálnej parity (a dal im tak na kurzovom pohybe bez rizika zarobiť obrovské peniaze), sa ponúka sama. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Podľa zistení .týždňa sa totiž väčšina inkriminovaných „podozrivých“ obchodov odohrala v stredu ráno, ale rozhodnutie ECB o tom, že práve v túto stredu sa posunie parita, prišlo až popoludní. A definitívne stanovenie úrovne novej centrálnej parity padlo až vo večerných hodinách. Inými slovami, vyzerá to tak, že v čase čudnej aktivity finančných skupín nikto na Slovensku nevedel, že sa parita posunie, a už vôbec nie, na akú úroveň.
Minister financií Ján Počiatek aj preto vylúčil „akýkoľvek únik informácií, pretože tá informácia neexistovala. Nie je možný únik informácie, ktorá neexistuje“. Potvrdzuje dianie počas stredy 28. mája nevinu ministra Počiatka, na ktorého pre jeho monacké jachtové stretnutie so spolumajiteľom J&T dva dni pred zmenou parity padá najsilnejšie podozrenie z úniku informácií? Môže a nemusí.
.prezradil to Fico?
O zmene centrálnej parity sa totiž v zasvätených kruhoch hovorilo už niekoľko týždňov. Nikto nevedel, kedy presne to rozhodnutie príde, všeobecne sa však očakávalo, že sa tak stane v okamihu prudkého výkyvu kurzu, ktorý sa už aj tak príliš začal približovať k spodnej hranici „starej“ parity. Dalo sa teda predpokladať, čo bude spúšťačom zmeny parity. Na to už stačila len informácia, alebo dokonca len jej silný náznak z úst niekoho, kto mal na vyjednávanie kurzu vplyv, akým smerom od trhovej úrovne by sa nová parita mala nachádzať. A naozaj stačilo počúvať predsedu vlády Roberta Fica, ktorý napriek tomu, že kurz by slovenská vláda a centrálna banka až do určenia jeho definitívnej konverznej úrovne nemala komentovať, opakoval mantru o „najsilnejšom možnom kurze“, aby sa dalo tušiť, ktorým smerom sa bude určovanie parity, respektíve konverzného kurzu uberať.
Veľmi zaujímavú informáciu poskytol nič netušiaci český premiér Mirek Topolánek, ktorý časopisu Ekonom povedal, že „premiérovi Ficovi sa nakoniec podarilo veľmi nadštandardne vyjednať paritu slovenskej koruny voči euru – chválil sa mi s tým ešte v čase, keď to nebolo verejné“. Komu všetkému sa tým ešte premiér Fico chválil? Bol to on, kto prezradil citlivú informáciu a dal zarobiť finančným skupinám, ktoré vraj tak veľmi nemá rád?
Český premiér sa o deň neskôr snažil zachrániť situáciu a dodal, že Fico sa mu nechválil nejakým konkrétnym posunom parity (to zo spomínaných časových dôvodov vopred ani nemohol), ale cieľom, ktorý slovenská vláda pri vyjednávaní mala. Nepriamo ten cieľ potvrdil aj sám Fico, ktorý deň po posune parity hovoril, že „išlo o dohodu, na ktorej sme dlhšie pracovali, a vítam, že európske inštitúcie prijali náš návrh na stanovenie centrálnej parity“.
Topolánkova snaha pomôcť nevyšla – ak sa Fico vopred chválil snahou vyjednať „nadštandardne“ paritu, stačilo, aby sa táto informácia dostala k hocikomu, kto vedel, ako ju speňažiť. Svedectvo českého premiéra teda zakladá dôvodné podozrenie, že to bol práve slovenský premiér, kto (predpokladajme, že azda nevedomky) prezradil to, čo nemal.
Na pomerne bezpečný zárobok na kurzovom pohybe teda stačilo, aby sa spojili tie dve informácie: 1.) slovenská vláda vyjednáva „nadštandardne“ novú paritu, a 2.) na jej stanovenie stačí vyvolať prudký výkyv.
.čo sa zistí?
Tomu, že to takto mohlo byť, nasvedčujú viaceré okolnosti diania na finančných trhoch v stredu 28. mája tohto roka. Od rána tu boli neobvykle veľké nákupy koruny od neobvyklých hráčov, zhodou okolností spojených so spomínanými finančnými skupinami. V dôsledku toho prišlo prudké posilňovanie koruny. A podľa informácií .týždňa na základe týchto výkyvov pristúpila ECB k rozhodnutiu o posune parity. Jej novú úroveň síce nikto presne nepoznal, ale bolo viac ako pravdepodobné, že bude na silnejšej ako trhovej úrovni – a teda že tí, čo nakupujú koruny, na jej stanovení zarobia. A to sa presne aj stalo.
Čo zistí vyšetrovanie NBS? „Do jeho ukončenia sú zistenia dohľadu neverejné,“ vraví hovorkyňa NBS Jana Kováčová. Dá sa teda len predpokladať, že NBS zdokumentuje spätne všetky obchody. Získa vyjadrenia všetkých hráčov na trhu. Kto čaká, že sa niekto prizná k dôverným informáciám? Všetko teda nasvedčuje tomu, že dve otázky zostanú bez odpovede – či niekto prezradil dôverné informácie a kto to bol. To, že niekto hovoril viac ako mal, je však jasné aj tak.
.aké je počasie?
Hoci zo všetkého povedaného sa zdá, že ministrovi financií sa dá pripisovať nanajvýš čiastočný podiel na predpokladanom „prerieknutí“, ktoré obohatilo finančné skupiny, jeho reakcie na správu o stretnutí na monackej jachte boli veľmi zvláštne. Reagoval úplne neprimerane, ako pristihnutý chlapec, ktorý nevie, akú výhovorku si má rýchlo vymyslieť. „Som síce skúsil fintu, že som tam bol kvôli babám, ale to mi nevyšlo,“ načrel do studnice trápnosti, v ktorej sa pred kamerami výdatne okúpal aj ďalšími odpoveďami. Vzápätí napríklad tvrdil, že kvôli „babám“ tam nebol. „Keby to už bolo kvôli tým babám, tak určite za to nestáli, ani si presne nepamätám, ako vyzerali, keďže som si ich vôbec nevšímal,“ vysvetľoval stuhnutý minister a podráždene dodal: „Dôvod môjho pobytu v Monaku bola ef jednotka. To ste ešte doteraz ako nepochopili?“ Keď sa ho redaktor TA3 spýtal, či vie, kto tú formulu vyhral, prišlo ďalšie školácke vykrúcanie: „Teraz otázka je to, či niekto pozerá tu formulu pre to, že je zaujímavé, kto vyhrá, alebo či ho zaujíma samotná tá atmosféra formule, to po prvé. ... Ja som nesledoval, kto vyhrá. Mňa zaujímal samotný priebeh toho deja.“ A o čom na jachte, zrejme v rámci trávenia tej „atmosféry deja“, so spolumajiteľom J&T debatoval? „Samozrejme, že aj tá debata, ktorá bola na tej jachte, bola hlavne na túto tému. Ako formula... čo... aké je počasie... absolútne nezaujímavé zdvorilostné frázy.“
Tieto nezaujímavé zdvorilostné frázy však môžu Slovensko vyjsť draho. Ak sa na nás politici eurozóny aj doteraz dívali trochu cez prsty, akoby pochybovali o tom, či vieme jesť pri jej stole s príborom, dalo sa s tým hádam niečo postupne robiť – mohli sme sa usilovať získať kredit, ktorý by z nás pri rokovaniach napríklad o zásadných rozhodnutiach urobil hráča tak trochu „nad svoju váhu“. Teraz, po týchto podozreniach a „argumentoch“ ministra, je však isté, že neformálna pozícia Slovenska v eurozóne bude slabšia. So všetkými dôsledkami, ktoré to pre záujmy Slovenska v menovej únii môže mať. Bola to veľmi drahá „debata o počasí“ – a to je aj odpoveď na úvahu, či zisky finančných skupín znamenajú pre Slovensko nejakú stratu.
.prečo má Počiatek odísť
Už sama prítomnosť ministra financií na jachte s niekým, kto následne ohromne zarobí na kurzovom pohybe spôsobom, ako keby disponoval práve informáciami, ktorými disponoval tento minister, ale najmä spomínané neuveriteľné a nedôveryhodné odpovede – to všetko sú dôvody na Počiatkov odchod z verejnej funkcie.
Doteraz ho odborná verejnosť a v istom zmysle aj opozícia prinajmenšom ticho tolerovali, a to napriek tomu, že oveľa viac sa vie o jeho rozostavanej vile pod Slavínom, návšteve kasín v Las Vegas a motorkách než o jeho ekonomických názoroch. Mal tú tichú podporu (alebo aspoň toleranciu), pretože sa netajil snahou brániť najväčším hlúpostiam, ktoré sa od tejto vlády očakávali. Meno jeho nástupcu dokonca môže pri pohľade do studnice Smeru naháňať hrôzu. Ale tentoraz Počiatek zašiel priďaleko. Ocitol sa v kompromitujúcej situácii a nedokázal ju normálne vysvetliť. Urobil tým hanbu sebe aj krajine, nech už mu jeho čarovné zrkadielko napovedá čokoľvek.
V stredu 28. mája tohto roka sa okolo 23. hodiny objavila v agentúrach správa, že Európska centrálna banka posunula centrálnu paritu slovenskej koruny voči euru na úroveň 30,126 SKK/EUR. Z viacerých dôvodov to bola prekvapivá správa – problém však spočíva v tom, že viaceré okolnosti naznačujú, akoby pre kohosi až takým prekvapením nebola. Pozrime sa na tie okolnosti bližšie.
.ako to prebiehalo
V ten deň, v stredu 28. mája, sa od rána na finančnom trhu diali zvláštne veci. Koruna čelila prudkému dopytu, ktorý ju vyháňal na čoraz silnejšie úrovne. Vlna záujmu bola nečakaná – podľa viacerých informácií priamo od aktérov na finančnom trhu dosiahol objem obchodov so slovenskou korunou v tento deň až desaťnásobok priemerného objemu posledných mesiacov. A zároveň sa do týchto obchodov zapájali subjekty, ktoré inak obchodujú málo, alebo takmer vôbec – napríklad obchodníci, nakupujúci pre niektoré finančné skupiny, na ktoré ukázal prstom bývalý minister financií Ivan Mikloš. To, že J&T a Istrokapitál sa do obchodovania s korunou pustili v nezvyčajnej miere, však ekonomickú komunitu neprekvapilo, vedela to prakticky okamžite na základe toho, čo sa v onen stredňajší 28. máj dialo na monitoroch obchodníkov na finančných trhoch.
Podozrenie, že niekto týmto finančným skupinám prezradil, že dôjde k výraznému posunu centrálnej parity (a dal im tak na kurzovom pohybe bez rizika zarobiť obrovské peniaze), sa ponúka sama. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Podľa zistení .týždňa sa totiž väčšina inkriminovaných „podozrivých“ obchodov odohrala v stredu ráno, ale rozhodnutie ECB o tom, že práve v túto stredu sa posunie parita, prišlo až popoludní. A definitívne stanovenie úrovne novej centrálnej parity padlo až vo večerných hodinách. Inými slovami, vyzerá to tak, že v čase čudnej aktivity finančných skupín nikto na Slovensku nevedel, že sa parita posunie, a už vôbec nie, na akú úroveň.
Minister financií Ján Počiatek aj preto vylúčil „akýkoľvek únik informácií, pretože tá informácia neexistovala. Nie je možný únik informácie, ktorá neexistuje“. Potvrdzuje dianie počas stredy 28. mája nevinu ministra Počiatka, na ktorého pre jeho monacké jachtové stretnutie so spolumajiteľom J&T dva dni pred zmenou parity padá najsilnejšie podozrenie z úniku informácií? Môže a nemusí.
.prezradil to Fico?
O zmene centrálnej parity sa totiž v zasvätených kruhoch hovorilo už niekoľko týždňov. Nikto nevedel, kedy presne to rozhodnutie príde, všeobecne sa však očakávalo, že sa tak stane v okamihu prudkého výkyvu kurzu, ktorý sa už aj tak príliš začal približovať k spodnej hranici „starej“ parity. Dalo sa teda predpokladať, čo bude spúšťačom zmeny parity. Na to už stačila len informácia, alebo dokonca len jej silný náznak z úst niekoho, kto mal na vyjednávanie kurzu vplyv, akým smerom od trhovej úrovne by sa nová parita mala nachádzať. A naozaj stačilo počúvať predsedu vlády Roberta Fica, ktorý napriek tomu, že kurz by slovenská vláda a centrálna banka až do určenia jeho definitívnej konverznej úrovne nemala komentovať, opakoval mantru o „najsilnejšom možnom kurze“, aby sa dalo tušiť, ktorým smerom sa bude určovanie parity, respektíve konverzného kurzu uberať.
Veľmi zaujímavú informáciu poskytol nič netušiaci český premiér Mirek Topolánek, ktorý časopisu Ekonom povedal, že „premiérovi Ficovi sa nakoniec podarilo veľmi nadštandardne vyjednať paritu slovenskej koruny voči euru – chválil sa mi s tým ešte v čase, keď to nebolo verejné“. Komu všetkému sa tým ešte premiér Fico chválil? Bol to on, kto prezradil citlivú informáciu a dal zarobiť finančným skupinám, ktoré vraj tak veľmi nemá rád?
Český premiér sa o deň neskôr snažil zachrániť situáciu a dodal, že Fico sa mu nechválil nejakým konkrétnym posunom parity (to zo spomínaných časových dôvodov vopred ani nemohol), ale cieľom, ktorý slovenská vláda pri vyjednávaní mala. Nepriamo ten cieľ potvrdil aj sám Fico, ktorý deň po posune parity hovoril, že „išlo o dohodu, na ktorej sme dlhšie pracovali, a vítam, že európske inštitúcie prijali náš návrh na stanovenie centrálnej parity“.
Topolánkova snaha pomôcť nevyšla – ak sa Fico vopred chválil snahou vyjednať „nadštandardne“ paritu, stačilo, aby sa táto informácia dostala k hocikomu, kto vedel, ako ju speňažiť. Svedectvo českého premiéra teda zakladá dôvodné podozrenie, že to bol práve slovenský premiér, kto (predpokladajme, že azda nevedomky) prezradil to, čo nemal.
Na pomerne bezpečný zárobok na kurzovom pohybe teda stačilo, aby sa spojili tie dve informácie: 1.) slovenská vláda vyjednáva „nadštandardne“ novú paritu, a 2.) na jej stanovenie stačí vyvolať prudký výkyv.
.čo sa zistí?
Tomu, že to takto mohlo byť, nasvedčujú viaceré okolnosti diania na finančných trhoch v stredu 28. mája tohto roka. Od rána tu boli neobvykle veľké nákupy koruny od neobvyklých hráčov, zhodou okolností spojených so spomínanými finančnými skupinami. V dôsledku toho prišlo prudké posilňovanie koruny. A podľa informácií .týždňa na základe týchto výkyvov pristúpila ECB k rozhodnutiu o posune parity. Jej novú úroveň síce nikto presne nepoznal, ale bolo viac ako pravdepodobné, že bude na silnejšej ako trhovej úrovni – a teda že tí, čo nakupujú koruny, na jej stanovení zarobia. A to sa presne aj stalo.
Čo zistí vyšetrovanie NBS? „Do jeho ukončenia sú zistenia dohľadu neverejné,“ vraví hovorkyňa NBS Jana Kováčová. Dá sa teda len predpokladať, že NBS zdokumentuje spätne všetky obchody. Získa vyjadrenia všetkých hráčov na trhu. Kto čaká, že sa niekto prizná k dôverným informáciám? Všetko teda nasvedčuje tomu, že dve otázky zostanú bez odpovede – či niekto prezradil dôverné informácie a kto to bol. To, že niekto hovoril viac ako mal, je však jasné aj tak.
.aké je počasie?
Hoci zo všetkého povedaného sa zdá, že ministrovi financií sa dá pripisovať nanajvýš čiastočný podiel na predpokladanom „prerieknutí“, ktoré obohatilo finančné skupiny, jeho reakcie na správu o stretnutí na monackej jachte boli veľmi zvláštne. Reagoval úplne neprimerane, ako pristihnutý chlapec, ktorý nevie, akú výhovorku si má rýchlo vymyslieť. „Som síce skúsil fintu, že som tam bol kvôli babám, ale to mi nevyšlo,“ načrel do studnice trápnosti, v ktorej sa pred kamerami výdatne okúpal aj ďalšími odpoveďami. Vzápätí napríklad tvrdil, že kvôli „babám“ tam nebol. „Keby to už bolo kvôli tým babám, tak určite za to nestáli, ani si presne nepamätám, ako vyzerali, keďže som si ich vôbec nevšímal,“ vysvetľoval stuhnutý minister a podráždene dodal: „Dôvod môjho pobytu v Monaku bola ef jednotka. To ste ešte doteraz ako nepochopili?“ Keď sa ho redaktor TA3 spýtal, či vie, kto tú formulu vyhral, prišlo ďalšie školácke vykrúcanie: „Teraz otázka je to, či niekto pozerá tu formulu pre to, že je zaujímavé, kto vyhrá, alebo či ho zaujíma samotná tá atmosféra formule, to po prvé. ... Ja som nesledoval, kto vyhrá. Mňa zaujímal samotný priebeh toho deja.“ A o čom na jachte, zrejme v rámci trávenia tej „atmosféry deja“, so spolumajiteľom J&T debatoval? „Samozrejme, že aj tá debata, ktorá bola na tej jachte, bola hlavne na túto tému. Ako formula... čo... aké je počasie... absolútne nezaujímavé zdvorilostné frázy.“
Tieto nezaujímavé zdvorilostné frázy však môžu Slovensko vyjsť draho. Ak sa na nás politici eurozóny aj doteraz dívali trochu cez prsty, akoby pochybovali o tom, či vieme jesť pri jej stole s príborom, dalo sa s tým hádam niečo postupne robiť – mohli sme sa usilovať získať kredit, ktorý by z nás pri rokovaniach napríklad o zásadných rozhodnutiach urobil hráča tak trochu „nad svoju váhu“. Teraz, po týchto podozreniach a „argumentoch“ ministra, je však isté, že neformálna pozícia Slovenska v eurozóne bude slabšia. So všetkými dôsledkami, ktoré to pre záujmy Slovenska v menovej únii môže mať. Bola to veľmi drahá „debata o počasí“ – a to je aj odpoveď na úvahu, či zisky finančných skupín znamenajú pre Slovensko nejakú stratu.
.prečo má Počiatek odísť
Už sama prítomnosť ministra financií na jachte s niekým, kto následne ohromne zarobí na kurzovom pohybe spôsobom, ako keby disponoval práve informáciami, ktorými disponoval tento minister, ale najmä spomínané neuveriteľné a nedôveryhodné odpovede – to všetko sú dôvody na Počiatkov odchod z verejnej funkcie.
Doteraz ho odborná verejnosť a v istom zmysle aj opozícia prinajmenšom ticho tolerovali, a to napriek tomu, že oveľa viac sa vie o jeho rozostavanej vile pod Slavínom, návšteve kasín v Las Vegas a motorkách než o jeho ekonomických názoroch. Mal tú tichú podporu (alebo aspoň toleranciu), pretože sa netajil snahou brániť najväčším hlúpostiam, ktoré sa od tejto vlády očakávali. Meno jeho nástupcu dokonca môže pri pohľade do studnice Smeru naháňať hrôzu. Ale tentoraz Počiatek zašiel priďaleko. Ocitol sa v kompromitujúcej situácii a nedokázal ju normálne vysvetliť. Urobil tým hanbu sebe aj krajine, nech už mu jeho čarovné zrkadielko napovedá čokoľvek.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.