Na letisku v Newarku som do USA vstúpil cez imigračného úradníka, ktorý vyzeral na Mexičana. Na letiskový vlak ma naviedol Afroameričan, na vlak z New Jersey do centra Manhattanu ma nasmerovala ochotná dievčina zrejme s čínskym pôvodom, k hotelu na priviezol taxikár z Bangladéšu. A tak to bolo celý týždeň – fantastickí thajskí kuchári, zhovorčivý taliansky expert na double espresso, články v miestnych novinách od ruských, nemeckých, brazílskych či tureckých autorov, ale aj streštené telekázne moslimských duchovných hneď vedľa rovnako uleteného evanjelia telepastorov. Sloboda je okrem iného magnet. Lenže v strednej Európe sme tiež už relatívne dlho slobodní a bolo preto len otázkou času, keď začneme byť aj my cieľom ľudí z menej šťastných oblastí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.