Niektorí labouristi tvrdia, že takého politika, ako je Corbyn, teraz strana potrebuje, a netreba sa im veľmi diviť. Sú zúfalí. Labour Party v tohoročných parlamentných voľbách nepekne pohorela, hoci očakávala víťazstvo. K tomu ju mal doviesť charizmatický mladý líder Ed Miliband, lenže jeho stratégia nevyšla a hneď po oznámení volebných výsledkov podal demisiu. Strana sa pustila do hľadania nového lídra a po niekoľkých mesiacoch sporov, keď si v najhorších momentoch verejne prepierala najšpinavšiu bielizeň, dospela k jednému menu: Jeremy Corbyn.
.príliš ľavý kandidát?
Jeremy Corbyn nebol očakávanou voľbou. Pôvodne sa nemal dostať ani do najužšieho výberu kandidátov, ale dostal dôveru niekoľkých labouristických poslancov, ktorí mu ju poskytli v podstate iba preto, aby „rozšírili názorové spektrum predvolebnej diskusie“. Títo poslanci sa asi prví začudovali, keď Corbyn zvíťazil s takmer 60 percentami hlasov. Corbynov triumf možno čiastočne vysvetliť aj zmenou volebných pravidiel. Podľa tých nových mohli pri voľbe lídra strany hlasovať aj ľudia, ktorí nie sú jej členmi – za poplatok tri libry. Labour Party tak vpustila do svojich rozhodovacích mechanizmov ľudové nálady. Ale aj v samotnej strane sa nálady zmenili.
Corbyn stelesňuje jej extra ľavé krídlo (nie extrémne ľavé, aspoň zatiaľ).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.